Po našej ročnej aktualizácii (re)distribúcie bohatstva národov sme usúdili, že by bolo vhodné pozrieť sa aj na druhú stranu bilancie domácností – na „dlh“, ktorý medzičasom tiež spravil určitý „progres“. Po úverovej kríze (a stále pretrvávajúcej kríze v Európe), úrovne vládneho dlhu stále rastú, ale s kombinovaným trendom dlhu domácností sa profilujú krajiny, ktoré majú udržateľnú (a neudržateľnú) výšku celkového dlhu – a tak najväčšie problémy štátnych dlhov. Či je „číslo“ od Reinhartovej & Rogoffa alebo nie, realita naznačuje, že čím väčší dlh, tým horšie a štáty s najväčším priemerom dlhu na osobu môžu mnohých prekvapiť. Kriticky, aj napriek nárastu „bohatstva“ od roku 2000 do 2008, pomer dlhu k čistému bohatstvu vzrástol o 50% (a v mnohých krajinách stále rastie).

S pravidelným výskytom dlhovej krízy, pomerne málo pozornosti sa venuje paralelnému problému súkromného dlhu. Dlh domácností sa zmenil za posledných 30 rokov z nízko nákladného požičiavania najmä na bývanie, na veľkoobjemové úverovanie pre všetkých na rôzne účely.

Výsledkom je, že dlh domácností v pomere k príjmu sa zdvojnásobil takmer všade, a v konkrétnych prípadoch explodoval dokonca viac ako desaťnásobne.

Naša analýza zadlženosti domácností zvýrazňuje pár faktov, ktoré môžu byť prekvapivé. Napríklad:

• Kanada má najvyšší pomer dlhu k príjmu spomedzi krajín G7, naopak Taliansko najnižší.

• Krajiny s najvyšším zadlžením domácností na dospelú osobu – Dánsko, Nórsko a Švajčiarsko – patria k najbohatším a najúspešnejším.

• Dlh vzrástol najvýraznejšie v rozvinutých krajinách za poslednú dekádu, stále sa však nevyrovná úrovni rozvojového sveta, kde takmer každá krajina prekročila globálny priemer 45% rastu počas rokov 2000 – 2012.

• Pokiaľ výška zadlženia voči čistému bohatstvu sama osebe neznamená problém pre krajinu, vysiela však výstražný signál spolu s rýchlym rastom dlhu domácností. Grécko, Maďarsko a Spojené arabské emiráty spadajú do tejto kategórie a všetky majú problémy s dlhmi v posledných rokoch. Tieto problémy neboli priamo spojené so zadlžením domácností, ale nárast súkromného dlhu vo výrazne zadlženej krajine je pravdepodobne znakom lacného kreditu, ktorý môže mať širšie následky.

• Nákaza v eurozóne spája Írsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko s problémami v Grécku. Naše odhadované aktíva a dlhy domácností naznačujú, že Grécko je na tom najhoršie spomedzi krajín eurozóny, zatiaľ čo ostatné štáty sú lepšie schopné absorbovať nárast vládneho dlhu. Predsa len, zhoršenie postavenia Írska od roku 2008 zostáva vážnym zdrojom obáv. Mimo eurozóny, štáty ako Maďarsko a Rumunsko je potrebné pozorne monitorovať.

Dáta Credit Suisse:

Stúpajúce zadlženie domácností bolo jedným z najtrvalejších a najrozšírenejších ekonomických trendov posledných 30 rokov. Dáta krajín G7 naznačujú, že tento fenomén začal okolo roku 1975. Pred týmto dátumom, pomer zadlženosti domácností k ročnému disponibilnému príjmu medzi krajinami zostal pomerne stabilný a zriedkakedy prekročil hranicu 75%. Okolo roku 2000, dlh domácností v Kanade, Nemecku, Veľkej Británii a v USA sa vyrovnal prinajmenšom 12-mesačnému príjmu, v Japonsku sa dlh rovnal 15-mesačnému príjmu (pozri graf 1). Dlh domácností vo Francúzsku a Taliansku narastal od oveľa nižších úrovní, ale tento rozdiel sa zmenšil výrazne medzi rokmi 1980 a 2000, keď pomer dlhu a príjmu sa takmer zdvojnásobil vo Francúzsku a ešte viac narástol v Taliansku. Vo väčšine krajín G7, tento trend pokračoval až do finančnej krízy a následne spomalil alebo sa obrátil.

Pokiaľ finančná kríza prinútila k väčšiemu oddlžovaniu v UK a USA po roku 2007, trend v zadlžovaní pokračoval v krajinách ako Kanada a Taliansko. Vzhľadom na históriu a reputáciu zodpovednej ekonomickej politiky, je potrebné dodať, že Kanada má v súčasnosti najvyššiu zadlženosť voči príjmu domácnosti spomedzi krajín G7.

Regionálna štruktúra zadlženosti domácností je najvyššia v Severnej Amerike, Európe a ázijsko-pacifických krajinách (okrem Číny a Indie), ktoré spolu tvoria celosvetovo až 94%.

Priemerný dlh na dospelú osobu vykazuje ešte väčšie variácie medzi krajinami ako priemerný príjem alebo priemerné bohatstvo. Najvyššie zadlženie na dospelú osobu majú rozvinuté krajiny s dobre fungujúcimi inštitúciami a sofistikovanými úverovými trhmi.

Podľa priemerného výmenného kurzu USD od roku 2000, sú Dánsko, Nórsko a Švajčiarsko na špici tabuľky v pomere zadlženia domácnosti na dospelú osobu v roku 2012, s hodnotami nad 100 000 USD (graf 4 hore). To je skoro dvojnásobok hodnoty Kanady, Švédska, USA, UK a Singapuru, s Írskom a Holandskom nachádzajúcimi sa medzi dvomi skupinami. Podľa týchto hodnôt, priemerná zadlženosť na dospelú osobu v Španielsku (31,200 USD), Portugalsku (25,800 USD), Taliansku (23,900 USD) a Grécku (19,000 USD) vyznieva pomerne mierne.

