Cyperské banky reálne skrachovali. Riešenie, ktoré prijala EU v tomto prípade spôsobilo, že tieto banky sa aspoň na papieri dostali pod nadvládu ruských oligarchov. Tí totižto získali „výmenou“ za svoj znárodnený kapitál, podiely v tamojších bankách a stali sa tak ich vlastníkmi. Avšak mrzieť to môže len nacionalistov. Vlastniť totižto banku v hlbokých stratách, je ako mať rakovinu.
O tom, že Grécko bude potrebovať ďalší záchranný balíček, čvirikala predminulý týždeň len Budesbanka. Tento týždeň to pripustil nemecký minister financií, ktorý hovoril o tom, že bez ďalšieho odpisu dlhu sa Grécko nepozviecha. Zároveň to pripustil šéf euro ministrov Dijsselbloem a na túto tému vajatal i Oli Rehn, eurokomisár pre ekonomiku. Všetko však vraj záleží na tom, či Grécko dosiahne primárny prebytok štátneho rozpočtu (prebytok pokiaľ nepočítame obsluhu dlhu). Podľa MMF sa má jednať o ďalšiu pomoc vo výške približne od 9 do 10 mld. euro (zatiaľ), ktoré bude krajina potrebovať do konca roku 2015. Grécku už dostalo 240 mld. euro, čo je približne 1,3 násobok jeho ročného ekonomického výkonu. Ako sme si už zvykli, po roku 2015 má byť všetko v poriadku. Krajina sa má totižto dostať zo 4,6 % poklesu HDP na rast vo výške 3 %. Ešte, že tak.
Španielske problémy určite nekončia. Na jednej strane sú to padajúce ceny nehnuteľností, ktoré sú financované tamojším bankovým sektorom. Na strane druhej zaznamenalo Španielsko najvyšší nárast nesplácania úverov od roku 1992 a najvyšší vôbec, od kedy sa tieto dáta zbierajú. Kto nespláca? Podľa údajov tamojšej centrálnej banky sú to hlavne domácnosti a malé firmy. Veľkosť nesplácaných úverov dosiahla 11,6 %. Už to tak bude, že tamojšie banky požiadajú o chvíľu o ďalšiu pomoc. A pomaly sa môžeme pripravovať na to, že konečne budeme vedieť, ako má fungovať program OMT zo strany ECB, ktorý je dodnes len verbálnou intervenciou. Aby nebolo toho málo, údajne existuje pár dobrých dôvodov, prečo by španielski štatistici mohli súťažiť s tými čínskymi. Podľa denníka El Confidental, je pravdepodobné, že súčasná úroveň HDP v krajine by mohla byť o 21 % nižšia. Dôvody? Podobné ako v Číne. Nesedia niektoré údaje s údajmi o HDP. Napr. nesedí pokles spotreby cementu v stavebnom sektore, ktorý do roku 2008 veľmi dobre koreloval s vývojom HDP, vyššia nezamestnanosť, samotný pokles príjmov v štátnej kase, či pokles ziskovosti podnikov v krajine, ktoré sú podľa národných štatistík na rekordných úrovniach. To však nesedí s počtom bankrotov, a finančných problémov, ktoré väčšina podnikov v krajine má.
Prečo Indovia holdujú zlatu? Jednou z príčin môže byť i to, že posledné dáta ukazujú veľmi výraznú infláciu cien potravín. Tá dosiahla v júli až 46 % (na ročnej báze). Favoritom je cibuľa, ktorej ceny sa zvýšili oproti minulému roku o 144 %. Čína mala v roku 2001 okolo 1,15 milióna vysokoškolákov. Teraz je toto číslo 6 násobne vyššie a v krajine sa objavujú prvé náznaky toho, že si nový absolventi nevedia nájsť miesto. Kým v roku 2008 to bolo 9 % z nich, minulý rok sa až 17,5 % z nich nevedelo uplatniť na trhu práce.
Agentúra Moody´s zvažuje, že zníži ratingy šiestim najväčším bankám v USA. Dôvodom je, že vláda USA začína zvažovať, že zmení legislatívu, ktorá by mala zabrániť tomu, aby sa opätovne zachraňovali banky zo zdrojov daňových poplatníkov. Celkom zaujímavé uvažovanie. Inými slovami, ak by dané banky nestrážila záchranná ruka vlády, už dávno by boli menej dôveryhodnými finančnými inštitúciami. Asi si ešte pamätáte na zachránené entity amerického trhu nehnuteľností – agentúry Fannie Mae a Freddie Mac. Tie za ostatné obdobie vykazovali nemalé zisky, čo im umožnilo vyplatiť vláde USA celkom vysoké dividendy vo výške 132 mld.. Vravíte si hurá? Nie tak rýchlo. Posledná finančná správa z Federal Housing Finance Agency, hovorí o tom, že tieto agentúry akosi „zabudli“ implementovať nové účtové pravidlá vlády (z apríla 2012). Tie hovorili, že do strát sa už započítavajú viac ako 180 dňové nesplácané pôžičky. Agentúram to umožnilo vyplatiť dividendy vláde a pomôcť znížiť federálny deficit. Ako vidno, nielen súkromný sektor fičí na kreatívnom účtovníctve.
Matúš Pošvanc
Konferencia Budúcnosť peňazí 2.0. Vystúpi na nej svetoznámy komentátor James Rickards, autor knihy Currency Wars. Viac info na www.buducnostpenazi.sk. Získajte až 30 % zľavu z poplatku do 02.09.2013 (akcia je predĺžená). Neváhajte prihláste sa!
