Zatiaľ čo západné ekonomiky zaznamenávajú vážny pokles nasledujúci po desaťročiach neúspešnej inflácie a akumulácie dlhu, investori hladní po výnosoch alokujú reálny kapitál do jediného priemyselne nevyužitého kontinentu na svete – Afriky. No nevidíme spoločnosti mieriace do Afriky aby sa tam usídlili. Čo vidíme, je politicky riadený kapitál, tečúci do Afrického primárneho sektora, ktorý poháňa a financuje najsilnejší spotrebiteľský boom na svete. Je to Ázijský „vendor financing model“ (spoločnosť požičia peniaze, ktoré sú potom použité na kúpu jej produktov –pozn. prekl.). A práve táto situácia veští veľký boom-bust cyklus (konjunktúra – depresia) pre Africkú kontinentálnu ekonomiku.
Kraj investícií
V posledných rokoch bola väčšina investícií do Afriky namierená na rozvoj infraštruktúry (hlavne elektrickej energie a transportu), energií a poľnohospodárstva. Prísun investícií vedú hlavne štátne energetické spoločnosti (väčšinou z Indie a Číny) a súkromné firmy zúčastňujúce sa na súkromno-verejnom partnerstve v oblasti infraštruktúry a poľnohospodárstva. Lákadlom je veľké množstvo nevyužitých prírodných zdrojov, minerálov a ornej pôdy ktoré môžu slúžiť rastúcemu Ázijskému trhu a západnému spotrebiteľskému trhu.
V náväznosti na to, množstvo firiem vstupuje do Afriky s cieľom využiť boom Afrického trhu. Za posledné dva roky sme mohli vidieť Americký Walmart, Španielsky Zara, Austrálske Trenery, Witchery a Cotton On, Britský TopShop a Francúzsky Carrefour založiť pobočky na rôznych miestach Subsaharskej Afriky.
Vyšlo minimum správ, ak vôbec nejaké, ktoré informovali o veľkej medzinárodnej spoločnosti presúvajúcej sa do Afriky aby tam stavala továrne pre export. Je to preto, že Africké podnikateľské prostredie a regulácie sú mimoriadne nepriaznivé a miera úspor príliš nízka na to, aby sa tu mohlo rozvinúť priemyselné odvetvie ktoré by dokázalo konkurovať Ázii alebo Západu. Je jednoduchšie vymeniť Africké surové komodity za finálne produkty, ako tieto produkovať priamo v Afrike.
Africký „dutý stred“
Príbeh Afriky je teda o veľkých a rastúcich sektoroch výroby statkov vyšších rádov (vzdialenejších od spotrebiteľa – t.j. baníctvo a poľnohospodárstvo) a sektoroch statkov nižších rádov (najbližšie ku spotrebiteľovi – t.j. veľkoobchod a maloobchod). Teda sú tu bane, farmy a obchody. No stred chýba. A práve tento stred – diverzifikovaná priemyselná výroba – je základom produktivity každej reálne sa rozvíjajúcej krajiny. Africká produkčná štruktúra teda pozostáva hlavne z finálnych spotrebných statkov a veľmi základných ťažobných procesov. A stred ostáva dutý.
Napríklad, ak navštívite medený pás v Zambii – Africký región produkujúci meď – nekúpite si medený suvenír ktorý bol vyrobený lokálne. Meď sa posiela pár tisíc kilometrov do Číny, kde je transformovaná na finálny výrobok – v tomto prípade suvenír – a následne poslaná späť do Zambie. Angola vyťaží ropu, exportuje ju cez more na rafináciu a následne importuje hotový produkt.
Africká história posledných pár desaťročí je históriou exportu surových materiálov výmenou za finálne výrobky.
Africká časová preferencia a akumulácia kapitálu
Dôvodom prečo sú tieto pokročilé sektory tak nerozvinuté je veľmi nízka miera úspor, čo vedie k nedostatku akumulácie kapitálu, a teda nedostatku v sektoroch produkcie kapitálových statkov (t.j. priemyselná výroba). Africká spoločnosť má tendenciu byť menej trpezlivá ako jej Japonské, Čínske či západné náprotivky, o čom svedčí veľmi nízka miera úspor. No ak si aj Afričania chcú uložiť peniaze, sú odradení nezodpovedným vládnym hospodárením, tlačou peňazí, infláciou, priamou konfiškáciou alebo vojnou.
Aby sa Afrika transformovala na výrobné centrum, musela by sa znížiť časová preferencia priemerného Afričana. Toto je potrebné na uvoľnenie nevyhnutných úspor a investícií na vznik a rozvoj bohatých a sofistikovaných sektorov statkov vyšších a stredných rádov. Afričania by museli prestať mínať všetko na spotrebné statky a začať šetriť a investovať do výrobných procesov. No vďaka zle riadeným menám doma a vo svete, negatívnej reálnej úrokovej miere a rastúcim spotrebiteľským úverom tu vládne silná proti-úsporová inštitucionálna štruktúra.
Afrika pozoruje príliv zahraničných úspor a investícií na rozvoj zdrojov a infraštruktúry, no zisky z týchto oblastí sú buď premrhané politikmi na rodinkárske projekty a zlé investície s nízkou až žiadnou ekonomickou hodnotou, alebo sú použité na financovanie večných deficitov. Je teda pochopiteľné že renesancia Afrického spotrebiteľa je z veľkej časti hnaná boomom zdrojov, financovaným lokálne a prostredníctvom Eurobondov. Samozrejme, investori hladní po ziskoch sú podporovaní v týchto vysoko riskantných investíciách uvoľnenou monetárnou politikou ich lokálnych centrálnych bánk. Zahraniční predajcovia prichádzajú aby využili trh ťahaný zahraničnými investíciami. Africký spotrebiteľ si tieto statky užíva dnes, pokiaľ sú zahraničné investície silné. No čo sa stane keď baníctvo a farmy už viac nebudú také silné a zahraničný kapitál sa presunie inam?
Nový Ázijský „vendor financing model“
Fascinujúcim na tomto príbehu je fakt, že posledných pár desaťročí Ázia „vendor-financovala“ Západ. Teraz ale Ázia „vendor-financuje“ Afriku tým, že kupuje a investuje do tamojších zdrojov a poľnohospodárstva, čím dáva Afrike zdroje na kúpu Ázijských produktov. Namiesto Amerických pokladničných poukážok, Ázia dostáva pôdu a zdroje ako záruku. Je to omnoho silnejší model ako jeho ekvivalent použitý na financovanie spotreby Západu, no stále zanecháva Afriku ako predajcu zdrojov s viacerými zadĺženými vládami a domácnosťami.
Záver
Iba zvýšením reálnych úspor ako dôsledku dobrovoľného zníženia časovej preferencie spoločnosti, sa môže Afrika stať naozajstným priemyselne diverzifikovaným a ekonomicky pevným kontinentom. Toto je jediná cesta ktorou môže Africká ekonomika napredovať. Ak Afričania budú vo všeobecnosti viac šetriť a tvoriť lepšie prostredie pre šetrenie, zisky z investícií budú pravdepodobne neudržateľné a vystavené rozmarom tlačiarní Západu. Ale keďže toto nieje smer ktorým sa Afrika uberá, realita je taká, že Afrika sa vydáva do ďalšieho veľkého boom-bust ekonomického cyklu.
Zdroj: Chris Becker, Mises.org
Preklad: Jakub Jablonický
Pozor neprehliadnite !!!!
Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Neváhajte prihláste sa!
