Jedným z prísľubov predvolebnej kampane francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda bola aj banková reforma. Časom sa na tento sľub zabudlo. Vo februári tohto roku sa však opäť o reforme začalo hovoriť a návrh bol odhlasovaný. Súčasný minister financií, Pierre Moscovici, sa vtedy vystatoval, že budú použité prostriedky «aké (vo Francúzsku) neboli z čias bankového zákona z roku 1984». Opozícia taktiež súhlasila, pretože od finančnej krízy, ktorá prepukla v roku 2008, sa nikto neodváži postaviť proti reforme bankového systému. Text návrhu obsahoval tri základné rozhodnutia. Poprvé, činnosti bánk, ktoré prispievajú kladne k investíciám a vytváraniu pracovných miest a špekulatívne činnosti musia byť oddelené. Druhý a tretí bod sa týkal najmä prostriedkov na efektívny boj štátu s krízou. Čo je s návrhom reformy dnes, po roku Hollandovho „panovania“?
Hollande počas svojej kampane vyhlásil, že financie sú jeho nepriateľom číslo jeden, a že spraví všetko preto, aby zmiernil špekuláciu na finančných trhoch, a aby zvýšil transparentnosť činnosti bánk. Tento sľub aspoň navonok splnil, keďže francúzsky Parlament vo štvrtok schválil návrh zákona o rozdelení a regulácii bankových aktivít. Text hovorí o transparentnosti aktivít v daňových rajoch ako aj o limitovaní istých bankových poplatkov, najmä o zvýhodneniach pre sociálne slabú skupinu obyvateľstva.
Ľavica a centristi hlasovali za. Väčšina z nich považuje tento zákon za «kompromis medzi prezidentskými sľubmi a realizmom». Strana extrémnej ľavice, Front de gauche, sa však hlasovania nezúčastnila, pretože si myslí, že návrh nedefinuje skutočnú hranicu medzi „užitočnou“ a „špekulatívnou“ činnosťou. Hlasovania sa taktiež zdržala centristická strana UDI (Union des démocrates et indépendants), reformu totiž považuje za príliš vlažnú. Pravicová strana UMP (Union pour un mouvement populaire) hlasovala proti tomuto, podľa nej, dogmatickému textu.
Odborníci sa zhodujú v tom, že efektívnosť takejto reformy je diskutabilná. Vychádza sa v nej z toho, že jasným rozdelením aktivít bánk sa podarí zabrániť situácii v akej sa ocitla americká banka Lehman Brothers v roku 2008. Často však nie je jasné, ktoré aktíva sú užitočné a ktoré riskantné. Tie, ktoré sú považované za legálne a bezpečné sa môžu stať tými najriskantnejšími, ako sa ukázalo v prípade hypotekárnych úverov subprimes. Vláda preto nakoniec v návrhu upustila od striktného rozdelenia jednotlivých činností, ale vyžaduje od bánk vytvorenie samostatných filiálok, ktoré by sa starali o špekulatívne aktivity.
Francúzske finančné inštitúcie preto proti tomuto návrhu ani nenamietali. Zákon sa totiž bude týkať len 3 až 5% bankovej činnosti, čo predstavuje 15% z celkového príjmu bánk. Skutočný efekt tejto reformy je teda otázny a francúzska vláda je opäť raz považovaná za príliš benevolentnú.
Z Hollandovej vojny s financiami a prevratnej bankovej reformy je tak len ďalší zákon, ktorého účinok v boji proti špekuláciám na finančnom trhu je mizivý. Napriek tomu zákon tohto typu prijali aj iné štáty, ako napríklad Spojené štáty alebo Veľká Británia a najnovšie sa ho chystá predložiť aj Nemecko. Ide však o skutočný boj s finančnými špekuláciami alebo len o snahu zapáčiť sa už aj tak dosť skeptickým ale stále potencionálnym voličom?
Valéria Tunegová
Zdroje:
http://www.lemonde.fr/economie/article/2013/07/18/le-parlement-adopte-definitivement-la-loi-de-separation-des-activites-bancaires_3449564_3234.html
http://www.lemonde.fr/economie/article/2013/03/06/une-reforme-bancaire-en-trompe-l-il_1843687_3234.html
http://www.lemonde.fr/politique/article/2013/02/06/ce-qu-il-reste-de-la-reforme-bancaire-de-francois-hollande_1827317_823448.html
Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Získajte až 30 % zľavu z poplatku do 26.8.2013. Neváhajte prihláste sa!