Verejný dlh Slovenskej republiky sa stále zvyšuje. Predpokladá sa, že v roku 2014 by mal prekročiť znova hranicu 55 % HDP, pričom vláda bude musieť aktivovať opatrenia, ktoré nariaďuje zákon o dlhovej brzde. Slovensko za roky 2002 – 2013 dosahovalo v každom v rozpočtovom období deficit. Príjmy verejného rozpočtu (štátny rozpočet, rozpočet územnej samosprávy, rozpočet príspevkových organizácií) boli vždy menšie ako výdavky, následkom čoho vznikal deficit. Následkom rozpočtových deficitov verejného rozpočtu v predchádzajúcich rokoch sa kumuloval verejný dlh.
V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 je rovnako naplánovaný deficit. Cieľová hodnota deficitu verejnej správy na rok 2015 bola stanovená vo výške 2,49 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá jeho znižovanie na úroveň 1,61 % HDP v roku 2016 a 0,54 % HDP v roku 2017. Z projekcie verejného dlhu na dané obdobie vyplýva, že svoje maximum má dlh dosiahnuť v roku 2015, keď sa prognózuje jeho úroveň 56,2 % HDP. V ďalších rokoch sa predpokladá jeho pokles na úroveň 54,9 % HDP v roku 2016 a 53,4 % HDP v roku 2017. Treba však upozorniť, že sú to len projekcie, ktoré sa nemusia naplniť.
Graf 1 : Vývoj verejného dlhu SR (% HDP)
Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov podľa Eurostatu
Súčasnej vláde Slovenskej republiky sa vyčíta najmä slabé konsolidačné úsilie, ktoré spočíva v tom, že vláda nerobí dlhodobé opatrenia na znižovanie deficitu verejných financií. Rozpočet, ktorý bol predložený v roku 2013 na rok 2014 je podľa Rady rozpočtovej zodpovednosti postavený na jednorazových opatreniach, ktorých účinnosť v strednodobom horizonte pominie. Ide o opatrenia ako napr. presun výplat dividend s majetkovou účasťou štátu a FNM, očakávaný príjem od Telekomunikačného úradu alebo predaj majetku štátu.
Vláda by tak mala pripraviť štrukturálne opatrenia, ktoré by viedli k dlhodobo udržateľnému vývoju verejných financií. To sa dá dosiahnuť v princípe dvoma spôsobmi. Znížením výdavkov a vyššími príjmami, ktoré budú naviazané na vyšší hospodársky rast.
Slovenská vláda pritom nemusí pri znižovaní deficitu a znižovaní zadlženosti krajiny vymýšľať nič prevratné, ale stačilo by, ak by sa inšpirovala z úspešných štrukturálnych reforiem alebo opatrení z iných krajín. V nasledujúcom texte preto popíšeme niektoré príklady z iných krajín, ktoré sú zamerané na štrukturálnu konsolidáciu a zvýšenie hospodárskeho rastu prostredníctvom podpory podnikateľského prostredia.
Prvým príkladom môže byť Estónsko, kde vláda prijala v období hospodárskej krízy v roku 2008 opatrenia, ktoré mali pozitívny dopad na ekonomiku krajiny. Estónsko zasiahla finančná kríza tvrdo. V roku 2009 dosahovala hospodársky pokles -14,1 % HDP. Následne sa vláda rozhodla prijať opatrenia, z ktorých dve tretiny bolo na strane výdavkov. V Estónsku celkové vládne výdavky klesli o 10 percent v priebehu dvoch rokov. Vláda znížila platy vo verejnom sektore. Aby sa nepopulárne vládne škrty prijali lepšie vo verejnosti, vládne platy si znížili výrazne aj vládni predstavitelia. Vláda obmedzila rast dôchodkov, škrtala prevádzkové výdavky, výdavky na obranu, na poľnohospodárske dotácie a iné.
Jedna tretina konsolidačných opatrení bola počas krízy na strane príjmov. Estónsko udržiava v súčasnosti sadzbu dane z príjmov na úrovni 21 %. Nezvyšovalo ju ani počas krízy. Sadzba sa postupne v minulosti znižovala ale v dôsledku konsolidácie počas krízy sa jej pokles pozastavil a je ponechaná na tejto úrovni, hoci vláda má záujem v budúcnosti znova sadzbu dane z príjmov znížiť. V rámci konsolidácie verejných financií vláda zvýšila v roku 2009 spotrebné dane z alkoholu, pohonných hmôt a tabaku. Okrem toho zvýšila DPH z 18% na 20% a výšku príspevkov na poistenie v nezamestnanosti z 0,9 na 4,2 percenta.
