Svetová ekonomika sa stala tak nevyváženou, že aj ministri, ktorí by za normálnych okolností mali problém vysvetliť ponuku alebo dopyt jasne vidia, že tento tlak je neudržateľný. Za tieto deformácie je zodpovedná do veľkej miery čínska politika dlhodobého podhodnocovania svojej meny voči americkému doláru. Tým, ako čínska ekonomika rastie a americká ekonomika klesá, rastú náklady a náročnosť tejto politiky. Tieto náklady nakoniec prevážia benefity, ktoré čínskej ekonomike zatiaľ prináša. V prvých mesiacoch roka 2011 sa ukázalo aké to je pre Peking náročné.
Čínski lídri sa pred 20 rokmi rozhodli zahodiť za hlavu neúspešné komunistické plánovanie v prospech súkromného a exportne orientovaného priemyslu. Táto zmena priniesla očakávané výsledky. Číne sa pravdepodobne podarilo vytiahnuť z biedy najväčšie množstvo ľudí v histórii a to v rekordne krátkom čase. Počas tejto transformačnej cesty sa však čínski lídri stali závislí na inom, menej užitočnom pláne.
Kvôli udržiavaniu fixného kurzu musí Čína neustále na trhu nakupovať doláre. A platí, že čím slabší dolár, tým viac ich musí Čína nakúpiť. Spolu s neustálou snahou Federálneho rezervného systému o vytváranie inflácie a ničenie dolára sa stáva čínsky plán takmer neuskutočniteľný. Nedávno Čína oznámila, že jej devízové rezervy – množstvo zahraničných mien držaných centrálnou bankou (najmä amerických dolárov), vzrástlo v 4 kvartáli roku 2010 o rekordných 199 miliárd a celkovo dosiahli úroveň 2.85 bilióna amerických dolárov. Tieto rezervy sú v súčasnosti na úrovni ohromujúcich 49% ročného hrubého domáceho produktu Číny (ak by Spojené štáty držali rezervy v rovnakom pomere k HDP ako Čína, museli by sa rezervy zvýšiť zo súčasnej hodnoty 46 miliárd približne 163x na 7.5 bilióna).
Ak chce čínska centrálna banka nakupovať tieto doláre, musí tlačiť svoju vlastnú menu. Čína v podstate kopíruje expanzívnu monetárnu politiku FEDu. V USA zmierňuje inflačný vplyv tejto stratégie schopnosť exportovať papierové doláre výmenou za lacný čínsky import. Aj keď nám v USA ceny rastú, nerastú v takej miere, ako by rástli, ak by sme museli všetky novovytlačené doláre minúť na kúpu tovarov od domácich výrobcov. Najväčším problémom pre Čínu, na rozdiel od USA, je to, že novo vytlačené juany nie sú vyvážané do zahraničia, ale zostávajú v Číne a spôsobujú rast cien. Výsledkom je, že inflácia sa stáva v Číne hlavnou politickou témou.
Nedávno boli zverejnené údaje o raste čínskych spotrebiteľských cien. V novembri 2010 bol medziročne vyšší o 5.1% a ceny potravín rástli o viac ako 10%. Ako odpoveď na vzrastajúce sociálne nepokoje prijala čínska vláda sériu opatrení, ktoré však riešia len symptómy choroby a ignorujú pritom jej skutočné príčiny.
Najslabším článkom týchto opatrení je zavedenie cenovej regulácie v mnohých čínskych mestách. Aj prezident Nixon začiatkom 70-ych rokov zistil, že nie je možné ignorovať ekonomické zákony dopytu a ponuky. Číňania si to uvedomujú a nedávno implementovali politiky, ktoré sa tvária sofistikovanejšie.
Pod vplyvom chybných keynesiánskych ekonomických teórií, ktoré hovoria, že inflácia je spôsobená silnou ekonomikou viac než expanzívnou menovou politikou, Čína dúfa, že svoje problémy vyrieši obmedzením svojho rastu. Aby znížila rast, zvýšila úrokové sadzby a obmedzila bankové pôžičky.
V piatok čínska centrálna banka oznámila, že zvýši povinné minimálne rezervy, ktoré musia banky držať k depozitom o pol percentuálneho bodu. Toto opatrenie nasledovalo po predchádzajúcich šiestich rovnakých opatreniach, ktoré centrálna banka prijala minulý rok (išlo o štvrté zvýšenie tohto podielu v rozmedzí dvoch mesiacov). Na bojovom fronte inflácie čínska centrálna banka zvažuje ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb. Analytici očakávajú, že tieto opatrenia prijme v prvom štvrťroku 2011. Ak tieto opatrenia nebudú sprevádzané pozastavením dolárových nákupov, nebudú mať na rastúcu infláciu žiaden vplyv.
Čínsky prezident Hu Jintao, sa vo februári 2011 zúčastnil summitu vo Washingtone, kde ho prezident Obama spolu s ministrom financií Geitherom pokarhajú a poučia o dôležitosti zhodnocovania juanu. V tejto záležitosti bude mať naša vláda pravdu. No obávam sa, že vláda nechápe celkové dopady oslabujúceho sa dolára, rastúceho juanu a vplyvu tohto vývoja na oslabenie ekonomiky USA. Ak prestanú Číňania nakupovať doláre, Američania budú čeliť vyšším cenám a vyšším úrokovým mieram. Ak si Geither myslí, že naša ekonomika tieto zmeny zvládne bez akýchkoľvek problémov, bude nasledovať trpké prebudenie zo sna.
Skutočné prebudenie nastane vtedy, keď si Čína uvedomí, že zviazala svoju ekonomiku s ničím neobmedzovanou menovou ponukou. V súčasnosti už existuje mnoho náznakov, že čínske vedenie si začína plne uvedomovať tento problém.
Napríklad Zhou Qiren, akademický poradca čínskej centrálnej banky sa v rozhovore pre najnovšie vydanie časopisu „China Reform“ vyjadril, že Čína by mala nájsť spôsob ako oceňovať juan bez toho, aby toto opatrenie zahŕňalo tlačenie juanov na podporu výmennej stability. Argumentoval tým, že rast úrokových sadzieb nemôže vyriešiť základné problémy, ktoré stoja za infláciou. Myslím, že má pravdu. Taktiež vyjadril presvedčenie, že americký dolár, ktorý sa stal náhradou za zlato v dôsledku Breton-Woodskej dohody z roku 1944, už dlhšie nemôže slúžiť ako krytie ostatných svetových mien. Ďalej navrhol, že juan by mal byť prepojený na niečo skutočné, nestranné. Zdá sa mi, ako keby hovoril o žltom kove.
Záver je, že Číňania sa konečne prebúdzajú. Dolár bol svojho času spoľahlivou kotvou, konkrétne kým bol krytý zlatom. Vo chvíli, keď sa zlatej kotvy vzdal začal byť dolár zmietaný a už viac neposkytuje stabilitu. Sila našej ekonomiky a konkurencieschopnosť našich exportérov chvíľu poskytovali doláru stabilitu a to aj bez zlatého krytia, ale aj tieto laná sa už pretrhli.
Stará garnitúra ešte stále drží v Číne opraty pevne v rukách a status quo je oficiálnou politikou. V roku 2014 môže dôjsť k nástupu nových lídrov. A keď sa títo noví ľudia chytia kormidla, tak môžme očakávať významnú zmenu v globálnom menovom systéme.
Peter Schiff
Zdroj: http://www.europac.net/subscribe_to_newsletter
Preklad: Martin Jurčo