Cesty a dopravné prostriedky sú rozhodujúcim faktorom rastu a rozvoja ekonomiky. Zle udržiavané cesty obmedzujú mobilitu, výrazne dvíhajú náklady na opravu dopravných prostriedkov, zvyšujú nehodovosť a najmä vo vidieckych oblastiach zväčšujú izoláciu, negramotnosť, spôsobujú chudobu zlý prístup k zdravotnej starostlivosti.
Stručný popis riešeného problému: vplyv kvality cestných komunikácií na rozvoj krajiny
Krajina: rozvojové krajiny
Detailný popis riešenia problému
Zlepšenie stavu ciest prináša okamžité výhody ich používateľom. Je to najmä časové urýchlenie transportu, vyššia bezpečnosť, komfort, prístup k rôznym inštitúciám a menšie náklady na opravu vozidiel. Aby bolo zlepšovanie stavu ciest udržateľné, musí byť vypracovaný adekvátny program údržby. Jej oddialením vznikajú totiž vysoké priame a nepriame náklady. Ak je škoda promptne opravená, náklady sú zväčša nízke. South Africa National Road Agency (SANRAL) uviedla, že pri zanedbaní opráv ciest sa náklady na ne po troch rokoch zvýšia šesťnásobne, po piatich až 18-násobne. Aby sa takto eskalujúcim nákladom dalo vyhnúť, rozdeľuje SANRAL finančné zdroje najprv na bežné úpravy a následne na viacplošnú údržbu či výstavbu nových ciest. Omeškaná údržba vedie k postupnému zhoršovaniu kvality vozovky, neochote transportérov využívať ich, zhoršeniu kvality služieb, čoho následkom je veľká záťaž na ekonomiku a strata príležitostí na rozvoj. Krajina potrebuje ucelenú sieť ciest, vrátane kľúčových ciest v urbanizovaných oblastiach a ciest poskytujúcich potrebný prístup k vidieku, ktorá by uniesla 80% celkovej premávky. Iracionálne uprednostňovanie výstavby nových komunikácií pred údržbou tých starých a následné zvyšovanie nevybavených opráv tak zabraňuje rastu. Zhoršovanie cestnej siete v subsaharskej Afrike zapríčiňuje fakt, že na jeden obnovený kilometer cesty pripadajú ďalšie tri schátrané kilometre. Situácia je v mnohých rozvojových krajinách podobná.
Detailný popis stratégie na riešenie problému
Najprv je potrebné začleniť údržbu do plánovacej stratégie. Paretovo pravidlo v rámci tejto problematiky prezrádza, že 80% premávky prúdi cez 20% hlavnej cestnej siete. Za túto cestnú sieť zodpovedá politika výstavby diaľnic národných vlád. Diaľnice musia byť na poli udržiavania prioritné. Ďalej musí byť jasné, kto cesty vlastní, pretože často, keď je výstavba renovácie kompletná vďaka grantom alebo pôžičke, ostáva zodpovednosť nejasná. Určením vlastníctva je tak jasné, kto má na starosti možné budúce opravy. Pri identifikácii problémov na cestách je (pre umožnenie lepšieho zásahu) efektívne zapojenie všetkých inštitúcií súvisiacich s výstavbou cestných komunikácií, a to na národnej, krajskej i okresnej úrovni, rovnako aj organizácií súvisiacich s rozvojom turizmu, zdravotnej starostlivosti, poľnohospodárstva a vidieka. Dôležité je spresniť požadované finančné prostriedky a zaviesť rovnováhu medzi výstavbou a obnovou. Dôraz má byť kladený aj na starostlivosť o mosty, dopravné značky a chodníky, aby sa podporila plynulosť a bezpečnosť premávky a aby sa (predovšetkým v prípade poškodeného mosta) predišlo sieťovým výpadkom v kľúčových oblastiach. V neposlednom rade k dobrej stratégii prispieva vhodná technická príprava a zabezpečenie odborne vyškolených pracovníkov.
Dobré plánovanie údržieb vyžaduje trvalé financovanie. Na to musia tí, čo sú zodpovední za rozdeľovanie rozpočtu, chápať ekonomickú dôležitosť renovácie ciest a neospravedlňovať jej odsúvanie finančnými škrtmi. Isté finančné prostriedky môžu byť zabezpečené založením cestného fondu, do ktorého tečú poplatky za používanie ciest. Cestný fond môže byť (ako napríklad v Keni) zahrnutý v štátnom rozpočte, alebo môže byť fond nezávislý, mimo rozpočtu, zriadený príslušnými ministerstvami. Každá krajina by si mala vytvoriť vlastný systém financovania údržieb, vyhovujúci miestnym podmienkam. V Bolívii je zriadený účet pre údržbu ciest, ktorý dostáva prostriedky z výnosov pozemných komunikácií a je riadený skôr nezávisle. Výška dotácie, ktorú tento účet obdrží, je určená vyhláškou Najvyššieho súdu. V africkej enkláve Lesotho je 60-70% bežných renovačných potrieb pokrytých Cestným fondom, financovaným z vďaka mýtu, dani z paliva, licenčným poplatkom a Ministerstvu financií. Základom toho všetkého je záväzok konkrétnej vlády voči údržbe ciest.
Popis výsledkov riešenia
Lesotho sa v rámci údržby vidieckych ciest spoľahlo na malých miestnych dodávateľov. 9-mesačný tréning vyškolil 65 malých poskytovateľov cestnej údržby. Po technickom vyškolení nasleduje trojmesačná skúšobná zmluva, pričom sú subjektu poskytnuté spravidla 3 kilometre cesty. Program zabezpečil dočasnú prácu pre 4000 pracovníkov a zníženie chudoby. Dodávatelia, ktorí úspešne absolvujú skúšobnú dobu, získajú kontrakt na ďalších 10-15km.
V Peru bol vytvorený projekt (financovaný vládou, Svetovou bankou a Inter-American Development Bank) na obnovu vidieckych ciest. V programe údržby konfigurovali všetky obnovované cesty. Dodávatelia dostali ročné obnoviteľné zmluvy, založené na výkone. V druhej fáze mali provinčné cestné inštitúty za úlohu odhadnúť náklady, pripraviť plán a spravovať zmluvy. Dnes existuje v provinciách Peru 40 takýchto inštitútov. Zmluva pokrýva 20-50km. Dôkazom toho, že tento program, ktorý bol spočiatku zameraný na vidiecke oblasti, bol úspešný krok, je fakt, že v súčasnosti zahŕňa aj národnú cestnú sieť. To si vyžiadalo väčšiu sofistikovanosť pri rozdeľovaní financií. Zabezpečujú to rôzne kritériá.
Kristína Lorková
Zdroj: Svetová banka