Európska centrálna banka oznámila, že viac ako polovica z 523 bánk, ktoré sa zúčastnili jej troj-ročného pôžičkového programu LTRO, ktorý uviedla na trh pre rokom, splatí pôžičku dobrovoľne skôr. Bilancia ECB tak stiahne z obehu 137 mld. euro, pričom 822 mld. euro ostáva ešte nesplatených. ECB nezverejnila presný rozpis krajín a bánk, ktoré chcú pôžičku splatiť skôr, avšak predpokladá sa, že pôjde skôr o banky tzv. jadra, ako o banky periférie. Ak by iné štatistické dáta neukazovali, že EU nie je vôbec z najhoršieho vonku, mohli by sme tento signál chápať pozitívne. Po prvé to vyzerá, že sa vracia čiastočne dôvera na medzibankovom trhu. Po druhé, bankám, ktoré sa rozhodli splatiť pôžičku skôr, by podľa logiky nemalo hroziť bezprostredné ohrozenie z nedostatku likvidity a je pravdepodobné, že sa chcú týmto zbaviť nálepky programu LTRO. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že až 86 % všetkej pomoci ostalo v menej než 50 % bánk a pravdepodobne v krajinách periférie. Zároveň v rovnaký týždeň zverejnila agentúra Moody´s svoju správu o tom, že s vysokou pravdepodobnosťou budú hlavne banky z krajín ako je Španielsko, Taliansko, Írsko, či Veľká Británia potrebovať dodatočné rezervy vzhľadom na potenciálne straty spojené s ich toxickými aktívami. Takže byť opatrný je vždy na mieste. Inak vás nemôže prekvapiť ani správa, že najstaršia banka Európy Banca Monte dei Paschi di Siena bola zapletená v derivátových obchodoch s Deutsche Bank v roku 2008, ktoré jej údajne spôsobili obrovské straty. Aké veľké sa ešte nevie. Ďalším problémom spojeným s bankovým sektorom Európy sú ceny nehnuteľností. Podľa Standard & Poor’s majú ceny nehnuteľností budúci rok opätovne klesať po celej Európe s výnimkou Nemecka, kde sa očakáva 3 % nárast.
David Cameron predniesol dlho očakávaný prejav o budúcej pozícií Veľkej Británie v rámci EU. Počas prejavu sľúbil, že v prípade jeho znovu zvolenia za premiéra v roku 2015, vyhlási v krajine najneskôr do roku 2017 referendum, v ktorom rozhodnú občania o svojej budúcnosti v EU. Reč sa však dá skôr považovať za kúpenie si času, ako niečoho iného. Rok 2017 je totižto až príliš ďaleko na to, aby sa náhodou aj nezabudlo. Zároveň v tom čase už únia nemusí byť tou úniou ako je dnes, pretože i medzi nemeckým obyvateľstvom rastie apatia voči stále rozsiahlejším kompetenciám Bruselu. Angela Merkelová však reagovala na reč veľmi diplomaticky a povedala, že Nemecko „je pripravené hovoriť s Britániou o ich predstavách, ale že vždy je treba mať na pamäti aj záujmy ostatných a preto je nevyhnuté nájsť relevantný kompromis.”
Minulý týždeň sa podarilo odsúhlasiť 11 členskými štátmi únie zavedenie tzv. dane z finančných transakcií. Jej cieľom by malo byť napomôcť splatiť časť pomoci, ktorá je používaná na záchranu európskeho bankového sektora. Veľká Británia, ale napr. i Česká Republika, boli proti. Daň by mala byť uvalená na každého z daných 11 krajín (Slovensko súhlasilo tiež), kto zrealizuje obchod s cennými papiermi a na toho, kto je aktívny v tzv. derivátových obchodoch. Tak uvidíme, aký konkrétny návrh nakoniec vzíde z tejto dohody a ako sa bude daň vymáhať a uplatňovať.
Medzinárodný Menový fond upravil výhľad rastu ekonomík na rok 2013, ktorý nevyzerá veľmi optimisticky. Predpovedá rast HDP vo výške 1,4% vo vyspelých ekonomikách. EU ako celok má však klesať vo výške -0,2%. Nemecko má ešte stúpať, avšak len vo výške 0,6% a Francúzsko vo výške 0,2%. Ďalšie veľké ekonomiky EU majú padať – Taliansko (-1%) a Španielsko (-1,5%).
Japonsko tak ako sa očakávalo ohlásilo uvoľnenie svojej monetárnej politiky. Centrálna banka ohlásila 2% inflačný cieľ a nelimitované nákupy vládnych dlhopisov. Inflačný cieľ však nebol časovo definovaný a tak bude závisieť od toho, ako veľmi sa centrálna banka pustí do nákupu vládnych dlhopisov, aby naplnila svoje inflačné ciele. Čína zatiaľ rastie a predpokladá sa, že bude rásť naďalej. Aj keď tohtoročný rast bol najslabší za ostatných 13 rokov, rast sa vyšplhal na 7,8%. Treba mať však na pamäti, že sú to oficiálne štátne štatistiky a tým dnes verí len málokto.
Situácia okolo fiškálneho útesu v USA bola komentovaná i šéfkou MMF pani Lagardeovou. Tamojší poslanci hlasovali o posunutí platnosti zavedenia dlhového stropu do 19. mája. Lagardeová vyhlásila, že USA by mali využiť tento čas na jednoznačnú dohodu, pretože neistota okolo dlhového stropu neprispieva globálnej ekonomike. Zároveň sa vyjadrila za to, aby USA určite dlhový strop zvýšili. Súvaha americkej centrálnej banky dosiahla nový rekord, keď dosiahla výšku 3 biliónov USD, čo je výsledok jej monetárnej politiky vo forme kúpy vládnych dlhopisov, záruk za dlhy a dlhy, ktoré majú americké štátne firmy operujúce na tamojšom trhu nehnuteľností (Fannie Mae, Freddie Mac a Ginnie Mae). Výsledok politiky? Zatiaľ žiadny výrazný rast, čoraz viac ľudí na programe Food Stamp, výmena vysoko platených miest za nízko platené platy, zatiaľ relatívne dobrá zamestnanosť, ktorá je však tvorená výrazným spôsobom verejným sektorom, čoraz viac ľudí na sociálnych programoch a reálna hrozba vysokej inflácie v krajine.
Matúš Pošvanc