Publicita Gréckej otázky

Pohľad na situáciu v Grécku je v súčasnosti náročný, nielenže z jednej strany prebieha masáž s mediálnymi disinterpretáciami, udalosti prebiehajúce sú pre súčasnosť unikátne a zložité. Súčasná euroźona je tu poprvý krát a novodobá ekonómia a bankovníctvo sú náročnými praktikami. Najpravideľnejšou dezinformáciou v étery je rozhodne časté démonizovanie oboch strán rokovaní, nepodávanie celých výpovedí aktérov a zhŕňanie vyjenávaní, či ich výsledkov bez poskytnutia pridanej hodnoty a to i od odbornej verejnosti. To prispieva k pozdvihnutiu aury dôležitosti, neriešiteľnosti a neporozumiteľnosti komplexu problémov aké v Grécku vyvstali. Nie štastné je, že démonizácia je výrazná zvlášť zo Slovenska, veru, je náročné opomenúť emócie spojené s ,,kauzou,, a objektívnosť sa necháva bokom. Vtedy zaznejú slová o fraške, vabanku… Ďalšie disinterpretácie prichádzajú z komerčnej sféry, nezabúdajme médiám je práve toto chlebom – ľudia, sadnite, počúvajťe, čítajte a zírajte na naše weby, novinové plátky – berte matúce informácie. Udalosti predsa sú len udalosťami, dôležitosť im dáva ľudská interpretácia. A iné.

,,Proti európska,, skupina označovala Grékou ako lenivých, nepracujúcich a systém ochudobňujúcich členov únie a obecne ako občanov v prehnanej miere naviazaných na štát. Príkladom demonštráciou existencie priveľkého štátneho sektora, nad mieru nastavené hodnoty penzií a benefitov pre štátnych zamestnancov. Proti európska strana obviňuje únijné inštitúcie za neblahé pôsobenie na hospodárstvo Grécka cez úsporné opatrenia a reštrikcie  verejných výdajov. Akokoľvek sa odhodláme súdiť tieto opatrenia, táto politika je tzv. mainstream prístupom k riešeniu krízy, označená ako ,,austerity measures,, a aplikuje sa napriek krajinami EU, pričom ,,review,, prístupu je na stole. Ďalej, akokoľvek pristúpime k súdom o gréckej populácii, generalizácia je neblahá, každý pozná rôzne ľudské príbehy o zavádzaní a príbehy pochádzajú logicky i z Grécka.

Názorové odlišnosti jej riešenia

Faktom tiež je, že spôsob riešenia krízy ešte pred jej výrazným účinkom na Grécko bol diskutovaný vo vysokej miere napriek politickými predstaviteľmi EU. Výrazná výmena názorov, prebehla medzi čerstvo nastupujúcim Hollande do úradu a Merkel, samozrejme, s ich podporou od kruhu poradcov – mimochodom vo Francúzsku pre rozpory v tejto problematike padla i vláda. V hre stál argument – pristúpiť k reštrikcii alebo k stimulom? Z predchádzajúcich mesiacov nám je zrejmé, že osvojený prístup je ten reštriktívny a len postupne prostredníctvom ECB v poslednom polroku nastupuje kvantitatívne uvoľnovanie. To prebieha v zástupe po  opaterniach reštriktívnych, pre zaujímavosť, momentálne sa analogické operácií v USA blížia ku koncu. A operácie v EU pôsobia ako priame nadviazanie, čo bolo diskutované ako pravdepodobné už pár rokov vzad.

Podstatné je, že tieto kroky svoj ,,stimulačný,, charakter dosahujú len zďaleka, miera rastu M1 (peniaze v priamom obehu) v zrovnaní s M3 (peniazmi čakajúcimi na preniknutie do obehu) dosahuje len čiastkovej percentuálnej hodnoty, zjednodušene, peniaze sa ,nalievajú,, ostávajú však na neaktívnych účtov, neuvoľnené, akoby neexistujúce. Inflácia nie je, rast nie je.

Verejná politika je tvorená s obozretnosťou, aby sa zabránilo tvorbe projektov na zakázku, doslova za peniaze z čistého vzduchu. Predom popísanou cestou sa  peniaze do hospodárstva dostávajú prostredníctvom bánk a tie z pravidla financujú len potencionálne prosperujúce projekty. Hrajú teda rolu katalizátora v hosposárstve, na prenesenie prostriedkov do ekonomiky, kde ich potreba na rozbehnutie ekonomických operácií – skrátka, aby naplnili svoju funkciu ,,oleja v motore,, – opäť i táto akcia je objektom démonizácie, osobne nevidím lepší spôsob stimulov, pri vedomí, že ich vedľajšie účinku môžu pri nezvládnutí spúštať inflačné špirály a nestability rôzneho charakteru (kto je lepší alokátor prostriedkov než komerčná banka? Uvažujme rozumne nastavené úverové kritériá)