Druhým prínosom vlády v Estónsku bolo zlepšenie podnikateľského prostredia v krajine.
Vláda sa jednoznačne postavila proti progresívnemu systému zdaňovania. Estónsky minister financií Jürgen Ligi sa vyjadril že,, myšlienka vyšších daní je pre bohatších pomerne kontraproduktívna, pretože limituje súkromné investície a diskriminuje kvalifikovanú a vzdelanú pracovnú silu, ktorá je pre hospodárstvo štátu základom.“ Vyššie dane na spotrebu spomaľujú hospodárstvo menej ako vyššie dane daňové sadzby na príjem.
Firmy v Estónsku navyše neplatia od roku 1999 daň z príjmu do vtedy, kým peniaze nechcú zo spoločnosti vybrať napríklad formou dividend. Reinvestované zisky podnikov už teda nie sú predmetom dane z príjmov.
Rovnako môže byť príkladom Estónsko aj v politike zamestnanosti a pri tvorbe zákonníka práce. Estónci vďaka zákonu o pracovnej zmluve prijatému v roku 2009 výrazne spružnili zákonník práce. To malo za následok pokles nezamestnanosti. Zamestnávateľ môže v Estónsku napríklad požadovať náhradu za školenie zamestnanca, ktorý ukončil pracovnú zmluvu do troch rokov od ukončenia školenia. Zamestnávateľ môže taktiež počas troch mesiacov v roku skrátiť pracovnú dobu zamestnancov.
Vďaka štrukturálnym reformám Estónsko naštartovalo ekonomiku, keď v roku 2010 dosiahol hospodársky rast 2,6 % HDP. V roku 2011 sa stala s 8,3 % HDP s najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v Európe. V roku 2012 predstavoval hospodársky rast Estónska 2,8 % v porovnaní s -0,2 % v eurozóne. Estónska vláda nechce míňať viac ako je schopná nazhromaždiť z daní, to aj v priebehu recesie alebo pomalšieho rastu. To je jeden z dôvodov, prečo úroveň vládneho dlhu v Estónsku je najnižšia v celej Európskej únii. V roku 2013 dosahovala zadlženosť krajiny 10 % HDP. V roku 2010 a 2011 mala vláda rozpočtové prebytky. V roku 2013 dosiahla deficit -0,2 % HDP. Estónsko nepotrebovalo finančnú pomoc, pretože vďaka konštantným rozpočtovým prebytkom, dosiahnutých v minulosti si krajina dokázala vytvoriť rezervy. Financial Times nazval túto krajinu ,,anti- Gréckom“. Tieto spomínané fakty a makroekonomické ukazovatele poukazujú na dlhodobú fiškálnu disciplínu krajiny.
Ďalším príkladom môže byť Portugalsko, ktoré sa snažilo uskutočňovať v posledných rokoch taktiež rad reforiem, zameraných na spružnenie trhu práce v krajine. Portugalská vláda urobila pre firmy lacnejšie prijímanie a prepúšťanie zamestnancov a vďaka tomu sa jej podarilo znížiť nezamestnanosť. Reformy boli zamerané na to, aby sa odstránili prekážky na vytváranie pracovných miest a aby vývoj miezd bol v súlade s produktivitou práce. Pred tým bol zákonník práce zameraný na silnú ochranu stálych zamestnancov. Ak firmy potrebovali prepúšťať zamestnancov z ekonomických dôvodov, tak zamestnanci na dobu určitú boli tak ochránení zákonníkom práce, že ich prepustenie bolo pre firmu komplikované a nákladné. Zamestnávatelia sa navyše nemohli sami rozhodnúť, koho prepustia a zamestnanca ktorý nezvládal pracovné úlohy museli presunúť na iný post v rámci podniku. Po reforme zákonníka práce sa v roku 2011 znížilo odstupné z 30 na 20 dní za každý odpracovaný rok a zrušili sa spomínané povinnosti zamestnávateľa pri prepúšťaní zamestnancov. Ďalšia reforma v roku 2013 znížila odstupné pri zmluvách na dobu určitú na 18 dní za každý odpracovaný rok. Miera nezamestnanosti v porovnaní s marcom v roku 2013, keď dosiahla úroveň 17,4 % poklesla na úroveň 15,2 % v marci 2014. Makroekonomické ukazovatele krajiny nie sú ani zďaleka priaznivé ale je tu vidieť zlepšenie vďaka reformám, ktoré prispeli k flexibilnejšiemu trhu práce.
