Po optimistických verziách správ o tom, že v Európe je už všetko vyriešené, sa krajiny euro klubu vo štvrtom štvrťroku 2012 prepadli o 0,6 % a celá EU o 0,5 %, čo bolo mierne pod očakávaniami. Padali Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Portugalsko, či Španielsko. Export sa v decembri prepadol o 1,8 % a import klesol v rovnakom období o 3%. To signalizuje nielen pokles sily domácej spotreby, ale i širší pokles v globálnej ekonomike. Ale politici sú stále optimistickí. Naposledy to bol nemecký minister hospodárstva, ktorý uviedol, že “tento pokles je len dočasný. Počas roku sa Nemecko opätovne naštartuje. Naznačujú to súčasné indikátory, či prieskumy medzi podnikateľmi.“ Takže optimistickí by sme mali ostať i my. Stačí sa pohrať opätovne so štatistickými pohľadmi na vec. Pokiaľ sa totižto pozriete na priemyselnú produkciu na medzi mesačnej báze, môžeme ostať optimistickí, pretože tá rástla o 0,5 % v EU 27-čke a dokonca o 0,7 % v eurozóne. Optimizmus vás môže opustiť, ak sa na dáta pozriete z medziročného hľadiska, kedy sa priemyselná produkcia prepadla o 2,3 % v 27 krajinách EU a o 2,4% v eurozóne. Tak si vyberte.
Vzhľadom na pokles HDP vo Francúzsku, sa prestáva predpokladať, že krajina naplní svoje sľuby ohľadne dosiahnutia cieľov stanovených zástupcami krajín eurozóny v rozpočtovej politike. Opätovne pokojný ostáva francúzsky minister financií, ktorý si predsa len myslí, že krajina dosiahne rast na úrovni 0,8% HDP a naplní svoje rozpočtové ciele. Takí optimistickí už nie sú analytici, ktorí skôr predpokladajú v krajine nulový rast, resp. recesiu. Francúzsko sa zároveň rozhodlo bojovať proti daňovým únikom tak, že zníži limit na hotovostnú transakciu na maximálnu výšku 1000 euro od roku 2013 s výnimkou nerezidentov, ktorí budú môcť zaplatiť v hotovosti do 10 000 euro, čo je však o 5000 euro menej, ako platilo doteraz.
Kríza začína byť reflektovaná i kultúrnym spoločenstvom. Príkladom je uvedenie troch premiér filmov z Grécka na Berlínskom medzinárodnom festivale, ktoré reflektujú neutešenú situáciu v tejto krízou postihnutej krajine. A nie je sa čomu čudovať. Nezamestnanosť v grécku dosiahla nové maximá pričom u mladých ľudí dosiahla až 60 %, čo znamená, že každý šiesty Grék vo veku od 15 do 24 rokov je nezamestnaný. A podobná situácia je i v Španielsku, kde nezamestnanosť mladých dosiahla 55,6 %. Stavebný priemysel v Grécku padá rovnako voľným pádom. Prepadol sa o 66,6 % na ročnej báze.
Podľa štúdie Ernst & Young dosiahli európske banky eurozóny rekordnú výšku toxických pôžičiek – pôžičiek, ktoré sa nesplácajú vôbec, resp. sú splácané len čiastočne. Predpokladá sa, že toxické pôžičky dosiahli úroveň 918 mld. euro, čo je až 7,6 % všetkých pôžičiek v eurozóne. Rekordérmi sú Španielsko (15,5%) a Taliansko (10,2%), naproti tomu v Nemecku je takýchto pôžičiek len 2,7%. Keď vychádzame z toho, že Španieli majú údajne len 15,5% toxických pôžičiek, pripočítame k tomu ich padajúci trh s nehnuteľnosťami, ako aj problémy s ekonomikou, štúdia je možno až príliš optimistická, oproti skutočnej realite.
Japonský minister hospodárstva vyhlásil, že by chcel, aby priemyselný index Nikkei dosiahol 13 000 bodov do konca Marca, čo by bol až 17 % nárast. Čo to znamená, resp. čo sa v Japonsku udialo, aby sa také niečo stalo realitou? Žeby to boli zmenené regulácie, lepšie podnikateľské prostredie, znížené dane, nový technologický pokrok, či nejaké nové ohlásené reálne investície? Asi nie. Skôr sa jedná o ďalší signál toho, že Japonsko sa inšpiruje od USA a bude výrazne uvoľňovať svoju monetárnu politiku, ktorá by nafúknutie akcií mohla spôsobiť – avšak bez reálneho základu.
Z USA prišli aj pozitívne správy. Federálny rozpočet bol v januári po 8 mesiacoch opätovne raz v prebytku vo výške 2,9 mld. USD. Hlavným dôvodom boli dodatočné príjmy zo zdanenia niektorých príspevkov zo sociálneho systému, čo spôsobilo, že sa deficit rozpočtu znížil na 290,4 mld. USD, čo bolo skoro o 60 mld. USD menej ako minulý rok. Škoda len, že USA sa za ostatné 4 roky zadlžovali každý rok o viac ako 1 bilión USD. Tento ročný rozpočtový schodok je zatiaľ naplánovaný vo výške „len“ 845 mld. USD.
Nepotešili však nové čísla z programu Food Stamp. V ňom sa opätovne zvýšil počet poberateľov o 141 000 za mesiac a program tak má až 47,7 miliónov poberateľov, čo je 23 miliónov domácností, ktorým federálna vláda prispieva mesačne 281 USD.
Matúš Pošvanc