Taliansko a Španielsko sú dva hlavné potenciálne ohniská znovu oživenia krízy v eurozóne. Talianov síce čaká zostavenie novej vlády s mladým ambicióznym premiérom, ktorý už ohlásil viaceré reformy. Avšak Taliansko sa zmieta vo veľkých problémoch, či už so svojim dlhom alebo naplnením verejnej kasy. Jednou z možností, ako chce verejnú kasu naplniť je 20 % zdanenie každej sumy, ktorú dostane každý Talian zo zahraničia. Zdanenie by malo byť automatické a až keď občan vysvetlí pôvod sumy, ktorý môže byť napr. vrátenie pôžičky, budú finančné prostriedky uvoľnené. Každopádne výsledok bude len to, že si akýkoľvek Talian, ktorý by mal dostať takéto finančné prostriedky, radšej otvorí bankový účet v inej krajine.
Na slová o tom, ako sa Španielsko dostalo z najťažšieho von sme už zvyknutí a nie je to nič nové. Veď krajina má predsa najnižšie úrokové sadzby na vládne dlhopisy za ostatné obdobie. Jediné čo nesedí, je rekordná miera nezamestnanosti, nezamestnanosť mladých, rekordný počet samovrážd a nesplácané pôžičky v krajine dosiahli nový rekord vo výške 13,6 %. Žeby na tom ozdravení niečo nesedelo?
Po Eurovoľbách nás v Európskom parlamente asi čaká veľká koalícia medzi ľavičiarmi a tzv. pravičiarmi (tiež vlastne ľavičiarmi). Vyplýva to z predbežných prieskumom. Socialistické strany by si mali v euro voľbách polepšiť a naopak centristické strany stratiť. Avšak žiadna z nich pravdepodobne nezíska väčšinu v parlamente – preto veľká koalícia. Zaujímavosťou prieskumu bolo, že grécka neofašistická strana SYRIZA získa pravdepodobne v parlamente 9 kresiel z 21, ktoré patria Grécku. Avšak konečné výsledky uvidíme až v máji.
Ako sme písali minulý týždeň, Číne môže narobiť veľké problémy potápajúci sa systém tieňového bankovníctva, ktorého veľkosť na celkovom dlhu sa odhaduje na 20 – 30 %. Čínsky predstavitelia zachraňujú čo sa dá. Koncom januára to bol Trust produkt so stratou 0,5 mld. USD a tento týždeň poskytla štátna rozvojová banka 2 mld. pôžičku insolventnej banskej spoločnosti, ktorej dlh by mohol spôsobiť bankrot malého investičného produktu, ktorý vyhlásil technický bankrot 7. Februára (47 mil. USD). Avšak domino je už v pohybe. Ako je vidno z nasledujúceho obrázku, toto sú len médiami spomínané investičné fondy v Číne, ktoré môžu mať problémy:
Zdroj: zerohedge.com
Či budú mať všetky reálne problémy je otázne, faktom však ostáva, že prasknutie úverovej bubliny v Číne sa pomaly dostáva i do pozornosti hlavných médií. Rovnako je otázna záchrana všetkého, čo môže spôsobovať problémy vo finančnom systéme. Každá záchrana má totižto dve strany. Na strane jednej sa síce neohrozí finančný systém, na strane druhej sa však podporuje morálny hazard investorov, ktorí majú pocit, že budú vždy zachránení. Môže sa to dotknúť aj Európy? Nielen sekundárne v prípade prepadu čínskej ekonomiky, ale i priamo. Expozícia európskych bánk voči Číne sa totižto odhaduje na úrovni 329 mld. USD, expozícia USA na úrovni 83 mld. USD a asi najzraniteľnejšia je z tohto hľadiska Austrália, ktorej expozícia voči Číne dosahuje 9 % ich HDP (31 mld. USD) a ktorá za ostatné dva roky vzrástla o 230%.
Neviem, či to niečo znamená, ale čoraz viac sa množia sebe vraždy bankárov a manažérov významných spoločností. Tí lietajú z neba ako spiderman alebo zomrú za nevyjasnených okolností. 26. Januára spáchal sebevraždu bývalý manažér Deutche Bank, 27.1 riaditeľ Tata Motors, 28.1 viceprezident technologického oddelenia Londýnskej pobočky JP Morgan, 29.1 riaditeľ Russell Investments, 3.2 zomrel riaditeľ oddelenia obchodovania akcií JP Morgan a 18.2 zomrel forex obchodník hongkongskej pobočky JP Morgan. Žeby sa niečo dialo, o čom nevieme? Ťažko povedať.
Detroit, ktorý dlhuje 18 mld. USD sa nachádza v kritickej fáze bankrotu. Krízový manažér Kevyn Orr navrhol, aby každý vlastník dlhopisov mesta dostal 22 centov na 1 investovaný dolár a penzijné fondy, ktoré investovali do dlhu mesta by mali dostať 25 centov na každý dolár. Za memento to môžeme považovať hlavne preto, lebo tzv. municipálny systém bondov, bol v USA považovaný za jednu z najbezpečnejších investícií. Aký vplyv to bude mať na celý americký municipálny dlhopisový trh v hodnote 4 biliónov USD sa ešte len uvidí. Avšak Detroit nie je ojedinelým príkladom.
Matúš Pošvanc