Graf č. 4 takisto ukazuje, že priemerná zadlženosť na dospelú osobu vzrástla počas rokov 2000-07 vo všetkých vysoko zadlžených krajinách okrem Nemecka, kde bol priemerný dlh vyrovnaný, a Japonska, kde priemerná zadlženosť domácností klesla – pravdepodobne pre starnúcu populáciu, vzhľadom k negatívnemu vzťahu medzi dlhom a vekom. Štáty s najvyšším dlhom na dospelú osobu vykázali slabú tendenciu znižovať dlh po finančnej kríze: Írsko, USA a Hong Kong sú výnimky. Okrem Nemecka a Japonska, iba Hong Kong a Singapur dosahujú výšku svojich dlhov z roku 2012 na úrovni začiatku tretieho milénia.

Vyjadrený ako časť čistého bohatstva, dlh domácností býva zvyčajne 20-30% bohatstva rozvinutých ekonomík, ale omnoho vyššie úrovne sú zaznamenané, napríklad v Írsku (44%), Holandsku (45%) a Dánsku (51%).

Záťaž spojenú s nárastom zadlženosti domácností je treba vyhodnotiť v kontexte podstatného nárastu súkromného bohatstva počas minulej dekády. Napriek nárastu bohatstva, vo väčšine krajín kde dlh domácností prekračuje 1 bilión dolárov, pomer dlhu k čistému imaniu narástol v priemere o 50% počas obdobia 2000-08 (pozri graf 5 hore). Dlh v USA sa zvýšil z 18,7% čistého imania v roku 2000 na zatiaľ najviac 30,5% v roku 2008, aby klesol v roku 2011 na 21,7%. Veľká Británia zažila podobný príbeh, s dlhom šplhajúcim sa z 15,2% na 23,4% medzi rokmi 2000 a 2008, následným poklesom na 20% v roku 2012. Vzrast pomeru zadlženosti a bohatstva bol ešte výraznejší v Holandsku a Španielsku, a aj keď nárast mierne poľavil na 71% v Holandsku, žiadna redukcia nie je evidentná v Španielsku, ktorého pomer je práve o 90% vyšší ako bol v roku 2000.

V rozvojovom svete, absolútna výška dlhu je zriedkakedy viac ako 1,000 dolárov na dospelú osobu, ale ojedinele vysoké úrovne – nad 5,000 dolárov na dospelú osobu – sú viditeľné v Brazílii, Čile a Južnej Afrike.

… najväčšie zmeny boli zaznamenané v ostatných tranzitných krajinách: Rusko, kde sa priemerná zadlženosť zvýšila dvadsaťnásobne medzi rokmi 2000 a 2007; a Rumunsko a Ukrajina, kde priemerný dlh narástol päťdesiatnásobne od roku 2000 (pozri graf č. 7).

Fakt, že najbohatšie a ekonomicky najúspešnejšie štáty majú relatívne vysoké úrovne zadlženosti domácností naznačuje, že dlh je súčasne požehnaním, ale zároveň aj prekliatím. Problém je, nakoľko sa môže domácnosť zadlžiť, aby popohnala kolesá ekonomického progresu bez zvýšenia krízy dôvery, ktorú sledujeme vo viacerých európskych krajinách. Tabuľka 1 sa pokúša vrhnúť trocha svetla na prípad klasifikácie krajín podľa ich pomeru zadlženosti voči bohatstvu a zadlženosti voči dospelej osobe.

Niekoľko ukazovateľov je zrejmých.

Prvý, vysoko príjmové ekonomiky, zoskupené v tabuľke vľavo hore: inými slovami, majú stredné alebo vysoké úrovne dlhu voči aktívam, a nízky alebo stredný nárast dlhu v posledných rokoch.

Druhý zrejmý jav je, že vysoký nárast dlhu bol zaznamenaný v tranzitných krajinách v posledných rokoch. Vzhľadom na investičné príležitosti, úverové a hypotekárne možnosti v predreformnej ére to nie je prekvapením. Čo je však možno neočakávané, je rýchlosť akou sa Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Ukrajina pridali do skupiny krajín so zadlženosťou domácností presahujúcou 20% čistého bohatstva.

Problematický je rýchly nárast zadlženia domácností. Za zmienku stojí, že Grécko, Maďarsko a Spojené arabské emiráty sa nachádzajú v tabuľke vpravo hore a všetci sa v posledných rokoch dostali do pozornosti práve kvôli problémom s dlhmi. Aj keď tieto problémy neboli spôsobené priamo požičiavaním domácností, vysoká rýchlosť akou sa rozmohla zadlženosť domácností je možno ukazovateľom uvoľnenej úverovej kultúry, ktorá môže niesť v budúcnosti následky.

Takmer vo všetkých krajinách, záväzky vlád prevýšili finančné aktíva v roku 2011, ponechávajúc vlády čistými dlžníkmi.

S pravidelným výskytom dlhovej krízy, pomerne málo pozornosti bolo venovanej paralelnému problému súkromného dlhu. Napriek tomu, dlh domácností sa pretransformoval za posledných 30 rokov z nízkoúrovňového požičiavania najmä na bývanie, na veľkoobjemové úverovanie dostupné pre všetkých  na rôzne účely.

Zdroj: Zerohedge

Preklad: Tomáš Zemko

Ako nás ovplyvňujú dlhy? Príďte na konferenciu Future of Money 2.0 a spýtajte sa odborníkov!