Bratislava / Lausanne, 30. máj 2017

Renomovaný švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, www.imd.ch) v spolupráci so slovenskou Nadáciou F. A. Hayeka Bratislava (www.hayek.sk) a 56 ďalšími organizáciami z celého sveta, zverejnil Svetovú ročenku konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2017 (World Competitiveness Yearbook – WCY). Zverejnenie a prípravu slovenskej správy o konkurencieschopnosti ekonomiky podporil Friedrich Neumann Stiftung (http://www.freiheit.org).

V rámci tohto indexu porovnáva konkurenčnú schopnosť 63 krajín sveta, vrátane Slovenskej republiky. Index vyjadruje kvalitu podnikateľského prostredia, pričom za kvalitné prostredie sa považuje také, ktoré najviac napomáha podnikom presadiť sa doma i v zahraničí.

Prvú priečku v roku 2017 ovládol Hong Kong. Na druhom mieste sa umiestnilo Švajčiarsko a Singapur až na treťom mieste, pričom v minulom roku mu patrila štvrtá priečka. Na ostatných miestach sa umiestnili USA, Holandsko, Írsko, Dánsko, Luxembursko, Švédsko a desiatym miestom to uzatvárajú Spojené Arabské Emiráty.

Na prvých priečkach sa tak udiali v tomto roku minimálne zmeny. Hong Kong si udržal miesto na čele rebríčka. Rovnako Švajčiarsko si drží minuloročnú druhú pozíciu. Singapur si polepšil v tomto roku o jedno miesto a skončil na 3. pozícii.  USA klesli z 3. miesta v minulom roku na štvrté miesto. Hong Kong vďačí najmä efektivite podnikov a efektivite vlády, pričom v oboch ukazovateľoch je na prvom mieste. Švajčiarsko je v efektívnosti vlády hneď na druhom mieste za Hong Kongom, pričom v rámci infraštruktúry má prvú pozíciu. Singapur je na tom najlepšie v prípade efektívnosti vlády, kde je tretie a v prípade ostatných ukazovateľov je vždy v prvej desiatke. Pozícia Spojených štátov sa zhoršila najmä kvôli zhoršujúcej sa efektivite podnikov, pričom minulý rok bolo v tomto ukazovateli na 7. mieste a v tomto roku až na 14. mieste.

V prvej desiatke zostalo viacero krajín z minulého roku. Holandsko (zlepšenie o 3.miesta), Írsko (zlepšenie o 1. miesto), Dánsko (zhoršenie o 1.miesto), Luxembursko (zlepšenie o 3.miesta) Švédsko(zhoršenie o 4.miesta), Spojené arabské emiráty (zlepšenie o 5. miest)

Napriek tomu, že Hong Kongu a Singapuru sa darilo, celkovo bol vývoj ázijských krajín oproti minulému roku lepší. Na rovnakom miesto ostali krajiny ako Taiwan (14. miesto) alebo Kórejská republika (29. miesto). Naopak klesla napríklad Malajzia (z 19. na 24.). A polepšili si krajiny ako Indonézia (z 48. na 42.). A Čína, ktorá bola v minulom roku na 25. mieste a tento rok sa umiestnila na 18. mieste.

Naopak index odhalil aj skokanov roku 2016. Konkrétne si polepšili Kazachstan (z 47. na 32.), Čína (z 25. na 18.), Indonézia (z 48. na 42.). A rovnako aj skokanov v negatívnom zmysle, čiže krajiny s najväčším prepadom. A to Slovensko (z 40. na 51.), Taliansko( z 35. na 44.) a Turecko (z 38 na 47.)

V prípade Latinskej Ameriky je Čile jediná krajina mimo spodnej dvadsiatky, pričom sa umiestnila na 35. mieste (zlepšenie o 1. pozíciu).

Slovenská republika sa tento rok umiestnila na 51. mieste spomedzi 63 hodnotených krajín. V medziročnom porovnaní sa postavenie Slovenska zhoršilo o 11. miest.

V porovnaní s najbližšími susedmi je Slovensko v kvalite podnikateľského prostredia za Českou republikou (28.), ktorá je zároveň najúspešnejšou krajinou regiónu V4 a ktorá si v tomto roku pohoršila o jednu priečku. Ďalej je za Poľskom, ktoré je na 38. priečke, pričom sa medziročne zhoršilo o 5 miest. Slovensko sa tento rok umiestnilo pred Maďarskom o 1 miesto, pričom Maďarskom je na 52. priečke. Treba pripomenúť, že Slovensko patrilo v rokoch 2007 – 2009 medzi vysoko konkurenčné krajiny (30. miesto), čo sa nám vôbec za ostatné roky nepodarilo udržať. A tohtoročný výsledok je za posledných 10 rokov najhorším výsledkom.

