Stručný popis riešeného problému: Privatizácia a deregulácia na trhu s mestskou hromadnou dopravou (MHD)
Krajina pôvodu: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
Typ samosprávy: Mesto
Názov samosprávy: Oxford
Rok realizácie: 1986 – súčasnosť
Detailný popis riešeného problému
Vo Veľkej Británii fungoval podobný systém v mestskej hromadnej doprave (MHD) ako v SR dnes. Znamená to, že mesto udeľovalo prepravcom licencie na jednotlivé linky a zároveň si objednávala výkony na týchto linkách u dopravných spoločnosti, vlastnených štátom alebo mestom. Tým, že výkony si objednávala samospráva, hradila aj straty z takejto prepravy. Straty vznikali pretože grafikon nebol dostatočne efektívny.
Problémom bol aj nepostačujú tok inovácii a všeobecne prepravcovia neboli nútení pravidelne obnovovať svoj vozový park až dovtedy, kým sa autobusy rozpadávali. Okrem bežných dotácií muselo teda mesto poskytovať aj investičné dotácie na nové autobusy. Pretože spoločnosti boli štátne, často hospodárili nie v súlade s trhom, ale v súlade s osobnými preferenciami riaditeľov alebo vládnucej politickej strany.
Samospráva mesta Oxford sa stala v roku 1971 vlastníkom firmy Oxford South Midland, ktorú získala prevodom akcií od susednej samosprávy. Táto spoločnosť bola dlhé roky jediným poskytovateľom MHD a regionálnej dopravy v Oxforde.
Vo väčšine okresných miest v Slovenskej republike funguje MHD tiež na princípe objednávania výkonov vo verejnom záujme a striktnom licencovaní. Takto mestám vzniká každý rok položka v rozpočte niekoľko desiatok miliónov Sk. Napríklad v roku 2006 použilo mesto Banská Bystrica 31,8 mil. Sk pre súkromného dopravcu SAD Zvolen. Bratislava, kde je najperspektívnejší trh v slovenskej mestskej doprave, dotovala 1,2 mld. Sk a na investície magistrát uvoľnil 507 mil. Sk pre svoj dopravný podnik. Tieto peniaze by mohli byť využité na školstvo alebo by o to mohli byť znížené dane pre obyvateľov, ktorý by túto čiastku rozdelili efektívnejšie sami medzi individuálnu dopravu a rôznych prepravcov na trhu. Služby MHD nevyužívajú všetci občania rovnomerne, tak prečo na ňu putujú peniaze z daní všetkých občanov mesta?
Detailný popis stratégie na riešenie problému
V roku 1983 sa spoločnosť Oxford South Midland rozštiepila vo dvoje – jedna časť ostala v Oxforde a druhá sa špecializovala na grófstvo South Midland. Cieľom tohto rozštiepenia bolo vytvoriť dve spoločnosti, ktoré budú zaujímavé pre investorov v pripravovanej privatizácii.
26. októbra. 1986 vstúpil do platnosti tzv. The Buses Act , ktorý bol výsledkom snahy vládneho kabinetu Margaret Thatcherovej. Uložil povinnosť sprivatizovať a deregulovať autobusovú dopravu. Centrálne sa takto zrušilo licencovanie, ale aj úhrada strát z výkonov vo verejnom záujme. Jedinou povinnosťou pre novo vznikajúce spoločnosti získať bezpečnostné certifikáty.
Dovtedajší monopol Oxford Bus Company bol sprivatizovaný manažmentom spoločnosti podobne ako aj South Midland Company. Tá druhá bola neskôr predaná spoločnosti Thames Transit, odkiaľ putovala ku britskému gigantu Stagecoach. Táto spoločnosť sa prestala špecializovať iba na grófstvo South Midland, ale uviedla aj minibusovú dopravu v Oxforde. Oxfod Bus Company jej samozrejme musela kontrovať a uviedla Oxford City Nipper.
V roku 1994 bola Oxford Bus Company predaná skupine Go-Ahead, čo opäť zvýšilo konkurenciu, dvoch vedľa seba existujúcich dopravcov.
Konkurencia sa prejavila aj snahou Oxford Bus Company prevádzkovať linky smerom na Londýn. Pod značkou The Espress uviedla linku do Londýna a The Airline bola linka na londýnske letiská. Konkurovala tak službám Oxford Tube od Stagecoachu. Postupne boli dopravcovia konkurenčným tlakom do týchto luxusných autobusov zaviesť voľne prístupný WiFi internet.
Aby firma Oxford Bus company na svojich mestských linkách pôsobila ako firma priateľská životnému prostrediu kupuje autobusy spĺňajúce najprísnejšiu emisnú normu EURO 5. V roku 2006 bolo 53% používaných autobusov, z flotily 150 vozidiel, nízkopodlažných.
Popis výsledkov riešenia
Deregulácia mestskej dopravy v Oxforde sa opierala o univerzitnú tradíciu mesta. Študenti sú dostatočne flexibilná skupina a preto sa vždy obzerajú po lepších službách za nižšiu cenu. Pretože mesto je plné študentov, ktorí si nemôžu dovoliť auto, bol potenciál na rozvoj veľmi veľký a bariéry vstupu na trh, ktoré dodávajú monopolnému podniku silu takmer neexistovali.
Ďalším dôležitým momentom bolo, že mesto Oxford zrealizovalo dereguláciu a privatizáciu skutočne dôsledne a súčasný stav úplne zodpovedá reformačným cieľom zakotveným v The Buses Act. Podobne vyspelý, na samospráve nezávislý trh s mestskou dopravou, majú iba v Brightone.
Od roku 1988 sa zvýšilo používanie autobusovej prepravy v Oxforde o 80%. Takto sa Oxford zaradil medzi malú skupinu britských miest, kde sa napriek zvyšovaniu počtu automobilov, zvyšuje aj počet prepravených osôb v MHD.
The Buses Act ponechal samosprávam možnosť podporiť prepravu tam, kde nie je dostatočne silný trh. Priemerne je vo Veľkej Británii zabezpečovaných 15% výkonov mestskej a prímestskej dopravy na základe objednávky a podpory samosprávy. V Oxforde je to len 5% a zvyšných 95% z celkových výkonov je zabezpečovaných na komerčnej báze.
Znamená to veľkú úsporu pre mesto, pričom ušetrené peniaze môže použiť napríklad na rozvoj infraštruktúry a mestskej zelene.
Zdroje:
http://www.kamim.sk/doprava/mhd/dotacie.php
http://en.wikipedia.org/wiki/Bus_deregulation
http://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_Bus_Company
http://www.oxfordbus.co.uk/content/Image/companyhistory.pdf
http://www.oxfordbus.co.uk/content/Image/20061003%20CSR06.pdf
Autor
Tomáš Holienčík, november 2007