Grécko v jazyku makroekonómov

Späť z makroekonomickej línie ku Grécku, kde teda hľadať priame zlo, či v Grécku alebo v inštitúciách? Prihliadnime k faktom. Jeden je, že každý z členských štátov Eurozóny je fiškálne zodpovedný za svoju balanciu a preto je veľmi náročné situáciu v Grécku pripísať na vrub ostatných členov, síce sa tak stalo, no i tak, súčasný mainstream opatrení vznikol konzensom naprieč škálou variant. Členské štáty nemožno viniť z odmietania presadzovania alternatívnych riešení dlhových otázok v krízových situáciach (odpustenie splátok po dobu nadviazania na novú periódu ekonomickej expanzie, čo je v súčasnom prepojenom finančnom svete a bankových inštitúciách veľmi náročné na riadenie – nie nemožné, no benevolencia preukázateľne pozná hranice). Posledne k otázku benevolencie, eurozóna i pre sebe vlastný benefit spolupracuje s Gréckom, na strane druhej situácia Grécka je historicky v menovej oblasti extravagantná, ďalej uvediem ako.

Predtým však pár viet. Grécka spoločnosť je taktiež plná zaujímavostí. Obsahuje rozsiahle bohatstvá prírodného charakteru, jeho dopravná infraštruktúra je význámná pre svoju polohu i kvalitu – prístavy a iné uzle infraštruktúry, geograficky je ohromne atraktívna pre euro v rovnakom ráze ako Slovensko pre západnú európu pri pohľade na východnú európu. Jeho potenciál smeruje ázijsk-európskou cestou, nevynímajúc napojenie i na severnú Afriku – preto historicky z pravidla dosahovalo záujem mocností a vplyv na jeho hospodárstvo. Niečo, čo možno z perspektívy Slovenska berie čas uchopiť, našim záujmom to nikdy nebolo. Zároveň Grécko dosahovalo nie nízku kvalitu života, čo dokazujú npr. olympijské hry zo začiatku minulého storočia, kedy Grécky športovci získali maximum medailí – každý tiež pozná ich historický odkaz.

Historický náhľad

K veci, súčasná monetárna únia nie je prvá, ktorá na kontinente vznikla, záverom devetnásteho a počiatkom dvadsiateho existovala tzv. latinská monetárna únia na zmenu zlatých a strieborných odlitkov naprieč krajinami EU. Grécko pre nedisciplinovanosť a tajené znehodnocovanie platobných prostriedkov – rozumej konštatné znižovanie jej razebnej hodnoty a taktiež slabému ekonomickému výsledku bolo vylúčené pred jej koncom spôsobeným prvou svetovou vojnou.

Za druhé, Grécko sa tešilo záujmu krajín zo západu čo sa pripísalo k vytvoreniu mnohých finančných kohútikov smerujúcich do krajiny, čo vytvorilo konštantnú mieru štrukturálneho deficitu v Gréckom rozpočte, ktoré nakoľko zvyknuté k prijímaniu finančných injekcií svoj rozpočet zpravidla nastavovalo nad svoje možnosti a to až do zhruba sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, čoho dopady a účinky sú prítomné žiaľ i dnes. To ako Grécko sa bude vývíjať od dnešného leta nie je otázkou riešenia pár rokov, avšak desiatok a že potenciál krajina k tomu má, je historický rekord, blahobytom, i vďaka svojej polohe nie je krajinou odkázanou k živoreniu. Týmto záverom sa vyjadrili i predný predstavitelia európskych veriteľov a IMF po uzavretí rokovaní minulý štvrtok. Čo prijde dalej, je otázkou nasledujúcich rokovaní a cieľom je finálne nezávislosť Grécka ako plnohodnotného člena svetového hospodárstva. To sú prebraté slová.

Pohľad na ekonomickú stránku štátu

Záverom rád zmienim pár faktorov, ktoré by mali ovplyvniť naše uvažovanie o pristúpenie k riešeniu Gréckej otázky. Štatisticky Grécko dosahuje nie viac ako 1,5 % HDP eurozóny. Reálne dopady jeho vystúpenia nie sú úmerné miere pozornosti, akú dosahuje. Čím je jeho situácia významná je jeho psychologický dopad na status quo o vystupovaní z Eurozóny alebo Európskej únie, tak ako minimálne správy ovplyvňujú vývoj kurzov na finančných trhoch, i tak je citlivá táto otázka – avšak a posledne pre to, že my jej prikladáme význam. Na druhej strane je Grécko svetovou obchodnou veľmocou kedy sa zaraďuje v poradí len za krajinami ako Japonsko, Čína, Nemecko alebo Južná Kórea. Jeho obchodná flotila je tretia, čo do výšky potenciálu.

