Od dnes prestávame pracovať pre štát a začíname pracovať pre seba a svoje rodiny. Deň daňovej slobody, ktorý vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania v slovenskej ekonomike, pripadne podľa analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska v tomto roku na pondelok, 3. júna.
Po minulom roku, kedy Deň daňovej slobody pripadol na 1. jún, budú Slováci v tomto roku pracovať pre štát o niečo dlhšie. Spôsobilo to mierne zvýšenie miery prerozdeľovania v ekonomike. V porovnaní s vlaňajškom budú slovenskí občania oslavovať daňovú slobodu približne o pol hodinu neskôr. Na tomto výsledku sa podpísalo najmä postupné spomaľovanie rastu slovenskej ekonomiky a konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií.
Deň daňovej slobody je obrazne povedané dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý svoj zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách a od ktorého si celý svoj zárobok ponecháva. Ak by teda celkové daňové zaťaženie predstavovalo päťdesiat percent, znamenalo by to, že v prenesenom zmysle občania pol roka pracujú pre štát a pol roka pre seba a svoju rodinu.
Podľa Nadácie F. A. Hayeka predstavuje odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania na Slovensku v tomto roku 41,71 % hrubého domáceho produktu. To znamená, že z každého eura vytvoreného v našej krajine v tomto roku štát prerozdelí takmer 42 centov. V prepočte na pracovné dni to znamená, že k 3. júnu odovzdali slovenskí občania všetok svoj zárobok štátu a približne od 10:30 dopoludnia tohto dňa už začínajú pracovať pre seba a svoje rodiny.
Nadácia F. A. Hayeka v spolupráci so Združením daňových poplatníkov Slovenska vyhlasujú Deň daňovej slobody každoročne od roku 1999. Deň daňovej slobody je v takejto podobe jednoduchým, zrozumiteľným a ľahko pochopiteľným spôsobom, ako všetkým slovenským občanom – daňovým poplatníkom – priblížiť hospodárenie vlády. Zároveň im poskytuje informáciu o tom, aká je skutočná výška vládneho prerozdeľovania.
Pre štát tento rok pracujeme o niečo dlhšie
V porovnaní s rokom 2012 došlo v oblasti celkového prerozdeľovacieho zaťaženia z pohľadu daňových poplatníkov k miernemu zhoršeniu. Odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania podľa našich výpočtov v tomto roku vzrástla na 41,71%, čo je mierne zhoršenie oproti 41,68%-nej miere odhadovanej pre minulý rok.
Pod posun Dňa daňovej slobody v neprospech daňových poplatníkov sa podpísali najmä tieto faktory:
- Spomaľovanie rastu slovenskej ekonomiky. Mieru prerozdeľovania v ekonomike pre účely výpočtu dňa daňovej slobody už od roku 1999 zisťujeme rovnakým spôsobom: ako podiel konsolidovaných výdavkov verejnej správy na hrubom domácom produkte. Tohtoročný pomalší rast ekonomiky v kombinácií s miernym nárastom konsolidovaných výdavkov verejnej správy prispievajú k zvýšeniu miery prerozdeľovania a posúvajú Deň daňovej slobody bližšie ku koncu roka. Pre účely výpočtu Dňa daňovej slobody sme vychádzali z aktuálnej prognózy rastu hrubého domáceho produktu zverejneného Národnou bankou Slovenska. Tá na tento rok počíta s rastom nášho hospodárstva vo výške 0,7% HDP.
- Konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií. Žiadna z doterajších slovenských vlád nevyužila obdobia hospodárskeho rastu na to, aby vytvorila v ekonomike rezervy na horšie časy. Počas hospodárskej krízy navyše verejné výdavky rástli závratným tempom aj napriek poklesu HDP. Z dlhodobého hľadiska je cieľ vo vedení vyrovnaného rozpočtu dôležitý. Konsolidačné opatrenia na strane príjmov však predstavujú riziko ďalšieho utlmenia už tak spomaľujúceho rastu slovenskej ekonomiky. Miera konsolidovaných výdavkov verejnej správy v tomto roku opätovne narastie aj v prípade, že sa vláde podarí znížiť tohtoročný deficit verejných financií podľa plánu.
Dane a odvody zhltnú viac než polovicu príjmu priemerného zamestnanca
Celková miera prerozdeľovania, vyjadrená aj pomocou dňa daňovej slobody, predstavuje verejné bremeno, ktoré znáša celá ekonomika. Nie každý občan je však zaťažený rovnako, keďže výška platených daní i odvodov sa líši podľa výšky mzdy, rodinného stavu, počtu detí, či spotrebúvaných tovarov a služieb. Z tohto dôvodu okrem dňa daňovej slobody každý rok zverejňujeme aj prepočet daňového a odvodového zaťaženia priemerného pracujúceho.
Ak porovnáme podiel čistej mzdy (po zaplatení všetkých priamych i nepriamych daní) s celkovými mzdovými nákladmi (hrubá mzda + povinné odvody platené zamestnávateľom), zisťujeme, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každého eura, ktoré jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba 49 centov. Vyše 50 centov – viac ako polovicu – z nákladov práce tak zhltnú povinné poistné odvody a dane.
Táto situácia sa na Slovensku pre zamestnanca s priemernou mzdou dlhodobo výraznejšie nemení. Tento rok však došlo napriek zvýšeniu miery daňovo-odvodového zataženia k nepatrnému zlepšeniu. Priemernému zamestnancovi tak z celkovej ceny jeho práce ostane 48,97% namiesto minuloročných 48,38%. Hlavnou príčinou tohto vývoja je skutočnosť, že Slováci naďalej šetria. Zatiaľ čo priemerná čistná mzda medziročne opäť mierne narastie, spotreba priemerného zamestnanca naopak klesá po minuloročných deviatich eurách o ďalších 5 € mesačne. Slovák s priemernou mzdou tak na nepriamych daniach zaplatí v porovnaní s minulým rokom relatívne nižšiu sumu.
Graf: Podiel daní, odvodov a čistého príjmu na celkových mzdových nákladoch firmy
Tlačová správa vo formáte pdf je dostupná na stiahnutie tu.