Deň daňovej slobody sa posunul na 7. júna. Dodnes sme pracovali pre štát, od pondelka začíname pracovať pre seba a svoje rodiny
Deň daňovej slobody, ktorý vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania v slovenskej ekonomike, pripadne podľa analýzy Združenia daňových poplatníkov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka v tomto roku na pondelok, 7. júna.
Po minulom roku, kedy deň daňovej slobody pripadol na 3. jún, budú v tomto roku Slováci pre štát pracovať opäť dlhšie. Spôsobilo to zvýšenie miery prerozdeľovania v ekonomike. Oproti vlaňajšku budú slovenskí občania oslavovať daňovú slobodu o štyri dni neskôr. Miera prerozdeľovania sa tak vracia približne na úroveň v roku 2005. Na tomto výsledku sa podpísala najmä neochota vlády šetriť a znižovať verejné výdavky v čase pomalšieho rastu hrubého domáceho produktu.
Deň daňovej slobody je obrazne povedané dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý svoj zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách, zatiaľ čo od nasledujúceho dňa si celý svoj zárobok ponecháva. Ak by teda celkové daňové zaťaženie predstavovalo päťdesiat percent, znamenalo by to, že v prenesenom zmysle občania pol roka pracujú pre štát a pol roka pre seba a svoju rodinu.
Podľa Nadácie F. A. Hayeka predstavuje odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku v tomto roku 42,3 percenta hrubého domáceho produktu. To znamená, že z každého eura vytvoreného v našej krajine v tomto roku štát prerozdelí viac než 42 centov.
V prepočte na pracovné dni to znamená, že do 4. júna odovzdali slovenskí občania všetok svoj zárobok štátu, zatiaľ čo od nasledujúceho pracovného dňa – od 7. júna – začínajú pracovať sami pre seba.
Združenie daňových poplatníkov Slovenska, v spolupráci s Nadáciou F. A. Hayeka, vyhlasujú deň daňovej slobody každoročne od roku 1999. Deň daňovej slobody je v takejto podobe jednoduchým, zrozumiteľným a ľahko pochopiteľným spôsobom, ako všetkým slovenským občanom – daňovým poplatníkom – priblížiť hospodárenie vlády. Zároveň im poskytuje informáciu o tom, aká je skutočná výška vládneho prerozdeľovania.
Oproti predchádzajúcemu roku 2009, keď Slováci oslavovali deň daňovej slobody 3. júna, došlo v oblasti celkového prerozdeľovacieho zaťaženia z pohľadu daňových poplatníkov k zhoršeniu.
Deň daňovej slobody oslavujeme tento rok najmä preto, že odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania vzrastie podľa nášho odhadu až na 42,30 %, čo je výrazne viac, ako 41 %-ná miera odhadovaná pre minulý rok.
Pod posun dňa daňovej slobody v neprospech daňových poplatníkov sa podpísali najmä tieto faktory:
- Neochota vlády šetriť. Napriek hospodárskemu poklesu dodnes slovenská vláda nepredstavila žiaden zásadný program šetrenia verejných výdavkov, ktoré by aspoň korešpondovalo s vlaňajším poklesom HDP. Doterajšie vládne reakcie boli založené na presunutí (niekedy otáznom) časti verejných výdavkov („úspor“) do iných oblastí, nie však na šetrení. Verejné výdavky vlani rástli závratným tempom, akoby na Slovensku žiadna hospodárska kríza nejestvovala. Navyše, všetky doterajšie slovenské vlády nevyužili predchádzajúce dobré roky vysokého rastu na to, aby vytvorili v ekonomike rezervy na horšie časy. Dnes, v čase hospodárskej krízy, tak Slovensko dopláca na neschopnosť dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v dobe prudkého hospodárskeho rastu.
- Pomalší rast slovenskej ekonomiky. Mieru prerozdeľovania pre účely výpočtu dňa daňovej slobody už od roku 1999 zisťujeme rovnakým spôsobom: ako podiel konsolidovaných verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Vlaňajší pokles HDP a tohtoročný očakávaný pomalší rast, pri neklesajúcich či dokonca rýchlo rastúcich verejných výdavkoch, teda zvyšuje mieru prerozdeľovania, a posúva deň daňovej slobody ďalej ku koncu roka.
Pre účely výpočtu dňa daňovej slobody sme vychádzali z oficiálneho odhadu hrubého domáceho produktu v eurách v bežných cenách, zverejneného európskym štatistickým úradom Eurostat.
Zdôrazňujeme, že oproti minulým rokom, v ktorých sa viacnásobne potvrdili upozornenia našich analytikov na riziká vo verejných financiách (napr. hrozba deficitu alebo nesprávne účtovanie niektorých položiek ako pôžičky, hoci išlo o dotácie štátnym podnikom) sme niektoré riziká v okruhu verejných financií (napríklad v oblasti hospodárenia miest a obcí) zahrnuli do výpočtu dňa daňovej slobody veľmi konzervatívne. Vzhľadom na vysokú mieru neistoty tak môže skutočný deň daňovej slobody dopadnúť ešte viac v neprospech daňových poplatníkov, než ukazuje náš konzervatívny prepočet.
Celková miera prerozdeľovania, vyjadrená aj pomocou dňa daňovej slobody, predstavuje verejné bremeno, ktoré znáša celá ekonomika. Ide teda o makroekonomický prístup. Nie každý občan je však zaťažený rovnako, keďže výška platených daní i odvodov sa líši podľa výšky mzdy, rodinného stavu, počtu detí, či spotrebúvaných tovarov a služieb.
Z tohto dôvodu okrem dňa daňovej slobody každý rok zverejňujeme aj prepočet daňového a odvodového zaťaženia priemerného pracujúceho.
Ak porovnáme podiel čistej mzdy (po zaplatení všetkých priamych i nepriamych daní) s celkovými mzdovými nákladmi (hrubá mzda + povinné odvody platené zamestnávateľom), zisťujeme, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba 49,5 centu. Vyše 50 centov – viac ako polovicu – z nákladov práce tak zhltnú povinné poistné odvody a dane.
Táto situácia sa na Slovensku pre zamestnanca s priemernou mzdou dlhodobo nemení. V porovnaní s minulým rokom došlo k miernemu zlepšeniu. Nebolo to však zásluhou vlády, ale vďaka šetreniu v domácnostiach a teda vyššiemu sklonu k úsporám (zamestnanci kvôli hospodárskej kríze viac sporia a menej míňajú, a teda nižšia časť ich príjmu podlieha nepriamym daniam – DPH a spotrebným daniam; priemerný zamestnanec tak na nepriame dane minie menšiu časť svojho príjmu a viac mu zostane, hoci jeho životná úroveň sa kvôli poklesu spotreby v skutočnosti zhoršila). Naopak, tento rok vláda presadila, že nerástlo nezdaniteľné minimum na pracujúceho – ak by došlo k jeho zvýšeniu, zostalo by slovenským pracujúcim ešte viac peňazí.
