Ministerstvo financií aj Národná banka zvýšili odhad rastu Slovenskej ekonomiky. Potiahnuť by nás mala najmä Európa a po dlhej dobe sa, prekvapivo, mierne oživil aj domáci dopyt. Dobré správy prináša aj Štatistický úrad, ktorý hlási rast podnikateľskej nálady a medziročný nárast počtu malých podnikov. Znamená to všetko, že sa konečne budeme mať lepšie? Podobné predpovede z minulého roku síce nevyšli, no optimizmus nás zjavne neopúšťa. Podľa posledného prieskumu Eurobarometru totiž takémuto scenáru veria až dve tretiny Slovákov. Pri kombinácií vysokej nezamestnanosti a vysokých daní nám iné zrejme ani neostáva.

Čo tieto pozitívne čísla znamenajú pre vládu? Vyzerá to, že mala šťastie. Fiasko s plánovaným výberom daní a teda aj tohtoročný deficit zachraňuje jednorazovými opatreniami, prísľubom rastu a neprimerane vysokými požiadavkami na samosprávy. Prvý návrh rozpočtu na budúci rok navyše ukazuje, že takýto scenár „konsolidačného úsilia“ sa zopakuje aj na budúci rok. S rastom ekonomiky to síce vyzerá nádejne, no škrtom cez rozpočet by mohli byť najmä rastúce dlhy nemocníc a možnosť menšej vzbury samospráv. Posledné dva roky totiž na rozdiel od štátu skončili v prebytku a očakávať, že v tom budú pokračovať aj vo volebnom roku je prinajmenšom úsmevné.

Čo tieto čísla znamenajú pre nás? V prvom rade si musíme počkať, či sa vyšší počet a lepšie hospodárske výsledky firiem premietnu aj do zníženia nezamestnanosti. Okrem toho nám len ostáva dúfať, že kríza je konečne za nami. Aj tak nemáme čo stratiť. Prinajhoršom sa aj budúci rok budeme mať rovnako zle, len už budeme zvyknutí…

Tomáš Púchly

Autor je redaktor analytického oddelenia Hospodárskych novín a Senior Fellow Nadácie F. A. Hayeka