Nemecký ústavný súd tak ako sa očakávalo potvrdil legálnosť Európskeho stabilizačného mechanizmu. Súd vyhlásil, že 700 miliardový fond nie je proti nemeckému právu. Nemecký ústavný súd je známy tým, že odďaľuje často platnosť európskych zmlúv a posudzuje ich súlad s nemeckým právom a pridáva k zmluvám rôzne druhy podmienok. Toto vyhlásenie sa stretlo s pozitívnou reakciou mnohých nemeckých politikov. Nemecký minister financií vyhlásil, že je „dôležité, aby sme mali istotu o legálnosti ESM, pretože ten tvorí základnú kostru pre finančnú stabilitu v eurozóne.“ Asi zabudol na ECB, ktorej mechanizmus neobmedzeného nákupu dlhopisov OMT je tým primárnym dôvodom, prečo si dnes členské štáty eurozóny užívajú nízke úrokové miery na svoje dlhopisy a prečo vládne v európskom finančnom systéme relatívny pokoj. Každopádne to, ako bude nakoniec hodnotený ESM, ukáže až budúcnosť a zhodnotí história. Pretože v európskom finančnom systéme je stále veľký počet nezdravých prvkov.

Európskej únii sa tento týždeň podarilo dohodnúť na vzniku záchranného fondu pre banky, ktorý má byť dôležitým prvkom v rámci novovznikajúcej bankovej únie. Spoločný fond má mať hodnotu 55 mld. euro. V rámci fungovania fondu sa dohodli pravidlá pre jeho použitie, ktoré bude primárne využívať komisia, čím sa predpokladá, že sa čas na rozhodnutie o použití prostriedkov skráti na 48 hodín a nebude politicky motivovaný. Znie to všetko veľmi dobre, až na tú maličkosť, že v prípade udalosti, akú sme mali v roku 2008 nebude 55 mld. euro stačiť, obrazne povedané, ani na záchranu jedinej banky. Optimista na to samozrejme zareaguje, že na to tu máme predsa ECB. Len potom načo sa politici hrajú s bezvýznamnými záchrannými fondmi.

Nech je ako chce, dnes pravdepodobne najväčšiu hrozbu predstavuje Čína. Podľa Morgan Stanley sa Čína dokonca dostala do tzv. Minského momentu. To znamená, že akákoľvek Ponzi schéma resp. pyramídová finančná hra (a čínsky šedý bankový sektor touto schémou je) dosiahne určitý moment, keď dlžníci nemajú dostatočný cash flow ako na splácanie úrokov tak na splácanie istiny a musia si požičiavať ďalej na splácanie svojich záväzkov. Podľa Morgan Stanley sa Čína do tohto momentu už dostala a v ekonomike začína dominovať práve tento druh pôžičiek. To bude mať podľa jej analytikov dopad na rast, resp. pokles čínskej ekonomiky a následne globálne trhy. A Morgan Stanley nie je jediná v popisovaní problémov Číny. Podľa Nomury počet tzv. miest duchov už dávno prekročil okraje starých známych príbehov o Ordose a Wenzhou a dnes je ich viac ako osem. Nomura tvrdí, že prasknutie realitnej bubliny v Číne a potenciálna korekcia môže viesť do reálnej systematickej krízy a je najväčšou hrozbou pre čínsku ekonomiku v roku 2014. O tom, že to nie sú len slová na papieri svedčí i fakt, že tento týždeň sme zaznamenali krach menšieho realitného developera s názvom Zhejiang Xingrun, ktorého dlh bol približne 560 miliónov USD (3,5 mld. yenov), pričom sa odhalilo, že spoločnosť prijímala investície od jednotlivcov, ktorým núkala za pôžičku úrok vo výške od 18 do 36 %. Podľa lokálnych úradov, však situácia nie je ešte kritická, vzhľadom na veľkosť krachujúceho developera. Avšak presne tieto udalosti môžu viesť k reťazovej reakcii naprieč finančným sektorom, keď si investori začnú uvedomovať, že 18 alebo 36 % úroky im asi ich dlžníci nevyplatia. Dopad na ekonomiku môže byť následne veľmi silný. Nehovoriac o tom, že to bude mať dopad i na európsky, americký i austrálsky bankový sektor, ktorý má v Číne umiestnenú značnú časť svojho kapitálu. Expozícia európskych bánk voči Číne sa totižto odhaduje na úrovni 329 mld. USD, expozícia USA na úrovni 83 mld. USD a asi najzraniteľnejšia je z tohto hľadiska Austrália, ktorej expozícia voči Číne dosahuje 9 % ich HDP (31 mld. USD).

Ešte že tu máme politikov a centrálnych plánovačov. Tí nás vždy vedia upokojiť. S upokojujúcou správou prišiel minulý týždeň i FED, ktorý zverejnil stres testy najväčších bánk v USA. Z nich vychádza, že americké finančné inštitúcie sú v dobrej kondícií a dokážu absorbovať aj významný ekonomický pád. 29 z 30 najväčších bánk testom prešlo a FED tvrdí, že majú dostatok kapitálu na to, aby ustáli hypotetický prepad ekonomiky USA do roku 2015, výrazný pokles cien nehnuteľností a zvýšenú mieru nezamestnanosti. Jedinou otázkou, ktorá ostáva nezodpovedaná je tá, čo sa stane, ak zažijeme situáciu podobnú ako bola v roku 2008, kedy najväčším problémom bolo vzájomné previazanie finančných záväzkov v rámci viacerých finančných inštitúcií naraz.

Matúš Pošvanc