Minulý týždeň som absolvoval plodnú diskusiu na FCB v slovenskej BTC komunite. V nej jeden z účastníkov písal, že kolega Karpiš v diskusii s ním tvrdil, parafrázujem, „všetky peniaze sú založené na viere“. Tvrdenie som si všimol aj ja v niektorých jeho článkoch, či vyjadreniach. Podľa môjho názoru ide o zásadný omyl.

Viera v kúpnu silu

Tvrdenie, že kúpna sila peňazí závisí od viery, je založené na argumente o tom, ako peniaze podľa ekonómov Rakúskej ekonomickej školy, nadobúdajú svoju cenu – kúpnu silu. Argument je nasledovný: predpokladáme kúpnu silu peňazí v budúcnosti (veríme v ňu) a od nej odvodzujeme kúpnu silu dnes; a takto spätne, až do stavu keď peniaze – komodita – slúžili na priemyselné použitie. Jedná sa o tzv. Misesov regresný teorém. „Argument viery“ je však ukážkou používania objektivizácie hodnoty v čase. Prečo? Mises odvodzuje budúcu kúpnu silu výmenného prostriedku predsa len od minulej ceny. Nielenže to Mises sám priznáva. Aj v logike samotného regresného teorému je v jednom momente v minulosti kúpna sila peňazí (ich cena) odvodená od priemyselnej ceny komodity, ktorá začína byť ako peniaze používaná. Pripomína to schrödingerovu mačku (aj mŕtvu/aj živú); komodita má zároveň priemyselnú aj peňažnú cenu. Mises tak explicitne prenáša hodnotenie komodity na jej nové použitie – peniaze. V ekonómii je to problém. Ide totiž o výnimku z teórie subjektívnej hodnoty. Peniaze sa tak stávajú jediným statkom, ktorý je hodnotovo invariantný v čase. Za identické tvrdenie iní autori tejto školy, napr. Hoppe kritizujú Keynesa. Hodnotová invariantnosť peňazí v čase má platiť samozrejme aj vtedy, keď sa mení množstvo peňažných jednotiek. Novo – pridaná peňažná jednotka totižto len „riedi“ ich inak objektívnu kúpnu silu.

Peniaze a úroková miera   

Na čom je teda založená kúpna sila peňazí – zlata, mien odvodených od zlata a fiat mien? Paradoxne riešenie ponúka opäť Rakúska ekonomická škola. Plne subjektívne nadobudnutie hodnoty peňazí sa dá vysvetliť na základe toho, že peniaze reflektujú úrokovú mieru. Autori Rakúskej školy sami tvrdia, že úroková miera je indiferentná od peňazí – existuje aj mimo peňažný systém. Zároveň tvrdia, že je hodnotovým fenoménom. Vychádza z rozhodnutia ľudí; nie je priamo určená výškou úspor, či množstvom kapitálu; tieto tvrdenia je možné nájsť napr. u Misesa, Rothbarda, Hoppeho, či Hülsmanna. Z hľadiska subjektívnej teórie hodnoty je to možné preto, lebo úrok je všetkými subjektmi používaná matematická funkcia, ktorá je časovo invariantná, na rozdiel od akéhokoľvek iného statku, ktorý ľudia v čase hodnotia. To znamená, že sa jedná o matematický konštrukt a tým pádom je ho možné uplatňovať v čase. Všimnite si prosím ten rozdiel! V čase používame na ohodnocovanie „objektívnu matematiku“ a nie objektívne hodnotený statok. Zlato sa teda nestalo peniazmi preto, že ľudia verili v jeho stálu hodnotu v čase, ale preto, lebo najlepšie reflektovalo úrok, ktorým ľudia hodnotia vymeniteľnosť statkov v čase. Meny (IOUs, resp. obchodovateľné záväzky vznikajúce voči obchodovateľným pohľadávkam v bankovom systéme) odvodené od zlata (nazývame ich fiduciary media) túto funkciu zdokonalili (!). Systém fiat mien je iný príbeh. A to vzhľadom na monopolizáciu mien a zásahy verejných autorít do bankového systému. Avšak aj fiat meny (t.j. IOUs bez držania rezerv vo forme drahých kovov bankami) nadobúdajú svoju kúpnu silu v závislosti od toho, ako dobre dokážu reflektovať úrokovú mieru; to, že je dnes manipulovaná a že sa preto následne môže kúpna sila fiat mien vymknúť spod kontroly je, zdôrazňujem ešte raz, iný príbeh. Príbeh založený na intencii splácať/nesplácať dlh poskytnutím relevantnej služby a produktu v čase.

