Tento týždeň bol vo svete plný zaujímavých udalostí. Zrejme najviac pozornosti pritiahol prejav Baracka Obamu o stave únie. Americký prezident je pyšný na výsledky svojho vládnutia a hrdo vyhlásil, že USA sú krajinou, ktorá je najlepšie pripravená na 21. storočie.

No pri bližšom pohľade na ekonomické čísla veľa dôvodov na optimizmus nie je. Nezamestnanosť síce poklesla na 6.7 percenta, ale ak by mala zamestnanosť dosiahnuť aspoň úroveň dlhodobého priemeru, nezamestnanosť by dosahovala až 11,5 percenta. Dôvodom štatisticky nižšej nezamestnanosti tak je jednoducho to, že mnohí nezamestnaní stratili nádej na získanie práce, a tak prestali hľadať prácu úplne.

To všetko by však mohlo byť len cenou za to, že Obama, ako ľavičiar so sociálnym cítením, pomáhal najmä chudobným. No opak je pravdou. Nerovnosť za Obamu výrazne vzrástla. Pracujúci dnes z vyprodukovanej hodnoty získavajú najmenej v histórii, naopak, podiel ziskov korporácií vzrástol.

Vyzerá to tak, že istoty nezlyhávajú len na Slovensku. A na to, že Obamove istoty úplne zlyhali, neboli práve lacné. Pri súčasnom tempe vládneho míňania totiž americký dlh bude na konci Obamovej vlády až dvojnásobný oproti stavu, keď do vlády nastúpil. To znamená, že Obama zadlžil Ameriku viac, ako všetci doterajší americkí prezidenti dokopy.

Veľkou témou týždňa je aj odchod šéfa americkej centrálnej banky Bena Bernankeho. Ten už v pondelok odovzdá kormidlo svojej nástupkyni Janet Yellen. Ben Bernanke svoj úrad opúšťa spokojný, médiá ho totižto označujú ako záchrancu Ameriky pred druhou Veľkou hospodárskou krízou.

No Bernanke v skutočnosti ekonomiku nezachránil, len riešenie problémov za cenu veľkých nákladov oddialil do budúcnosti. Jeho úspech tak môžeme prirovnať k liečbe drogovo závislého, ktorému pri zlyhávaní organizmu lekári ordinujú stále vyššie dávky. Je síce pravda, že tento drogovo závislý sa vyhol nepríjemnej očiste, no o žiadnom úspechu lekárov hovoriť nemožno.

A aj keď na tom Spojené štáty nie sú najlepšie, ešte stále sa môžu utešovať tým, že sa Európskej únii darí ešte menej. Do debaty, ako riešiť bankroty krajín v budúcnosti, sa už zapojila aj nemecká Bundesbanka. Tá vyhlásila, že namiesto zachraňovania nezodpovedných krajín na úkor zahraničných daňovníkov by problémové krajiny mali radšej jednorazovo zdaniť svojich občanov. A aj keď je možné uvítať snahu ukončiť prenášanie zodpovednosti na iné krajiny, prospešnosť tejto dane už taká zrejmá nie je.

Namiesto ďalšieho zdierania občanov by vlády mohli k hrozbe bankrotu pristupovať podobne ako firmy. Mali by tak okresať výdavky na minimum, a keby to stále nestačilo, tak postupne predávať svoj majetok tým, ktorí sa oň vedia postarať lepšie. Keby sa naopak firmy správali tak, ako sa správajú štáty, tak pri hrozbe bankrotu by všetkým svojim minulým zákazníkom dodatočne naúčtovali vyššie ceny, splatné okamžite a bez možnosti úniku.

Z Nemecka prišlo ešte jedno zaujímavé vyhlásenie. Tamojší minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier v Guardian vytiahol starú dobrú kartu kolektívnej viny a upozorňoval, že Európska únia priniesla mier, a vzhľadom na ich históriu tak treba byť pri jej kritike opatrný.

No odpoveď na seba nenechala dlho čakať, už na druhý deň mu v otvorenom liste odpovedala skupina britských akademikov. Podľa nich kritiku Európskej únie nie je možné brať na ľahkú váhu, keďže jej inštitúcie sú stále neprehľadné a neskladajú svoje účty občanom. Namiesto útoku na kritikov by lídri v EÚ mali brať reformu Európskej únie ako svoju okamžitú prioritu.

A na záver jedna kuriozita z Nórska. Nórski poslanci nominovali na Nobelovu cenu za mier Edwarda Snowdena, ktorý verejnosti povedal o špionážnych programoch americkej vlády. Nie je možné povedať, že by si Snowden túto cenu nezaslúžil. Dokázal totižto to, čo mnohí roky považovali len za nepodložené konšpiračné teórie. No Nobelovu cenu za mier získal pred piatimi rokmi aj americký prezident Barack Obama.

A ten Snowdena nevidí ako hrdinu, ale naopak, ako zradcu, ktorý by mal sedieť za mrežami. Môžeme len tipovať, čo by sa stalo, ak by túto cenu Snowden skutočne získal. Vyhlásil by držiteľ Nobelovej ceny Obama nórsku nobelovu komisiu za teroristickú organizáciu? Nechajme sa prekvapiť.

Filip Vačko