Ako sme už zvyknutý za ostatných 5 rokov okrem silných rečí európskych predstaviteľov, že máme krízu už za sebou, resp. že sme sa dostali za bod zvratu, nie je nič v Grécku nové. Svedčí o tom i nedávne zverejnenie údajov gréckeho štátneho dodávateľa elektrickej energie, ktorý uviedol, že domácnosti i firmy majú značný problém s platením za dodávky ich služieb. Úhrnom sa dlh za nezaplatené faktúry vyšplhal na 1,3 mld. euro a rastie denne vo výške 4 mil. euro. Pokojne teda môžeme vyhlásiť, že síce grécka vláda dokázala zvýšiť výnos daní a má tzv. primárny rozpočtový prebytok, je jej to však málo platné. Gréci asi dane ako tak platia, ale už neplatia za služby dodávané štátom. Takto by veru oživenie gréckej ekonomiky nemalo vyzerať. Ale uznávam, tvrdiť opak je také normálne – politické.
Podobná situácia je v Španielsku. Aj keď viacerí jasajú nad tým, že už dva kvartály sa tamojšej ekonomike darí a je v pluse. Dokonca sa španielske bondy pohybujú na svojich ročných minimách (3,8%). To, ako je na tom Španielsko skôr vysvetľujte 26 % nezamestnaných v krajine. Je to výsledok šiestich po sebe idúcich rokov, ktoré priam zničili tamojší trh práce. Len v roku 2013 zaniklo 198 900 miest. V Španielsku je dnes viac ako 1 832 000 domácností, v ktorých nemá prácu žiaden člen domácnosti a viac ako 3,5 mil. španielov nepracovalo už viac ako rok a z nich 2,3 mil. viac ako dva roky. Situáciu veľmi dobre demonštrovala nedávna ponuka spoločnosti IKEA, ktorá ponúkla 400 pracovných miest, na ktoré sa prihlásilo behom dvoch dní 20 000 uchádzačov. Španielsko nie je z najhoršieho vonku ani náhodou.
Taliansko je ďalšia krajina, ktorá sa údajne už spamätala. Tak sa teda tvária akciové trhy, kde si podobne ako Španielsko užíva Taliansko veľmi nízke úrokové miery na svojich vládnych bondoch. Na strane druhej niekoho možno prekvapí, že v Taliansku sa zvýšili o 23 % na ročnej báze zlé úvery, čo v nominálnom vyjadrení znamená číslo 149,6 mld. euro. Talianska banková asociácia zároveň doplnila, že v krajine sa znížil podiel vkladov o 1,9% a predaj dlhopisov pre klientov klesol o 9,4 %, pričom sa výška zlých úverov od roku 2008 zdvojnásobila.
A s bankami by sme ešte nemali prestať. V prípade zachovania 7 % úrovne kapitálu voči aktívam banky (akoby postavený val, ktorý banky ochráni pred potenciálnou krízou), by 109 najväčším európskym bankovým domom chýbal kapitál vo výške 770 mld. euro. Štúdia, ktorá túto situáciu odhaľuje, zároveň počíta s potrebou ďalšieho dodatočného kapitálu vo výške 579 mld. euro v prípade 40 % polročného poklesu akciových trhov. K tomuto treba dodať už len tri veci. Po prvé plánované stres testy ECB sa zameriavajú na 129 bankových domov, čiže o 20 viac, čo znamená, že celková situácia bude ešte o niečo horšia. ECB zároveň počíta len s tým, že v prípade krízovej situácie by museli banky odpísať len nezdravé pôžičky a ich podiel kapitálu by mal byť 6 %. Zároveň by mohlo byť celkom jasné, že plánovaný záchranný fond vo výške 55 mld. euro, ktorý má byť použitý pri záchrane bánk, nebude určite dostatočný v prípade skutočnej krízovej udalosti. ECB má vlastné stres testy vykonať do konca novembra tohto roku. Musíme len dúfať, že ju nepredbehne nejaká skutočná stresová ekonomická udalosť.
Na radar finančného ohrozenia sa dostáva Čína. Ako sme spomínali minulý týždeň pravdepodobnosť krachu jedného finančného produktu z oblasti tzv. šedého bankovníctva sa stáva skutočnosťou. Strata samotného produktu nie je až tak vysoká a pohybuje sa na úrovni 0,5 mld. USD, avšak nikto si nie je istý následnou reakciou, ktorá môže mať lavínový charakter. Čínska centrálna banka poskytla za ostatné obdobie likviditu vo výške 400 mld. yenov, avšak na strane druhej sa niektorí čínsky regulátory vyjadrujú veľmi tvrdo a to v zmysle, že produkt nechajú krachnúť, aby investori dostali lekciu o tom, že tieto produkty nie sú bez rizika. Na pozadí týchto udalostí sa objavujú informácie o tom, že niektorí občania z oblasti Yancheng si nemôžu vybrať značné finančné prostriedky z finančných inštitúcií. Toto všetko je pravdepodobne i dôvod prečo sa čínske CDS začínajú dostávať do teritória, kde boli v lete minulého roku, keď na finančnom trhu v krajine vládla veľmi vysoká neistota. Takže otázka ostáva, či byť alebo nebyť nervózny. Nikto dnes nepredpokladá, že v princípe štátny čínsky finančný systém, by v prípade problémov, mohol spôsobiť to, čo jeho západný sused v USA v roku 2008. Jeden však nikdy nevie.
Budúci týždeň zasadá monetárna komisia FEDu, prvý krát v tomto roku a prvý krát pod vedením Yallenovej. Ako už naznačil odchádzajúci šéf Bernanake, je možné, že sa FED rozhodne pre ďalšie obmedzenie mesačných nákupov dlhopisov o 10 mld. USD, čiže nákup zníži zo 75 na 65 mld. mesačne. Na strane druhej sme tu mali nedávno negatívne čísla z amerického trhu práce a za ostatný týždeň zažili akciové trhy mierny pád. Ako sa presne FED rozhodne ešte len uvidíme. Otázkou ostáva, ako pri prípadnom obmedzení nákupov zareagujú akciové trhy.
Matúš Pošvanc