Minulotýždňové zasadnutie ministrov financií EU nám neprinieslo nejaké veľké prekvapenie, skôr potvrdenie toho, že banky budú zachraňované podobným spôsobom, ako sa udialo na Cypre. Podľa nových pravidiel budú zodpovední v prvom rade akcionári a bude banka kryť svoje strany i vkladmi sporiteľov, ktorí majú v banke na účte viac ako 100 000 euro. Týmto spôsobom sa vykryje strata do výšky 8 % záväzkov banky. Potom nastúpia daňoví poplatníci v podobe vládneho zásahu do výšky ďalších 5 % záväzkov banky. Takže milí čitatelia, premyslite si, ktorú banku si vyberiete a koľko peňazí v nej necháte. A určite by som to nepodceňoval, vzhľadom na to, že taktika bánk je rôznorodá. Tak napríklad banka Anglo-Irish Bank, ktorá bola zachraňovaná z daní írskych daňových poplatníkov, mala veľmi zaujímavú stratégiu. Tú odhalili zverejnené telefonáty jej dvoch predstaviteľov. Bankári si najprv vycucali z prstu, že potrebujú 7 mld. euro na záchranu, pričom už vedeli, že to bude viac. Plán bol však taký, že ideálne bude zatiahnuť vládu do záchrany banky a keď sa už raz peniaze daňových poplatníkov použijú, vláda nebude môcť cúvnuť s ďalšou potrebnou pomocou. Treba uznať, že nie úplne zlá taktika. Avšak toto má byť modus operandi, ako dnes uvažujú bankári, keď im zveríme naše peniaze? Dúfam, že nie.
Portugalsko čelí tento rok ďalšej 2,3 % kontrakcii ekonomiky. Premiér Passos Coelho sa už vyjadril, že žiadne dane sa už zvyšovať v krajine nebudú a pôjde radšej cestou znižovania verejných výdavkov. To však nebude také jednoduché vzhľadom na to, že nevie pohnúť so 600 000 armádou štátnych úradníkov, ktorí sú vlastne ústavne zabetónovaní na svojich pozíciách. Podľa MMF je však zníženie penzií a platov jediná schodná cesta, vzhľadom na to, že tie tvoria až polovicu výdavkov, ktoré nie sú používané na splátky dlhu.
Disponibilný príjem britských domácností sa prepadol podľa štatistického úradu krajiny najviac od roku 1987. Síce HDP krajiny vzrástlo o 0,3 % a údajne sa objavujú prvé znaky ekonomického zotavenia, výdavky domácnosti sú však pod tlakom. Jedným z dôvodov je inflácia, ktorá je vyššia, ako sa zvyšujú príjmy obyvateľstva. Vzhľadom na obmedzené fiškálne možnosti v podobe zvyšovania daní, či znižovania výdavkov, tak ostáva podpora ekonomiky na pleciach centrálnej banky. Nový guvernér Mark Carney bude mať svoju premiéru už pri zasadaní monetárneho výboru 3-4 júla a uvidíme, čo si na Britániu pripraví v podobe smerovania monetárnej politiky.
Minulý týždeň sme boli svedkami značného stresu na medzibankovom trhu v Číne. Tento týždeň sa k situácii oficiálne vyjadrila tamojšia centrálna banka, ktorá potvrdila svoje intervencie v podobe poskytnutia likvidity a toho, že je ochotná opätovne zasiahnuť. Situácia v krajine však pomaly vrie, ako voda v parnom kotly. Hlavným problémom je tamojšie šedé bankovníctvo. To sa rozvíjalo vzhľadom na to, že podľa odhadov až 97 % malých podnikov nebolo schopných získať úver od klasickej banky a zároveň vzhľadom na vyššie úroky týchto finančných produktov, ktoré prilákali Číňanov. Možno by sme sa s nimi mohli podeliť o slovenské skúsenosti s nebankovými subjektmi a ich vysokými úrokovými mierami.
Minulý týždeň zverejnil FED aktualizovanú súvahu. FED dnes vlastní aktíva (v princípe rôzne dlhopisy) na úrovni 3 478 mld. USD; samozrejme nový rekord, pričom sa súvaha zväčšila o 615 mld. USD oproti minulému roku. Politika FEDu tak výrazným spôsobom znižuje množstvo troj-áčkových dlhopisov pre komerčný sektor, ktorý ich využíva na medzibankovom trhu ako záruky za pôžičky a zároveň ako zdroj likvidity pre systém šedého bankovníctva. Táto politika údajne spôsobuje opätovné naštartovanie americkej ekonomiky. Znovu naštartovanie ekonomiky však vyzerá tak, že až 27 % Američanov nemá žiadne úspory a žije od výplaty k výplate. Zároveň má len každý štvrtý Američan úspory na úrovni výdavkov pokrývajúcich 6 mesačných výdavkov. Ak si zároveň uvedomíme, že na sociálnom programe Food stamp je viac ako 47,7 milióna obyvateľov USA (v roku 2000 to bolo len 17.1 milióna), musí nám byť viac než zrejmé, že je to nejaký zvláštny typ znovu oživenia ekonomiky.
Matúš Pošvanc