Volebná noc má vždy svoje čaro. Je to ten jeden krásny moment, kedy vidieť úplne všetky odtiene ľudských emócií, od radosti a osláv až po zdesenie, smútok a totálnu rezignáciu. Sobotné voľby boli v tomto smere výnimočné. Otvorené ústa nám totiž zostali nie len z jedného či dvoch výsledkov, ale prakticky z každého čísla, ktoré sa zobrazilo na obrazovkách. Či už sa mi jedno či druhé číslo páčilo viac alebo menej, pri každom sa tískal v mysli aspoň malý moment pousmiatia. Ten vychádzal z nepopísateľného pocitu, že tieto voľby viedla zrejme karma, ktorá nadelila viacerým stranám to, čo si zaslúžili pocítiť už dlhšie.
Vládna strana SMER-SD, ktorá dlhodobo poukazovala, že proti nej stojí zlepenec, sa bude musieť pokúšať o koalíciu minimálne troch ak nie rovno štyroch strán, s ktorými politicky nesúhlasí. Gazda slovenskej pravice a jeho strana Sieť utrpela napriek svojim prehnaným ambíciám zdrvujúcu porážku, z ktorej sa nemusí vôbec pozviechať. Totiž jediný líder, ktorý mal stranu ťahať hore, sa stal jej najväčšou kotvou. Čo s tým ale, ak v strane žiadny iný líder nie je. Vypadnutie KDH z parlamentu o 0.06 percenta je potupným momentom strany, ktorá už roky ticho profitovala najmä zo svojej značky. V momente keď pocítila záchvev reálnej konkurencie, tak prišlo vypadnutie o snáď najmenší možný zlomok, aký mohol. To však stále neprekonalo osud SDKÚ-DS, ktoré so svojim pyšným predsedom dokázalo svoju stranu dostať až na komickú úroveň 0.3 percenta hlasov.
Facka týmto stranám je o to horkejšia, keď sa pozrieme na strany, ktoré mali prvotný dôvod oslavovať. Voliči totiž dali výraznú dôveru stranám SaS a Oľano, ktoré boli neustále kritizované za pád vlády Ivety Radičovej a ktorými práve SDKÚ-DS, KDH, SMER-SD, Sieť a tiež Most-Híd najviac pohŕdali a odpisovali ako možných koaličných partnerov. Samotní predstavitelia týchto strán prijali sobotňajší výsledok aspoň s minimálnou pokorou. Analytici a komentátori to nedokázali. Radšej sa teraz predháňajú v tom, kto sa viac vyvŕši na nových lídroch pravice a dokonca na nich zvalí aj podiel viny za šokujúci úspech strany Mariána Kotlebu. Strany, ktorá profitovala najmä zo zlyhaní tradičných strán a ich neschopnosti priniesť čokoľvek, čo by zaujalo rôzne skupiny frustrovaných voličov. Ak niečo spôsobil euroskepticizmus zo strany SaS a Oľano, tak to bolo poskytnutie alternatívy, ktorá ohrozila staré strany a nutne sa musela stať terčom kritiky. Avšak v súčasnosti tá kritika prerástla do hystérie, ktorá úplne ignoruje povstanie stonásobne nebezpečnejšieho elementu vo forme extrémizmu a xenofóbie v najčístejšej forme.
Ak naozaj strach z ekonomického liberalizmu spojeného s populistickou rétorikou je väčší ako strach z hnedých topánok v našom parlamente, tak táto karmická lekcia nebola posledná. Kým je pohŕdanie a zosmiešňovanie jediné, s čím vieme ako komentátori prísť, treba čakať, že na smiech možno budeme zasa iba my. A súdiac podľa toho, ako sú viacerí odtrhnutí od reality napriek výsledkom volieb, ďalšie lekcie už zrejme takto ľahko nepredýchame. Ako hovoria bratia česi, karma je zdarma, přátelé.
Martin Reguli