Chybné úvahy o Bitcoine vyplývajúce z viery v peniaze (nie nevyhnutne kolegu Karpiša)

Práve z argumentu o tom, že kúpna sila peňazí je založené na viere v ich kúpnu silu, je odvodená i argumentácia o tom, že Bitcoin bude peniazmi. Nebude. Jednak je to iný útvar reality (software), ktorý nemá vlastnosti peňazí (zlata) a nie je to ani obchodovateľný záväzok (IOU/mena). Tým hlavným argumentom však je, že nedokáže reflektovať úrok (pozrite prosím ešte raz vyššie, o čom je úrok). Prečo? Bitcoin je perfektne rigidným aktívom. Jeho zásoba je finitná. Naopak, je to ekonomicky zmysluplná možnosť pridania dodatočnej peňažnej jednotky (zlato, fiduciary media) v slobodnom bankovom systéme, ktorá umožňuje správnu reflexiu úroku; t.j. ak sa úrok rozhodnutím subjektov znižuje, je „nutné“ mať na trhu „proti-silu“, ktorá znemožní už existujúcim vlastníkom peňažných jednotiek špekulovať na jeho vyššiu úroveň. Ako proti-sila vystupuje nová ťažba, resp. nové vytvorenie meny (IOU). V zmysle zvýšenia úroku to platí opačne. Peniaze zároveň nie sú automaticky niečo, čím sa dá platiť. To je naivná ekonomická predstava. Ich primárna funkcia je odvodená od úroku, ktorý vstupuje do vzťahov dlžník / veriteľ. A sú to práve tieto vzťahy, ktoré sú v rozvinutom ekonomickom systéme z hľadiska peňazí tie podstatné. Prečo? Dlh umožňuje rozširovať produkčnú štruktúru. Komplikovanejšia produkčná štruktúra prináša prosperitu. A zlato a následne fiduciary media „zvíťazili“ v konkurenčnom boji iných platobných prostriedkov v minulosti práve preto, že ľudia si vyberali vyššiu prosperitu. Ostáva teda len parafrázovať Kanta: „Musel som obmedziť rozum, aby som vytvoril priestor viere„. Viera, že Bitcoin bude peniazmi, je vierou šesťročného dieťaťa v Santa Clausa.

Kolega Karpiš sa teda podľa mňa mýli. Peniaze nie sú založené na viere v ich kúpnu silu. Za ich kúpnou silou v čase stojí úroková miera – hodnotový fenomén, ktorý peniaze reflektujú.

Matúš Pošvanc, článok je prebratý z blogu viagold.sk

PS1: Predtým, ako sa začne časť čitateľov rozčuľovať, že „útočím“ na kolegu Karpiša, je nutné podotknúť, že daný omyl nie je triviálny. Môžete sa o tom, presvedčiť v mojej rozsiahlej práci o Teórii úroku a Kritike regresného teorému, kde uvidíte rozsah a hĺbku problematiky a problémy, ktoré je nutné vyriešiť. Netvrdím rovnako, že sa mi to podarilo úplne; skôr to vnímam ako príspevok do diskusie o odstránení určitého objektívneho charakteru peňazí.

PS2: Nejde o útok na Rakúsku ekonomickú školu. Sám sa považujem za ekonóma jednej jej vetvy; používam však inú metodológiu odvodenú od Hayek-Pavlíkovského monizmu a nie misesovskú praxeológiu.

PS3: Ak ste náhodou sklamaní, že Bitcoin nebude peniazmi, nezúfajte. Je to technológia, ktorá umožní tvorbu slobodných mien (cez smart kontrakty), resp. vylepší súčasný monetárny svet tak, aby nespôsoboval škody hromadného rozsahu. Detailnejší a nie úplný popis realizujem v práci Manifest za frakčné slobodné (decentralizované) bankovníctvo.

PS4: Budúci rok sa zameriam na dve ďalšie témy. Jedna bude úpravou Rakúskej teórie cyklu – vysvetlím v nej okrem iných jej problémov to, prečo by mal Bitcoin ako peniaze podobný (nie identický!) vplyv na ekonomiku ako hyperinflácia a druhá téma sa bude zaoberať problémami Fiat systémov; obe témy budú pripravené v kontexte toho, že peniaze nie sú založené na viere a že sú plne subjektívnym statkom. Stay tuned.