Nie je tomu tak dávno čo sa na Slovensku prijal ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Tento zákon mal zaviazať vládu, akokoľvek ideologicky orientovanú, k tomu, aby obmedzila zadlžovanie Slovenska nad hranicu, za ktorou by toto zadlžovanie mohlo byť pre krajinu rizikové a tiež obmedziť zvyšovanie bremena ukladaného na budúce generácie, ktoré by následne mali čeliť splácaniu daného dlhu. V podobnom duchu, hoci samozrejme z iných pohnútok a kalkulácií vychádzajú aj pravidlá Paktu stability a rastu, ktoré stanovili hranicu deficitu pre členov eurozóny na úrovni 3%. Či už považujeme tieto pravidlá za efektívne a za dostatočné, existuje aspoň širšia zhoda, aj zo strany médií, že tieto zákony sú nutné, aby sa uzdravili verejné financie a prekonali sa nástrahy ekonomickej krízy.
Ekonomické zákony však, zdá sa, fungujú inak na druhej strane Altantiku. Teda aspoň niekto by si to mohol myslieť po prečítaní si dvoch článkov, č. 1 a č. 2, v denníku SME. Prečo? V USA sa práve teraz odohráva veľmi ostrý súboj medzi demokratmi a republikánmi týkajúci sa práve zvyšovania dlhu. V Spojených štátoch totiž tiež existuje brzda v zadlžovaní krajiny, avšak v trochu inej podobe, a síce vo forme dlhového stropu. Tento je daný konkrétnou sumou, ktorú vláda nemôže prekročiť. Počas vlády Baracka Obamu sa táto hranica posúvala síce „len“ 7-krát, v porovnaní s niektorými jeho predchodcami, avšak podiel dlhu na HDP z približne 60% na závratných 105%. Momentálne Obama potrebuje zasa podporu v kongrese pre ďalšie zdvihnutie dlhového stropu, aby mohol pokračovať vo svojej politike. Avšak vyzerá to tak, že sa mu na silný odpor postavili republikáni a najmä zástupcovia hnutia Tea Party.
Ako je táto správa podaná v danom slovenskom denníku? Na rozdiel od kritizovania nezodpovedného zadlžovania sa dočítame o katastrofe, ktorá nastane, ak republikáni neustúpia. Spomínajú sa tu katastrofické scenáre pripomínajúce pád Lehman Brothers, ako aj to, že po prípadnom prekočení dlhového stropu by nastúpil vyrovnaný rozpočet, čo by podľa denníka znamenalo škrtanie vo vládnych výdavkoch, napríklad pri dôchodkoch. O hnutí Tea Party, ktoré vzniklo ako odpor voči zadlžovaniu zo strany Georgea W. Busha, a o jeho reprezentantoch v Kongrese sa dočítame ako o konzervatívnom hnutí a dokonca ako o radikáloch, ktorí tlačia k šetreniu. O republikánoch, ktorí sú náchylní ku kompromisu a k podpore zdvihnutia dlhového stropu zasa ako o umiernených. Píše sa o tom ako menšina tlačí väčšinu a o dôsledkoch tohto tlaku, ktorí zástupcovia Tea Party nebudú musieť znášať.
Skúsme si predstaviť túto situáciu na Slovensku. Predstavme si, že o pár rokov je náš dlh na úrovni „len“ 60%. Na koho strane uvidíme týchto novinárov v slovenskom kontexte? Už sa totiž neviem dočkať článkov o vypnutí slovenskej ekonomiky a o pekle, ktoré nastane ak začneme škrtať výdavky a budeme dotlačení k vyrovnanému rozpočtu. Alebo budeme počuť bájky o tom ako na Slovensku je to iné a že my si to míňanie na rozdiel od USA fakt nemôžeme dovoliť? Predpokladám, že až raz bude USA v reálnom riziku platobnej neschopnosti, tak novinári za tým uvidia zasa iné faktory.
Martin Reguli