Agentúra Fitch znížila rating Veľkej Británii na AA+ z AAA. Výhľad by mal byť zatiaľ stabilný. Agentúra reflektovala nižší potenciál ekonomického rastu krajiny a zároveň negatívny výhľad tamojšej fiškálnej politiky, ktorá naznačuje vyšší dlh krajiny a vyšší rozpočtový schodok, ako sa očakáva. Ratingová agentúra Egan-Jones, ktorá väčšinou reaguje skôr, ako klasická trojka agentúr, znížila rating Nemecku z A+ na A s negatívnym výhľadom. Agentúra zdôvodnila svoje rozhodnutie tým, že Nemecko je síce rešpektovanou krajinou a kreditorom, avšak jeho expozícia voči svojmu bankovému sektoru a slabším krajinám EU je veľmi vysoká. Agentúra tvrdí, že dlh Nemecka bol na úrovni 80 % HDP v roku 2011, avšak nové zadlžovanie krajiny vo výške viac ako 500 mld. euro tlačí krajinu ku kritickej úrovni dlhu vo výške 100 % HDP. Nemeckému parlamentu sa zároveň podarilo veľkou väčšinou schváliť podmienky pôžičky Cypru. Minister financií Schauble pred hlasovaním vyhlásil, že neschválenie pôžičky môže mať dominový efekt i na ostaných členov euro zóny. Áno je to ten istý minister, ktorý ešte pred pár mesiacmi vyhlasoval, že nič také ako systematické riziko z Cypru nehrozí. A medzičasom zas cyperský parlament odsúhlasil zvýšenie dane z príjmu právnických osôb z 10 na 12,5 %.
Člen rady ECB nemecký prezident Bundesbanky Weidmann minulý týždeň vyhlásil, že ECB môže ďalej znížiť svoje základné sadzby v prípade, že by sa situácia v Eurozóne zhoršila. To je dobré vedieť. Dnes máme totižto sadzby na rekordne najnižších úrovniach, čo neznamená nič inšie len to, že situácia je už dosť zlá. Odhodlanie ďalej znižovať sadzby je preto len potvrdenie toho, že situácia môže byť opäť omnoho viac kritickejšie, ako bola doteraz.
Dávnejšie opakujme, že žiadne zásadné úsporné opatrenia v rámci EU jednoducho nebudú. A to sa potvrdzuje čoraz častejšie. Tento týždeň padlo napríklad vyhlásenie o tom, že euro zóna pravdepodobne spomalí uťahovanie opaskov, aby pomohla ekonomickému rastu. To znamená len to, že zadlžovanie bude pokračovať, pretože daňové príjmy jednotlivých vlád sú úplne mimo reality a nestačia na dodatočné míňanie a podporu rastu. A vlastne prečo sa aj nezadlžovať. Veď keď bude treba a sadzby, za ktoré si štáty požičiavajú, sa dvihnú, zasiahne ECB. Načo by ju inak politici mali. Program úspor nie je populárny ani vo Francúzsku. Prezident Hollande čelí revolte zo strany svojich ministrov, ktorý nechcú dvíhať dane a šetriť. Jeho ministri ho varujú pred tým, že takéto opatrenia dovedú krajinu do špirálovitej recesie. Asi si neuvedomujú, že Francúzsko v nej už dávno je. Francúzsku sa zároveň podaril husársky kúsok. Vyjednalo s Čínou vznik menovej dohody (swapu), čo môže z Paríža urobiť centrum obchodovania čínskej meny v Európe, čím by konkuroval Paríž Londýnu. Čína tak uzavrela ďalšiu dohodu, ktorá znamená vyššiu akceptáciu jej meny v zahraničí. Tento krát s významným partnerom.
Avšak Čína má i iné problémy než len to, aby posilnila svoj menový vplyv vo svete. Jej hlavné problémy sa dnes nazývajú realitná bublina a dlh. Minulý týždeň vyhlásil hlavný čínsky audítor, že dlh tamojších samospráv je mimo kontrolu a môže sa prejaviť rovnako, ako keď praskla bublina na trhu s nehnuteľnosťami v USA. Dlh samospráv je dnes v taktom stave, že ho nie je možné splácať inak, ako novými pôžičkami, čo je neudržateľné. A bublina na trhu z nehnuteľnosťami tejto situácii veľmi neprispieva. Bublina nie je len v trhu s bytmi, ale výrazne sa prejavuje i na trhu s administratívnymi priestormi.
Japonsko chce infláciu. Centrálna banka prijala viaceré opatrenia, aby sa jej podarilo znížiť hodnotu ich meny, zvýšiť tak export a tým i rast miezd. Jediným problémom je, že inflácia vyskakuje trošku inde, ako by predstavitelia vlády a centrálnej banky očakávali. Nerastú primárne mzdy, ale náklady na energie a potraviny. To prestal napríklad tolerovať McDonald, ktorý v krajine zvýšil cenu svojich základných produktov o 20 %. Inflácie pomaly rastie. Uvidíme výsledky.
Jedným z dôvodov optimizmu na akciových trhoch je dnes to, že ekonomika USA vyzerá údajne lepšie. Oficiálne štatistiky dokonca zobrazujú pokles nezamestnanosti a rast HDP sa očakáva na úrovni 2 – 3 % HDP. Skutočnú „silu“ ekonomiky však veľmi dobre zobrazuje i iný údaj. Počet domácností na sociálnom programe Food Stamp. Ten dosiahol opätovný rekord, keď je na program napojených 23 087 886 domácností. Ekonomické zotavovanie sa ako vyšité.
Matúš Pošvanc