Dodnes sme pracovali pre štát, od piatku začíname pracovať pre seba a svoje rodiny.
Deň daňovej slobody, ktorý vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania v slovenskej ekonomike, pripadne podľa analýzy Združenia daňových poplatníkov Slovenska a Nadácie F. A. Hayeka v tomto roku na piatok, 3. júna.
Po minulom roku, kedy deň daňovej slobody pripadol na 7. jún, budú v tomto roku Slováci pre štát pracovať kratšie. Spôsobilo to mierne zníženie miery prerozdeľovania v ekonomike. Oproti vlaňajšku budú slovenskí občania oslavovať daňovú slobodu o štyri dni skôr ako tomu bolo minulý rok. Na tomto výsledku sa podpísal najmä pokračujúci rast hrubého domáceho produktu a konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií, ako aj fakt, že minulý rok pripadol DDS na pondelok, kedy sme pracovali na štát do piatku a vzhľadom na víkend sa DDS výrazne posunul.
Deň daňovej slobody je obrazne povedané dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý svoj zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách, zatiaľ čo od nasledujúceho dňa si celý svoj zárobok ponecháva. Ak by teda celkové daňové zaťaženie predstavovalo päťdesiat percent, znamenalo by to, že v prenesenom zmysle občania pol roka pracujú pre štát a pol roka pre seba a svoju rodinu.
Podľa Nadácie F. A. Hayeka predstavuje odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku v tomto roku 41,98 % percenta hrubého domáceho produktu. To znamená, že z každého eura vytvoreného v našej krajine v tomto roku štát prerozdelí takmer 42 centov.
V prepočte na pracovné dni to znamená, že do 2. júna odovzdali slovenskí občania všetok svoj zárobok štátu, zatiaľ čo od nasledujúceho pracovného dňa – od 3. júna – začínajú pracovať sami pre seba.
Združenie daňových poplatníkov Slovenska, v spolupráci s Nadáciou F. A. Hayeka, vyhlasujú deň daňovej slobody každoročne od roku 1999. Deň daňovej slobody je v takejto podobe jednoduchým, zrozumiteľným a ľahko pochopiteľným spôsobom, ako všetkým slovenským občanom – daňovým poplatníkom – priblížiť hospodárenie vlády. Zároveň im poskytuje informáciu o tom, aká je skutočná výška vládneho prerozdeľovania.
Oproti predchádzajúcemu roku 2010, keď Slováci oslavovali deň daňovej slobody 7. júna, došlo v oblasti celkového prerozdeľovacieho zaťaženia z pohľadu daňových poplatníkov k miernemu zlepšeniu.
Deň daňovej slobody oslavujeme tento rok najmä preto, že odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania klesne podľa nášho odhadu na 41,98%, čo je mierne zlepšenie oproti 42,3%-nej miere odhadovanej pre minulý rok.
Pod posun dňa daňovej slobody v prospech daňových poplatníkov sa podpísali najmä tieto faktory:
- Konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií. Žiadna z doterajších slovenských vlád nevyužila roky vysokého hospodárskeho rastu na to, aby vytvorila v ekonomike rezervy na horšie časy. Verejné výdavky v posledných rokoch navyše rástli závratným tempom, a to aj napriek poklesu HDP počas hospodárskej krízy. Dnes, v čase pozvoľného hospodárskeho oživenia tak konsolidačné opatrenia, najmä zvýšenie daňovo-odovodového zaťaženia, predstavujú riziko spomalenia rastu slovenskej ekonomiky. Z dlhodobého hľadiska je však cieľ vo vedení vyrovnaného rozpočtu dôležitý.
- Pokračujúci rast slovenskej ekonomiky. Mieru prerozdeľovania pre účely výpočtu dňa daňovej slobody už od roku 1999 zisťujeme rovnakým spôsobom: ako podiel konsolidovaných verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Vlaňajšie pokrízové obnovenie rastu slovenskej ekonomiky spolu s očakávaným tohtoročným mierne pomalším rastom tak spolu s redukciou výdavkov verejnej správy prispievajú k zníženiu miery prerozdeľovania a posúvajú deň daňovej slobody bližšie k začiatku roka.
Pre účely výpočtu dňa daňovej slobody sme vychádzali z oficiálneho odhadu hrubého domáceho produktu v eurách v bežných cenách, zverejneného Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
Z tohto dôvodu okrem dňa daňovej slobody každý rok zverejňujeme aj prepočet daňového a odvodového zaťaženia priemerného pracujúceho.
Ak porovnáme podiel čistej mzdy (po zaplatení všetkých priamych i nepriamych daní) s celkovými mzdovými nákladmi (hrubá mzda + povinné odvody platené zamestnávateľom), zisťujeme, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba 48 centov. Vyše 50 centov – viac ako polovicu – z nákladov práce tak zhltnú povinné poistné odvody a dane.
Táto situácia sa na Slovensku pre zamestnanca s priemernou mzdou dlhodobo nemení. Navyše v porovnaní s minulým rokom došlo vplyvom konsolidačných opatrení vlády v oblasti verejných financií k zhoršeniu o 1,45%, nakoľko nepriamym daniam, zvýšenej sadzbe DPH a spotrebným daniam, teraz podlieha väčšia časť príjmu zamestnancov. Podiel na zhoršení situácie v neprospech zamestnancov má aj zníženie nezdaniteľnej časti základu dane. Priemerný zamestnanec tak na nepriame dane minie väčší podiel svojho príjmu.
Graf: Podiel daní, odvodov a čistého príjmu na celkových mzdových nákladoch firmy:
Tlačová správa vo formáte pdf je k dispozícii tu.