Posledným zaujímavým príkladom môže byť Nemecko. Najväčšia krajina Eurozóny dosiahla v roku 2013 mierny prebytok verejných financií a navyše plánuje aj do budúceho roka hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. Nemecko si uvedomuje, že práve vyrovnaný rozpočet a hospodársky rast je práve cesta ako postupne znižovať zadlženosť krajiny. Rozpočet, ktorý nemecká vláda predložila v roku 2010 na 5 rokov, zahŕňal konsolidačné opatrenia v hodnote 80 miliárd €. Podľa Guida Westerwelleho sa Nemecko v tom čase muselo rozhodnúť, či chceli aby sa na ceste fiškálnou konsolidáciou vydali prostredníctvom zvýšenia daní alebo škrtov vo výdavkoch. Rozhodli sa pre škrty vo výdavkoch. Štvorročná konsolidácia prináša už dnes svoje ovocie, keď sa Nemecko v súčasnosti jednoznačne zasadzuje, ž od roku 2015 si nechce ďalej požičiavať a chce vytvárať prebytkové rozpočty a je proti produkovaniu ďalších dlhov.
Niektoré krajiny svojimi reformami a výsledkami ktorými vďaka nim dosiahli by mohli byť pozitívnym vzorom pre Slovensko pri naštartovaní hospodárskeho rastu a konsolidácii verejných financií. Prečo sa súčasná slovenská vláda pri konsolidácii verejných financií uberá opačným smerom a nie je schopná alebo nemá ochotu výraznejšie šetriť a znižovať deficit a tým zabraňovať rýchlemu zadlžovaniu krajiny? Slovensku by prospelo inšpirovanie od krajín ako je najmä Estónsko či Nemecko. Načrtnuté reformy by mohli vyústiť do silných porastových opatrení pre slovenskú ekonomiku a do systémovej koncepcii rozvoja konkurencieschopnosti krajiny.
Martin Mecele
Použité zdroje:
Estonia and the European Debt Crisis [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://www.cato.org/search/results/Estonia%20and%20the%20European%20Debt%20Crisis >
Europe’s Fiscal Crisis Revealed: An In-Depth Analysis of Spending, Austerity, and Growth [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://www.heritage.org/research/reports/2014/06/europes-fiscal-crisis-revealed-an-in-depth-analysis-of-spending-austerity-and-growth#_ftn220>
Why Estonia Is Beating the Eurozone [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://mises.org/daily/6232/why-estonia-is-beating-the-eurozone>
Estónsky minister: Nechceme dopadnúť ako Slovensko [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://finweb.hnonline.sk/rozhovory-125/estonsky-minister-nechceme-dopadnut-ako-slovensko-537846>
Slovensko našlo vzor medzi krajinami eurozóny [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: < http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/slovensko-naslo-vzor-medzi-krajinami-eurozony-494095 >
An End to Austerity? [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://mises.org/daily/6675/An-End-to-Austerity>
Estonia and Austerity: Another Exploding Cigar for Paul Krugman [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://www.cato.org/blog/estonia-austerity-another-exploding-cigar-paul-krugman>Estonia [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://www.heritage.org/index/country/estonia?ac=1>
Nemecko chystá po 45 rokoch vyrovnaný rozpočet [online] . [citované 17.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/311366-nemecko-chysta-po-45-rokoch-vyrovnany-rozpocet/>
Schäuble balances the German books [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://www.irishtimes.com/business/economy/schäuble-balances-the-german-books-1.1722737 >
PORTUGAL REFORMING THE STATE TO PROMOTE GROWTH [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: < http://www.oecd.org/portugal/ >
Portugal exits bailout poorer and long way from recovery [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://www.reuters.com/article/2014/05/16/eurozone-portugal-bailout-idUSL6N0NZ4C320140516>
Portugalsko dostalo pochvalu za zmeny na trhu práce [online] . [citované 16.júna 2014 ]. Dostupné na internete: <http://finweb.hnonline.sk/agentury-195/portugalsko-dostalo-pochvalu-za-zmeny-na-trhu-prace-483678>
Eurostat- General government gross debt – annual data [online] . [citované 15.júna 2014]. Dostupné na internete: <http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&plugin=1&language=en&pcode=teina225>
Konsolidačné úsilie vlády v roku 2014 [online] . [citované 15.júna 2014]. Dostupné na internete: <http://www.rozpoctovarada.sk/svk/rozpocet/215/konsolidacne-usilie-vlady-v-roku-2014 >
Rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 [online] . [citované 7.júna 2014]. Dostupné na internete: <http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9618>