Rozdiel v konkurenčnej sile postkomunistických a „západných“ krajín je rovnako evidentný na príklade Rakúska, ktoré, hoci leží tesne pri Slovensku, je 25. najkonkurenčnejšou ekonomikou podľa rebríčka WCY(minulý rok bolo na 24. mieste). Naopak, pomerne zle (napriek zlepšeniu) si  z postkomunistických krajín vedú Slovinsko (43.), Bulharsko (49.), Chorvátsko(59.). V súčasnosti aj Ukrajina, ktorá sa zhoršila o jedno miesto a ocitla sa na 60. priečke, pred poslednými ako Brazília, Mongolsko a Venezuela.

Najväčšími výzvami pre rast konkurenčnej schopnosti v najbližších rokoch sú pre Slovensko podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti najmä:

1. Vysoká miera zdaňovania a vysoká miera odvodov
2. Vysoké administratívne zaťaženie
3. Vnímaná vysoká miera korupcie a prepojenia medzi rôznymi štátnymi inštitúciami,
4. Reforma zdravotníctva a dôchodkového systému
5. Reforma školstva v spojitosti s lepšími výsledkami študentov v testovaní

Porovnanie krajín V4 a Rakúska (hlavný konkurenčný región)

Graf: Vývoj umiestnenia vybraných krajín v rebríčku konkurencieschopnosti

Zdroj: World Competitiveness Yearbook 2007-2017

Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný už od roku 1989 (tento rok je to 28. výročie publikovania indexu), porovnáva a hodnotí 346 rozličných kritérií, ktoré sú združené v štyroch základných oblastiach – ekonomický rozvoj, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Dve tretiny dát predstavujú „tvrdé“, objektívne údaje, ako napríklad štatistiky o každej krajine, a sú pre potreby indexu získané zo správ medzinárodných organizácií. Subjektívne hodnotenia zvyšných faktorov v indexe boli získané na základe prieskumu u viac než 6200 topmanažérov zo všetkých krajín, pričom zo Slovenska sa prieskumu zúčastnilo takmer sedemdesiat riaditeľov a vedúcich pracovníkov súkromných podnikov.

Medzi najdôležitejšie objektívne faktory, obsiahnuté v indexe, sa radí porovnávanie úrovne hospodárskeho rastu, národného bohatstva, toku investícií, obchodnej a platobnej bilancie, zamestnanosti, úrovne cien, stavu, vývoja a deficitov verejných rozpočtov, produktivity práce, vzdelanosti, úrovne technológií, výskumu, zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších. Top manažéri významných podnikov ďalej v prieskume verejnej mienky hodnotili úroveň legislatívneho prostredia, vymáhateľnosti práva, štátnych zásahov, korupcie, zahraničných vzťahov, vplyvov globalizácie, hodnotového systému a iných.

Všetky údaje pre výpočet indexu sú spracúvané a hodnotené na päťročnej báze, vrátane odhadov budúceho vývoja niektorých z nich.

Najlepšie a najhoršie hodnotenými kritériami v prípade Slovenska boli v štyroch hodnotených oblastiach nasledovné:

Otázky a odpovede:

Aktuálny trend:

Súčasná scéna konkurencieschopnosti krajín aplikovaná na Slovensko je o hľadaní rovnováhy medzi:

• expanziou výdavkov štátu a hospodárskym rastom
• dlhodobou udržateľnosťou verejných financií a sociálnou politikou

Najlepšia prax:

USA: prvý v oblasti ekonomickej výkonnosti. A druhý v oblasti infraštruktúry.

Európa: Medzi najlepšie krajiny Európy patria Švajčiarsko, Holandsko, Írsko a Dánsko. Tieto krajiny sú na popredných priečkach najmä vďaka efektívnosti podnikov a infraštruktúre, avšak významný vplyv na umiestnenie mala aj efektivita vlády.

Dlhodobý model úspechu (Hong Kong, Švajčiarsko): Švajčiarsko príkladom v oblasti efektivity vlády a infraštruktúry, avšak rovnako dobré umiestnenie aj v rámci efektivity podnikov. Hong Kong, ako príklad predovšetkým v efektivite podnikov a efektivite vlády.

Zlaté predpoklady konkurencieschopnosti:

1. diverzifikovaná exportná výroba,
2. solídna infraštruktúra,
3. investície do vzdelávania,
4. životaschopné MSP,
5. fiškálna disciplína,
6. sociálna súdržnosť

Kto si najviac polepšil a čo sa tam stalo?

Kazachstan- Zlepšenie vďaka makroekonomickým ukazovateľom ekonomiky. Rovnako radikálne zlepšenie v oblasti verejných financií a podmienkach na trhu práce a celkovo zlepšenie efektivity podnikov, v rámci ktorej sa posunuli o 21 priečok na 23. pozíciu.  Rovnako radikálne zlepšenie v oblasti efektivity vlády, z 31. priečky na 19. priečku.

