Mojim čitateľom je známe, že predpovedám totálny úpadok amerického dolára. Amerika je neschopná splácať veriteľom bez toho, aby tlačila nové doláre a borí sa s ekonomickým prepadom. Tikajúce hodiny odpočítavajú čas, ktorý americký dolár ešte má pokiaľ nezačne čeliť kríze dôvery. Hlavným rozdielom medzi týmto kolapsom a povedzme prasknutím bubliny na trhu nehnuteľností je ten, že americký dolár je chrbticou globálnej ekonomiky. A preto jeho deštrukcia zanechá vákuum, ktoré bude treba vyplniť.

Mediálni komentátori často spomínajú troch hlavných kandidátov na rolu svetovej rezervnej meny: euro, jen a čínsky RMB (hovorovo nazývaný tiež “juan”). Tieto tri meny ale trpia zásadnými chybami, kvôli ktorým nie sú pripravené prevziať úlohu svetovej rezervnej meny. Čo sa týka alternatívnych nekrytých peňazí, zdá sa, že svet bude kráčať z dažďa pod odkvap.

Škrípajúce Euro
Euro je desaťročným experimentom zjednocovania odlišných politických, ekonomických a kultúrnych záujmov pod jednu skostnatenú nekrytú menu, ktorá je v rukách jednej silnej centrálnej banky.

Takáto mena by mohla slúžiť ako brzda nezodpovedných vlád, ale len v prípade, že by bola spravovaná zodpovedne – v takomto svete však momentálne nežijeme. , fiškálne nezodpovední členovia namiesto toho hovoria o kopačkách, ktoré dajú Euru hneď, ako sa objavia prvé náznaky problémov. Radšej budú znehodnocovať svoje vlastné národné meny, aby tak ľahšie splatili dlhy, ktoré ich ťažia. Veriteľské štáty nútia dlžníkov za účelom stabilizácie eura k finančným výpomociam – aj napriek tomu, že takýmito krokmi porušujú zmluvy, ktoré umožnili vznik eura.

Otázkou je ako dlho budú chcieť Nemci – stále traumatizovaní spomienkou na Weimarskú hyperinfláciu a vzostup Tretej Ríše – pokračovať v tlačení eur, aby tak zaplatili dlhy márnotratných Grékov? Koľko nemeckých politikov bude chcieť vyhrať voľby sľubmi o nekonečných záchranných balíčkoch a vyšších cenách v celej Európe? Toto je zásadný omyl eura.

Samozrejme, že Grécko nie je jediný problém. Írsko a Portugalsko súperia o druhú najhoršiu pozíciu v európskej dlhovej kríze. Španielsku s 12% podielom na HDP eurozóny stúpli výnosy zo štátnych dlhopisov v roku 2010 z 4.1% (na začiatku) na 6.6% (na konci roka).

Hoci vypadnutie krajín PIGS z eurozóny by mohlo v konečnom dôsledku posilniť menovú úniu, bola by to bolestná udalosť. Táto vyhliadka znižuje dôveru v euro práve v čase, keď bude svet uvažovať nad tým, ako ďalej.

Vyspelá mena, ktorá by uprostred nedávnej globálnej finančnej krízy neupadala tak rýchlo, by možno bola dobrým kandidátom pre svetovú rezervnú menu. Naproti tomu je euro mladá mena, ktorá má vážne problémy. Ak sú pre euro nesmiernou záťažou existujúce krajiny eurozóny, môžeme očakávať lepšie výsledky, ak by sa euro „rozprestrelo“ medzi ďalších 200 krajín?

Juan: kapitalistická krajina, komunistická mena
Investori pozvoľna začínajú meniť názor na zázračný rast v Číne, ktorý podozrievavo sledujem už dlhší čas. Zdá sa mi, že mnohí z nich sú ešte príliš plachí pri pomyslení na tento trh. Napriek tomu, tí čo naskakujú do tohto rozbehnutého vlaku dnes vyhlasujú, že čínsky juan bude logickým nástupcom umierajúceho dolára. Čína sa stáva ohromnou ekonomickou silou, ibaže juan je brzdený komunistickou minulosťou krajiny.

V prvom rade, Čína uplatňuje vo vzťahu k juanu prísne regulácie kapitálu. Rezervná mena musí byť voľne a jednoducho zameniteľná za iné meny. Dokonca ani v Číne nemôže hocikto vymeniť veľké množstvá juanov.

Čína sa pozvoľna zaväzuje k reformám vedúcim k uvoľneniu týchto regulácií, ale pamätajme, že tieto regulácie neboli zavedené len tak. Kontrola umožňuje Číne potláčať hodnotu juanu, a tým okrem iného umelo udržiavať vysoký export. Ak by Čína povolila voľné obchodovanie s juanom, stratili by moc ktorú majú nad peniazmi – a teda aj nad svojimi obyvateľmi.

