Dajme si malý kvíz. Čo je to? Kúpili ste to za 27 USD a dnes to má hodnotu 886 000 USD. Nie je to nič iné ako 5000 ks bitcoinov – digitálna mena, ktorej výhody objavuje stále viac a viac ľudí. Tento investičný kúsok sa podaril Kristofferovi Kochovi, ktorý ako študent v roku 2009 písal prácu do školy na svoj kurz kryptológie, kde narazil na informácie o bitcoinoch. Do nich investoval až 27 USD. Dnes je určite spokojný.
No ale poďme späť do našej európskej reality. Aj napriek neustálemu presviedčaniu zo strany politických elít o tom, že Európa je z najhoršieho vonku, nám rástla nezamestnanosť. Z 12 % na 12,2 % za september. To znamenalo, že o prácu prišlo približne 60 tisíc ľudí v eurozóne. Najnižšia nezamestnanosť je stále v nemecky hovoriacej časti Európy – Rakúsku (4,9%) a Nemecku (5,2%). Najvyššia je už tradične v Grécku (27,6%) a Španielsku (26,6%). A nezlepšuje sa situácia ani v oblasti zamestnanosti mladých ľudí. Tam je nezamestnanosť na úrovni až 24,1 % mladých do 26 rokov. Tu sme opätovne dosahovali rekordy, keď v eurozóne klesla zamestnanosť mladých celkovo o 8 000. Pravdou je, že v EU28 sa znížila o 57 000 zamestnaných. Najväčšími rekordérmi sú Grécko – 57,3%, Španielsko 56,5 % a Chorvátsko 52,8 %.
Na strane druhej máme v Eurozóne údajne veľmi nízku infláciu. Zvyšujúca sa nezamestnanosť a nízka inflácia teda vyvolávajú špekulácie, čo urobí budúci týždeň ECB. Niektorí predpokladajú, že by sa mohla uchýliť k podobným krokom ako FED. To značí, že začne nakupovať aktíva, čím by sa snažila podporiť ekonomiku, alebo pristúpi k nižším úrokovým sadzbám, ktoré sú už dnes na rekordne nízkej úrovni 0,5 %. Uvidíme budúci týždeň.
Agentúra Fitch zmenila výhľad ratingu Španielska z negatívneho na stabilný a ponechala mu hodnotenie na úrovni BBB. Za zmenou je podľa agentúry úsilie vlády o konsolidáciu a realizáciu reforiem v oblasti pracovného trhu, penzijného systému a finančného sektora. Agentúra predpokladá, že reformné úsilie sa v krajine spomalí v roku 2014, vzhľadom na voľby v roku 2015. Žeby si Španielsko konečne mohlo vydýchnuť? Jeho kómický rast na úrovni 0,1% HDP, vysoká nezamestnanosť a stále objavujúce sa správy o krachu rôznych spoločností v krajine (naposledy sa objavili informácie o problémoch spoločnosti FAGOR, ktorá zamestnáva 5700 ľudí) , to asi neumožnia.
A nezabúdajme na Grécko. V krajine stále vyčíňa kríza a situácia sa veru tak ľahko nezlepší. Tamojšie banky sa boria s problémovými pôžičkami, ktoré dosiahli úroveň 30 % všetkých vydaných pôžičiek, čo je o 5 % viac ako na konci roku 2012. V nominálnom vyjadrení hovoríme o 65 mld. euro, čo je dvojnásobok kapitálu lokálnych bánk.
Nebolo to tak dávno – naposledy v júni – keď medzibanková sadzba v Číne vyskočila na skoro 10 %, vzhľadom na neochotu bánk požičiavať krátkodobý kapitál pre nebankové subjekty. Tie museli vyplatiť svojich klientov a predpokladá sa o nich, že fungujú na báze pyramídovej hry. Resp. je ich fungovanie veľmi neprehľadné. Situácia sa nám napriek výdatnej pomoci zo strany čínskej centrálnej banky opakovala i tento týždeň, keď úroková miera na medzibankovom trhu vzrástla na 6,7%. Zároveň v krajine pretrváva riziko prasknutia bubliny na trhu nehnuteľností a Čína má i veľmi vysoké tempo zadlžovania. Na to upozorňuje i BIS (Bank for International Settlements), ktorá varuje pred veľkosťou dlhu, ktorý narástol trojnásobne za ostatných 5 rokov a ktorý je dnes pravdepodobne hlavným motorom rastu Číny.
Americká centrálna banka FED sa rozhodla pokračovať v nákupe dlhopisov, čo sa očakávalo. Za rozhodnutím stály primárne nedostatočne pozitívne dáta z ekonomiky. A to veru neprekvapuje. Svedčí o tom i Globálny index prosperity z dielne Legatum Institute, ktorý USA zaradil z hľadiska prosperity až na 24 miesto, pričom prvé miesto obsadili Švajčiarsko, Kanada, Švédsko a Nový Zéland. USA sa tak umiestnili i za Čínou, ktorá je na 7 mieste. A Ameriku netrápi len prosperita a odchod investorov. Jedným z nich je i jej vysoký dlh a strop dlhu, ktorý v nedávnej dobe spôsoboval toľko rozruchu. Kongres sa rozhodol riešiť situáciu veľmi svojsky – navrhol tzv. Debt Limit Act, ktorý spočíva v tom, že časť dlhu USA sa nebude počítať. Prečo? Pretože je vo vlastníctve iných štátnych inštitúcií USA. Veľmi kreatívne účtovníctvo, ale ak návrh prejde, verím tomu, že veľa ľudí naozaj uverí, že USA vlastne dlh nemajú. A aby sa potom vlastníkom ostávajúceho dlhu nestalo to, čo vlastníkom dlhopisov skrachovaného Detroitu. Ten skrachoval už dávno, avšak až teraz sa ukazuje, že vlastníci dlhopisov mesta (väčšinou dôchodcovia alebo tí, čo si na dôchodok týmto spôsobom šetrili) získajú len 16 centov z investovaného doláru; teda 84 cenotv strata. Ktoré z ďalších amerických miest sú na tom podobne? Wall Street Journal zostavil rebríček 10 najohrozenejších miest v USA z hľadiska toho, na koľko dní majú hotovosť, ktorá pokrýva ich výdavky, aké majú rezervy, či možnosť získania zdrojov z dane z nehnuteľnosti. Medzi ne patria napr. Charleston, New Orelans, Springfield, Chicago, či Buffalo. Že by sme v najbližšej dobe videli krachovať tieto mestá. Uvidíme, či len mestá.
Matúš Pošvanc