Začnime opätovne menovými vojnami; a prečo aj nie, je to aktuálna téma. Pripojil sa k nej i Francois Hollande, ktorý naliehal začiatkom týždňa na svojich partnerov v eurozóne, že silné euro nie je v záujme Francúzska a ani v záujme iných členov klubu. Povedal, že „Euro by nemalo fluktuovať podľa nálad na trhu, … preto potrebujeme politiku, ktorá bude kurz určovať.“ Inými slovami chce slabé euro. Na nemeckú odpoveď sme si počkali presne jeden deň. Hovorca vlády vyhlásil, že Nemecko je pripravené na diskusiu, ale že je zároveň pevne presvedčené o tom, že je potrebné zachovať fluktuáciu vo výmenných kurzoch. Nemecko si „nemyslí, že politika úrokových mier je vhodným nástrojom pre zvyšovanie konkurencieschopnosti. Môže pomôcť len v rámci krátkodobých impulzov, avšak nie je trvalo-udržateľná.“ Potom prišiel koniec týždňa. A ON povedal: „Výmenný kurz eura pôjde dole.“ A tak sa aj stalo. Nie nebol to Boh, bol to Super Mario Draghi, prezident ECB, keď len naznačil, že existuje možnosť ďalšieho znižovania základných úrokových mier. Jeho slová majú zatiaľ túto silu. Rovnako jeho slová stačili i na upokojenie situácie v eurozóne, keď minulý rok vyhlásil program OMT, cez ktorý bola ECB pripravená kupovať neobmedzené množstvo dlhu problémových krajín, pričom však dodnes nepoužila na to ani cent. Ako dlho budú trhy a ľudia dôverovať euru? Ťažko povedať. Povie nám budúcnosť.

Európskym lídrom sa podarilo uzavrieť dohodu o rozpočte na roky 2014 – 2020 po viac ako 25 hodinovom maratóne diskusií. Výsledok sa interpretuje ako víťazstvo Davida Camerona. Úprimne som si však nie až tak istý. Síce sa strop na výdavky nakoniec uzavrel na úrovni 960 mld. euro, čo bolo výrazne menej ako navrhovaných 1 047 mld. euro a zároveň to je o 34 mld. euro menej ako rozpočet na roky 2007 – 2013. Faktom však je, že rozpočet je len plán, nie skutočnosť, ako sa môžeme každý mesiac presvedčiť u nás na Slovensku. Cameron si zároveň vydobyl 1 mld. úspor na platy a administratívne náklady EU. Diskusie o rozpočte však ešte neskončili, pretože štyri najväčšie politické frakcie v parlamente už stihli vyhlásiť, že nemôžu navrhovaný rozpočet akceptovať, pretože nie je orientovaný pro-rastovo. Zároveň zdôraznili, že skutočné diskusie ešte len musia začať a to s parlamentom, ktorý buď rozpočet prijme, alebo neprijme – meniť ho už nemôže. Takže uvidíme.

Plán na záchranu Cypru je stále v ohrození. Nemecká opozícia začína pred voľbami politicky vydierať. Požadujú od kanclérky podmienky, za ktorých sú ochotní pomoc odsúhlasiť. A že ich hlasy bude treba je už jasné, pretože aj Merkelovej tábor nie je v tomto jednotný. Opozícia požaduje zjednodušene zrušiť na Cypre daňový raj a zároveň súhlas Cypru a jeho zapojenie sa k iniciatíve zdaňovania finančných transakcií. Takže môžete si staviť, ako to dopadne. Ja osobne to vidím na koniec daňového raja a záchranu Cypru.

Nemecká priemyselná produkcia medzimesačne vzrástla o 0,3%, avšak je stále o 1,1 % nižšie v medziročnom porovnaní. Údajne je to dobrá správa. Ono záleží ako sa na to pozeráte, či na mesačnej báze, alebo ročnej. Štatistika je v tomto úžasná. U nás sa priemyselná produkcia na ročnej báze prepadla o 4.4 % , čo je smutné hlavne z hľadiska vývoja v našich verejných financiách.

Ako sme už spomínali viackrát, dáta z Číny sú vždy tak trošku záhada. Minulý týždeň napríklad Sandy Cutler riaditeľ Eaton Corp. vyhlásil, že Čínske HDP je dvakrát menšie ako sú oficiálne údaje o raste vo výške 7,8%. Tvrdí, že prezentovaný rast HDP nesedí s poklesom spotreby elektrickej energie a spotreby domácností v krajine. Niečo na tom bude.

Keď Kongres prijal zákon o odložení dlhového stropu do 18. mája 2013, tamojšie Ministerstvo financií vyhlásilo, že si bude musieť požičať 331 mld. USD do konca marca. Inými slovami, ak predpokladáme 1% rast HDP v USA, tak zadlženie krajiny sa zvýši na 105% HDP. To predstavuje dlh vo výške 16,763 bilióna dolárov (16 763 000 miliónov, resp. by ste za to kúpili 10 miliónov kusov najdrahších Lamborghiny). Ale Američania sa neboja. Pokiaľ bude FED pokračovať v nákupe vládnych dlhopisov rovnakým tempom, ako to robí dnes, tak sa odhaduje, že pri pesimistickom scenári nakúpi dlh v hodnote až 64% celkového nového dlhu USA. Tomu sa dnes hovorí trvaloudržateľné. Vláda minie, FED vytvorí peniaze z ničoho, nakúpi dlhopisy, ktoré údajne niekedy v budúcnosti predá, keď sa ekonomická situácia zlepší. Jedinou otázkou už len ostáva, že kedy to bude, pretože sa len tak mimochodom odhaduje, že politické záväzky v sociálnom systéme USA dosiahnu o 10 rokov výšku 3,2 bilióna dolárov. A aby bol obrázok úplne jasný. Už dnes stoja federálne sociálne programy USA viac, ako sú ich reálne príjmy. Takže kedy môžeme tie lepšie zajtrajšky očakávať?

Matúš Pošvanc