Čína- Čína je všeobecne známa dobrou výkonnosťou ekonomiky. A v tom sa jej silná stránka nezmenila. Jej lepšie umiestnenie zabezpečili najmä oblasti ako efektívnosť vlády a podnikov. V prvom prípade sa zlepšili o 6. miesta a umiestnili sa na 45. mieste. V druhom prípade to bolo zlepšenie o 8 miest, pričom sa umiestnili na 18. priečke. Pričom za rastom v tejto oblasti bola najmä efektívnosť podnikov.

Indonézia- Indonézia vďačí najmä za dobrý stav domácej ekonomiky (zlepšenie o 4 priečky, teraz 33. miesto). Rovnako sa zlepšila aj efektívnosť podnikov, pričom najsilnejšou oblasťou sú trhy práce a praktiky manažmentu v podnikoch. Celkovo sa v tejto oblasti zlepšilo o 9 priečok, pričom sa umiestnila na 30. mieste

Ktoré štáty si najviac pohoršili a vplyvom čoho?

Slovensko – Slovensko si výraznejšie pohoršilo v troch zo štyroch hlavných oblastí, čo nakoniec spôsobilo, že sa jeho postavenie v rebríčku relatívne viac zhoršilo. V prípade ekonomickej výkonnosti si pohoršilo o 8 priečok a tento rok sa ocitlo na 52. mieste. Slovensko má jeden z najvyšších rastov HDP, ako aj podiel vývozu na HDP. Ako problém sa však začína javiť prílišná závislosť Slovenska na jednom druhu priemyslu, Slovensko nie má dostatočne diverzifikované hospodárstvo, či má relatívne vysokú mieru nezamestnanosti mladých. V prípade efektivity vlády sa prepadlo o 13 miest a v tomto roku je na 55 priečke. Aj keď je stav verejných financií lepším, medzi negatívne vnímané sa zaradila zadlženosť, zhoršenie stavu v oblasti daňovej politiky (vnímanie zvyšovania daní, či daňových základov), rovnako bol zaznamenaný problém zvyšovania regulačného zaťaženia podnikateľského sektora, čo ovplyvňuje zdravé fungovanie podnikov hlavne z dlhodobého hľadiska a vnímanie korupcie. V poslednej oblasti, teda efektívnosti podnikov, sa umiestnilo na 54 priečke, pričom sa prepadlo o 16 priečok. Na tento ukazovateľ mali najväčší vplyv problémy s nedostatkom pracovníkov v niektorých odvetviach, rigidita pracovného trhu, či časté zmeny podmienok podnikania. V prípade Slovenska je 51. priečka najhorším umiestnením od roku 2007.

Taliansko– Talianska ekonomika a makroekonomické ukazovatele sa výraznejšie nemenili. V čom sa ale výrazne zhoršili boli oblasti ako efektívnosť vlády a efektívnosť podnikov. V prvom prípade sa zhoršili o 3 priečky a umiestnili sa na 53. mieste. V druhom prípade si pohoršili o 10. priečok a skončili na 45. mieste. Pričom za poklesom bolo zníženie efektívnosti podnikov a zhoršenie trhov práce, rovnako aj oblasti financií.

Turecko– Turecko si pohoršilo najmä kvôli vývoju domácej ekonomiky, pričom najväčší podiel na tom mala zamestnanosť a medzinárodné investície. Celkovo sa v tejto oblasti prepadlo o 8. priečok na 43. priečku. S týmto prepadom súvisel aj prepad efektívnosti podnikov, pričom hodnotenie tejto oblasti sa prepadlo o 10. priečok na 43. priečku. V tejto oblasti najviac utrpeli trhy práce a praktiky manažérov.

Prečo sú Poliaci, Česi lepší ako my?

Poľsko: Krajina klesla o 5 priečok medziročne, pričom v roku 2017 sa ocitla na 38. Priečke. Za týmto vývojom stojí pokles efektivity vlády a podnikov. V prvom prípade sa prepadlo Poľsko o 10 priečok na 44. Priečku. Pričom najväčší vplyv na tento prepad mala podnikateľská legislatíva a daňová politika. V druhom prípade sa krajina prepadla o 5 priečok, pričom sa umiestnila na 37. Priečke. Za týmto poklesom bolo zhoršenie v oblastiach ako financie či praktík manažérov.

Česko: Krajina sa zhoršila o jedno miesto a v roku 2017 skončila na 28. mieste. V prípade vývoja ekonomiky, či vládnej efektívnosti sa situácia výrazne nemenila. Za negatívnym posunom je zhoršenie efektívnosti podnikov, pričom sa krajina prepadla o 4 miesta na 34. priečku. Za týmto poklesom bola najmä zhoršujúca sa situácia na trhoch práce a klesajúca produktivita podnikov.