Natiahnutá ruka zo strany európskych krajín pre Grécko je teda čiastočne altruizmus a čiastočne akt sebazáchovy a snaha o udržanie obojstranne prospešného partnerstva. Tieto názory zaznievajú i z úst predstaviteľov európskych inštitúcií i v poslednom obdobý, označujúc Grexit ako jednu z alternatív, čo bolo pred tým nevídané – realizmus je však na mieste, pokiaľ vyjednávanie zlýháva. Čo sa opomína sú benefity,  zriedka vidím, čo partnerstvo s Gréckom ponúka, od turistickej destinácie, po mocného obchodného partnera, most do Ázie a Afriky a vôbec kolísku kultúry.

Ako odhadnúť silu Grexitu

Ďalšia strana mince sú dopady na Grécke hospodárstvo. Grexit pri prvom zmienení u ekonomov vyjadrí predstavu devalvácie a šance na vyššiu mieru exportu – ohromné posílenie konkurencieschopnosti, je fakt, že príkladom je akcia ČNB, v skutku diskutabilná, avšak potvrdzujúca isté benefity pre exportný sektor hospodárstva, následne prerozdeľujúci tieto benefity medzi zamestnancov, obyvateľov. Exaktné zrovnanie avšak ťažko previesť a myslím, že toto je práve bod ktorý takmer každý z ekonómov opomína , nakoľko Grécke hospodárstvo má odlišnú štruktúru a väčšinovú zložku predstavuje export rafinovanej ropy a import hrubej ropy, nie export strojov a zariadení a import vstupov pre ich produkciu, ako v prípade ČR. Potenciál účinkov devalvácie by bol teda diskutabilný a potrebný odbornej analýzi, pričom prvý pohľad preukazuje miernu disproporciu medzi benefitmi a nákladmi. Náklady sa prejavia pravdepodobným znížením konzumného potenciálu – devalváciou sa stávajú importované statky relatívne drahšie, vedúc k nižšej spotrebe, pôsobiace na ďalšie zníženie daňových príjmov, ako od firiem i občanov, či cez DPH, pre nižšie tržby. Ak nie však devalvácia, čo iné? Osobne som práve presvedčený, že to je cesta na ktorú sme nastúpili pár rokov vzad. Moje uvažovanie vychádza z knihy o Makroekonomii od Holmana, ten zdôrazňuje že pri korigoaní rozdieľov v jednotnej menovej oblasti je nutné riešiť štrukturálne zmeny v hospodárstvach zmenami v cenách a platových hladinách. Nie je to dané kurzami ale cenami. Prosto Grécko a jeho hospodárstvo musí, skutočne musí padnúť na cenovú úroveň, kde je v rovnováhe, kde jeho ceny obsahujú len taký margin, aký je schopné hospodárstvo a jeho firmy produkovať, je to zvláštne, ale Grécko sa musí nájsť ako loď rozkolísanej hladine mora a je nutné ho pri tom udržať, aby sa neprekotilo a nevzalo mnoho ľudí a rodín zo sebou. Pamätajme na šoky na Slovensku, boli skutočné a stále sú. Mnoho ľudí oľutovalo, mnoho ľudí spomína – využijme túto skúsenosť.

Záverom

Je mi jasné, že nározy sa odlišujú a náročné je zhodnúť sa, môj je taký, že práve to musíme dosiahnuť, napíšem to tak česky – lidi neblbnetě a dohodněte se, prečo, vysvetlil by nám i Švejk, viacerí zmôžeme viac.

Prečo? Otvorme atlas, nahladnime na potenciál vstupu Turecka do EÚ, uvedomme si dôležitosť geografickej polohy Grécka a jeho platenia s celoeurópskou menou. Hmm. Uchopme nerastné bohatstvo, ktorým Grécko disponuje. Domyslime si, že Ruské pomätenie povadne a uvažujme liberálne a mierumilovne – cesta by mala byť jednotou. Kam môže viesť empiricky testovali Baldwin, Micco, Rose a Stanley. Je smutné, že táto doba je tou kde skeptici prevládajú.

Svojim charakterom, na čom sa zhodli mnohý, je Eurozóna politický projekt, ktorý skrýva i nie ekonomické benefity ako komfort a jednodušie nadväzovanie vzťahov medzi obyvateľmi, pri odvodení ,,zisku,, sa môžeme zaseknúť pri ich kvantifikácii, chybou je ich zabudnutie. Zajtrajšky môžu byť i svetlé, záleží na farbe skiel, aké máme.

Posledne, média sa plnia informáciami o defaulte Grécka pre dôvod nesplácania. Faktom je, že pokiľaľ Grécko defaultne, i napríklad ratingové agentúry hodnotia platobnú neschopnosť hodnotia za relevantnú a oficiálnu až po 90 dňoch. Opäť dav vníma udalosti odlišne a určuje ich význam, možno nie úplne podľa toho ako sú písané, žiaľ, to nie je vždy relavantné.

Peter Ondrovič