Nezabúdajme, že všetky nekryté meny sú pravidelne falšované a znehodnocované infláciou. Čínska centrálna banka zverejnila nárast menového agregátu M2 za posledných 5 rokov vo výške viac ako 140% – takmer výlučne za účelom udržania stabilného kurzu so znehodnocujúcim sa dolárom. Inflácia v kombinácii s obmedzeniami pri výmene meny a vážnym nedostatkom transparentnosti čínsky juan jednoducho nie je pripravený na ostrú prevádzku ako svetová rezervná mena.

Jen: čierna dlhová diera
Japonský jen je tretím do partie nekrytých mien. Jen netrpí štrukturálnymi problémami tak ako euro, avšak japonský jen existuje v prostredí obrovského vládneho dlhu. Pomer japonského dlhu voči HDP je na úrovni 225% – najvyššej spomedzi všetkých rozvinutých krajín, čo znamená, že existuje neustála motivácia tlačiť jeny a splácať ho týmto spôsobom. Jen je zviazaný touto dlhovou slučkou čo z neho robí slabú alternatívu voči americkému doláru, ktorý trpí tým istým problémom.

Aj keď verím tomu, že Japonsko je v oveľa lepšej pozícii, pretože si spravidla zachováva čistý obchodný prebytok a pretože väčšina jeho dlhu je držaná domácim trhom. Aj tak nie je stabilnou jednotkou s ktorou by sa dalo medzinárodne obchodovať.

Je dôležité uvedomiť si, že ak by svet požadovať jenové rezervy, cena jenu by drasticky vzrástla. Toto by bolo v Japonsku politicky veľmi nepríjemné, keďže lobisti z exportných odvetví neustále tlačia na znehodnocovanie jenu, aby tak zvýšili svoje predaje v zámorí.

Tieto dva faktory sa kombinujú takým spôsobom, že jen ako rezervná mena je jednoducho ilúziou. Zhodnotenie jenu by zároveň znamenalo zhoršenie dlhových problémov Japonska a spôsobilo by to veľké problémy japonským exportérom, čo znamená, že Japonci nechcú rolu rezervnej meny o nič viac ako my.

Len tak mimochodom , ak napíšete do Googlu frázu “yen as reserve currency” tak sa vás spýta: “Mysleli ste: yuan as reserve currency?”. Mám pocit, že ani najdokonalejší vyhľadávací algoritmus na svete neverí, že jen by sa mohol zhostiť tejto úlohy.

Najjednoduchšia odpoveď je vždy tá najlepšia
J.P.Morgan pred kongresom v roku 1913 slávne prehlásil, “zlato sú peniaze a nič iné”. Morgan mal tým na mysli, že nikdy v histórii nič neprekonalo zlato ako najefektívnejšieho uchovávateľa hodnoty a prostriedok výmeny.
Ak vezmeme do úvahy, že banka, ktorá nesie jeho meno, začala vo februári akceptovať fyzické zlaté prúty ako kontrahentskú záruku, prečo by mal byť trend rozširujúceho sa návratu k zlatu považovaný len za vzdialenú hudbu budúcnosti? Práve naopak– ak už pre nič iné tak preto, že všetky ostatné meny sú v žalostnom stave.

Trhy sú obrovské sily a vyžadujú spoľahlivé výmenné prostriedky. Volanie po zdravých peniazoch nie je len filozofický úlet, sám trh si ich žiada. Počas histórie ľudstva sa obchodníci vždy obracali k čistému zlatu a striebru pri ochrane proti podvodníkom. Toto nie je prvý experiment so systémom papierových mien rovnako ako sa nestalo prvýkrát, že dochádza k ich rozsiahlemu znehodnocovaniu. Lekcie z histórie ohromili otcov zakladateľov natoľko, že do Ústavy zahrnuli nasledujúce jednoznačne znejúce slová: “Žiadny štát nesmie. .. vytvoriť iný prostriedok splácania dlhov ako zlaté a strieborné mince”.

Aj keď vždy existovala možnosť, že sa objaví iná nekrytá mena, ktorá nahradí dolár v dôsledku čoho bude tento iracionálny experiment s bezcennými peniazmi pokračovať o niečo dlhšie, no špecifické podmienky, ktoré dnes máme ma vedú k záveru, že je to čoraz menej pravdepodobné.

Toto je návrat k normálu a pre globálnu ekonomiku má veľa pozitívnych dopadov. Nepochybne je to trend, ktorý môžeme len privítať a profitovať z neho.

Peter Schiff

Zdroj: Gold Report – Europac.net
Preklad: Martin Jurčo