Británia začala vážne flirtovať s myšlienkou odpojenia sa od EU. Obamova administratíva dokonca zareagovala v zmysle toho, že je v americkom národnom záujme, aby Británia ostala členom EU. Tieto slová zazneli potom, čo David Cameron pripustil, že odpojenie Británie je dnes „predstaviteľné,“ aj keď on osobne ho zatiaľ nepodporuje. Nebol by som prekvapený, keby sa v budúcnosti Británia vzhľadom na svoj dlhodobý konzervatívnejší postoj, čoraz viac odkláňala od politík EU a inflačných plánov ECB. A popularita exitov v Európe stále narastá. Nový katalánsky prezident Artur Mas je pripravený na vyhlásenie referenda o nezávislosti Katalánska od Španielska v roku 2014. Dovtedy má v pláne zriadiť vlastný daňový úrad a centrálnu banku. Ďalším kandidátom, ktorý drmolí o vystúpení, je Silvio Berlusconi. Ten pripustil, ž Taliansko bude donútené vystúpiť z EU vzhľadom na to, že ECB nemá dostatok politickej podpory (z Nemecka) na to, aby zaistila lacné požičiavanie si na trhoch.
Čo sa dá teda očakávať od roku 2013? Existujú rôzne predikcie. Moje obľúbené sú dve. Prvá je z úst prezidenta ECB Dragiho, ktorý vyhlásil, že reformy v eurozóne si získali jasnú podporu trhov a že to určite naštartuje ekonomiku. Druhý optimista je guvernér španielskej centrálnej banky Luis Maria Linde, ktorý predpovedá, že Španielsko vyskočí z kolien v priebehu dvoch rokov. To je inak dosť silná káva, keď si uvedomíme výšku nezamestnanosti medzi mladými (viac ako 50%), či prepadávajúce sa ceny nehnuteľností a fakt, že toxické úvery v krajine dosiahli nový rekord, keď vzrástli o 11% v priebehu jedného mesiaca.
ECB oznámila, že opätovne prijíma dlhopisy, za ktoré ručí grécka vláda a ktoré spĺňajú ďalšie kritériá, ako kolaterál (zábezpeku) v rámci euro systému. Aj keď to vyzerá naoko pozitívne, situácia v krajine sa nemení a krajina zaznamenáva pomaly odchod svojich obyvateľov do iných krajín EU za prácou. Medzičasom to vyzerá, že Cyprus bude na tom veľmi zle. Podľa predstaviteľov eurozóny potrebuje Cyprus nevyhnutne záchranný balík, avšak MMF najprv požaduje, aby krajina vyhlásila čiastočný bankrot, ako to bolo v prípade Grécka. O tom, že je situácia napätá, svedčí i fakt, že vláda si bola nútená požičať až 250 miliónov euro od štátnych penzijných fondov, pretože nemala na predvianočné výplaty pre svojich zamestnancov.
Pán Abe vyhral voľby v Japonsku. Mnoho analytikov sa raduje, pretože sa predpokladá, že japonská centrálna banka bude nútená zmeniť svoju politiku. Pán Abe vyhlásil, že Japonsko bude mať povinný cieľ 2% inflácie a cieľ 3% nominálneho rastu HDP. To by znamenalo, že centrálna banka by musela zabezpečiť zadlženej krajine v princípe nelimitované monetárne stimuly. Táto politika môže byť z krátkodobého hľadiska úspešná. Avšak je treba byť opatrný z dlhodobého hľadiska. Banka môže napr. nakupovať štátny dlh, avšak raz v budúcnosti ho bude musieť predať. Ak potom nebude nikto, kto by ho kúpil, resp. ho bude banka chcieť odpísať, dôvera v menu sa absolútne rozplynie a môže hroziť hyperinflácia v krajine.
Fiškálny útes je témou dnešných dní v USA. Agentúra Fitch varovala USA, že v prípade, že nevyriešia problém fiškálneho útesu, zníži krajine 3-A rating. Agentúra už zmenila výhľad ekonomiky USA na negatívy, keď sa Obama a Kongres v lete nedohodli na termíne pre nový plán. Nemyslím si, že by Obama a Boehner (republikánsky líder) nenašli nejaký kompromis. Ide o národný záujem. Avšak nateraz trhy pozorne sledujú čo sa stane, pretože podľa posledných správ sa rozhovory odkladajú. Obamov posledný návrh bola ponuka zvýšenia daní o 1,2 bilióna USD a zvýšenie daní pre rodiny s ročným príjmov nad 400,000 USD. Na strane výdavkov má ísť o zníženie výdavkov o 1,2 bilióna USD (pozor nie ročne), čo zahŕňa i zníženie úrokov. Inak predpoklad na strane zníženia výdavkov v zmysle zníženia úročenia 16 biliónového dlhu, ktorý veselo narastá, musí implicitne zahŕňať aktivity FEDu. Inak by sa nízke úrokové miery, resp. ich zníženie zabezpečiť nedali.
Matúš Pošvanc