Posledné dni na Slovensku rezonuje téma, ktorá sa už dávno mala riešiť, teda neuspokojenie pohľadávok dodávateľov. V súčasnosti je to konkrétne Váhostav, ktorého spor vyvrcholil až do zapojenia sa samotného štátu. Štát sa musel zapojiť do sporu po tom čo mu živnostníci a menší podnikatelia začali klopať na dvere a požadovali spravodlivosť.
V tomto prípade hovoríme o podnikoch, ktoré majú nezabezpečené pohľadávky, teda ich nemajú kryté žiadnym strojom alebo nehnuteľnosťou. Týmto podnikateľom mal Váhostav vyplatiť 15% z výšky ich pohľadávky v priebehu 15 rokov. Celkovo je takýchto veriteľov 688, pričom ich pohľadávky voči Váhostavu sú v celkovej výške 104,7 milióna eur. Vláda sa nakoniec rozhodla reagovať a sľúbila ponúknuť im splatenie 40% pohľadávok, presnejšie odkúpenie pohľadávok cez Slovenskú rozvojovú a záručnú banku. Štát vylúčil akurát spoločnosti, ktoré sú schránkové a majú pohľadávky v celkovej výške 33,4 milióna eur.
A teraz prichádza jadro problému okolo ktorého sa vláda veľa nevyjadruje. Tým problémom je, že odkiaľ to štát bude vyplácať, a kto to nakoniec zaplatí, keďže vieme že na výdavkoch štátu sa väčšinou podieľame všetci. Vláda plánuje 40% zo 71,3 milióna, čo predstavuje 28,52 milióna eur, sanovať z peňazí bánk. Konkrétne z peňazí, ktoré banky odviedli cez bankový odvod.
Samotný zákon o bankovom odvode platí od januára 2012. Odvtedy museli banky platiť 0,4% z očistených pasív, ktoré predstavujú dlhopisy, nekryté vklady a ostatné pasíva. Konkrétne do 25. júla 2014 celkovo vláda vyzbierala 500 miliónov eur a odvtedy znížila sadzbu na 0,2%, pričom s ďalším znížením o polovicu sa predpokladá, keď sa vyzbiera 700 miliónov eur. Aktuálne vláda vyzbierala viac ako pol miliardu eur, pričom idú tieto peniaze mimo štátny rozpočet a majú sa použiť v prípade problémov bánk. Presnejšie to bolo odporúčanie Európskej komisie aby sa banky skladali do určitého fondu a v prípade problémov tak mohli použiť tieto prostriedky.
Avšak je tu rok 2015 a veritelia Váhostavu klopú vláde na dvere. Tá za jeden deň schváli zmenu v zákone aby mohla peniaze použiť aj na iné účely ako problémy bánk. A tu nám vychádza niekoľko problémov v súvislosti s týmto krokom. Prvým je, že ako sa k tomu samotné banky postavia, keďže sa skladajú na niečo, čo pôvodne nebolo v pláne a koniec koncov im to vôbec nebude slúžiť. Nehovoriac o tom, že banky samotný odvod okliešťuje, keďže by prostriedky mohli použiť na úverovanie obyvateľstva. Druhým problémom môže byť pre vládu samotná Európska komisia, keďže tej tiež môže prekážať, že sa časť prostriedkov použije na úplne iný účel. Tretím problémom pre ňu môže byť najpočetnejšia skupina, teda občania. Konkrétne či prídu na to, že koniec koncov sa aj oni skladajú na problémy Váhostavu.
Martin Lindák