V priebehu finančnej krízy musela Litva redukovať výdavky na dôchodky. Teraz, keď je už z najhoršieho vonku sa snaží dôchodky spätne vyplatiť. Problémom však je odkiaľ tieto peniaze zobrať. Litva má v súčasnosti tri možnosti: vyššie dane, výdavkové škrty alebo privatizácia štátneho majetku.
Bohužiaľ zabúda sa na štvrtú cestu a tou je zníženie daní. Ako dobrý príklad nám môže poslúžiť Spojené Kráľovstvo, ktoré úspešne implementovalo túto štvrtú možnosť.
Zníženie daní = vyššie príjmy
V roku 2010, Labouristami vedená vláda zvýšila hornú hranicu dane z príjmu fyzických osôb zo 40% na 50%. Táto sadzba sa uplatňovala na príjmy vyššie ako 150 000 libier(180 tis. €) ročne. Minulý rok kritizovala konzervatívna strana toto nadmerné zdanenie a tak znížila strop z 50 percent na 45 percent. Počítalo sa s tým, že rozpočet po tomto opatrení stratí okolo 100 000 libier(126 tis. €) na strane príjmov.
Opak bol pravdou a výsledky zníženia dane z príjmu fyzických osôb boli šokujúce. Počas prvého roku nižšej sadzby bol rozpočet doplnený neuveriteľnými 9 miliardami libier(11,2 miliardy eur). Odkiaľ peniaze pochádzajú? Predsa od daňových poplatníkov. Celkovo príjmy z daní z vyššej sadzby vzrástli zo 40 miliárd(50 miliárd eur) ročne na 49 miliárd libier(61 miliárd eur). Dôsledkom toho zníženie dane z príjmu fyzických osôb o 5% spôsobilo že ročné príjmy z daní vzrástli o 23% čo je takmer štvrtina. Rovnaký efekt by malo aj zníženie daní pri nízkopríjmových skupinách obyvateľstva.
Ako môže zoškrtanie daní zvýšiť príjmy ?
Známy americký ekonóm Arthur Laffer skúmal tento vzťah medzi sadzbami daní a príjmami a demonštroval svoje poznatky na krivke, ktorá je pomenovaná po ňom, Lafferova krivka. Táto krivka vyjadruje javy kde je možné, že zvýšenie daní spôsobí aj vyššie príjmy, ale rovnako môže spôsobiť zníženie príjmov.
Ako je to možné ? Zmena sadzby dane má vždy dva dôsledky: ekonomické a aritmetické. Aritmetické dôsledky predstavujú zníženie príjmov. Ekonomické predstavujú pri znížení dani aktívnejšiu ekonomiku. Stimuluje to prácu v ekonomike, zvyšuje sa zamestnanosť a celkovo je ekonomika produktívnejšia. „Aritmetický dôsledok pracuje vždy v protiklade ku ekonomickému,“ povedal Laffer.
Jednou z dôležitých vecí, ktoré determinujú dopad zdanenia na ekonomiku a príjmov z daní je zníženie dane z objemu. Ak dve rozdielne sadzby sú znížené o rovnaké percento, dopad je viac viditeľný keď znížime vyššiu sadzbu. Bude to viac stimulovať ekonomiku po pracovnej stránke a tiež to bude vytvárať viac bohatstva.
Odmena Litve za zníženie daní
Ak aplikujeme Laffevrove poznatky do Litovského daňového systému aké kroky budú tými najlepšími ? Litovčania platia najväčšie príspevky na sociálne poistenie. Tvoria takmer 31% príjmov štátneho rozpočtu. Mnohí sa snažia vyhnúť takto vysokým poplatkom a preto pracujú v šedej ekonomike. Ako je uvedené v prieskume z roku 2014 podľa Litovského inštitútu pre voľný trh až 20% pracovného trhu je v šedej ekonomike.
Avšak, hovoriť o rozpočte a príspevkoch na sociálne poistenie je nepopulárne hlavne keď máme deficit v tejto oblasti. Niektorý politici sa boja hovoriť o nejakých stropoch, zatiaľ čo Ministerstvo Sociálneho zabezpečenia a Ministerstvo Práce súhlasia. Zavedenie stropu by mohlo mať krátke následky na príjmy zo sociálneho poistenia, avšak bude to mať pozitívne následky na ekonomiku. Podporí to zvyšovanie miezd, vytváranie lepšie platených miest a tiež to priláka zahraničné investície. Odhaduje sa že strata by nemala byť vyjadrená v miliardách, ale malo by to byť 40 až 60 miliónov litasov(11 až 17 miliónov eur).
Dobrým príkladom by nám mohlo byť tiež Gruzínsko. Gruzínsko dekádu dozadu znížilo príspevky na sociálne poistenie z 31% na 20%. V prvom roku od zníženia príjmy vzrástli až o 45%.
Litovskí politici sa obávajú, že výsledky sa nedostavia ihneď. Nepriaznivé krátkodobé účinky musia byť riešené tu a teraz. Tento postoj je ekvivalentný k postoju pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Oni sa obávajú že ich rekvalifikácia alebo školenie pripraví o peniaze aj keď len v období školenia. To je tiež prípad rozpočtu. Bez toho aby sme situáciu riešili bude mať šedá ekonomika veľký podiel. Príklad Spojeného Kráľovstva a Gruzínska nám ukázal, že zníženie príliš vysokých sadzieb je prospešné pre ekonomiku. Ako dlho nám ešte bude trvať kým sa z toho poučíme ?
Autor: Kaetana Leontjeva
Preklad: Martin Lindák
Zdroj: http://4liberty.eu/the-british-experience-less-tax-and-more-income/