Za vyše dvadsať rokov samostatnej existencie Slovenska a kolotoča volebných sľubov sa politici vždy zameriavali najmä na témy ekonomiky, korupcie, prípadne sociálnej politiky. Udalosti posledného roka však po prvýkrát od vstupu do Európskej únie vyzvihli témy zahraničnej politiky na prvé stránky slovenských novín. Či už to boli migranti a utečenci, ruská agresia na Ukrajine alebo téma britského vystúpenia z Európskej únie, politické strany boli nútené zaujať postoj voči témam, ktorým doteraz príliš nerozumeli. Robili tak často iba na základe voličských nálad, ktoré išli často voči ich tradičnému ideovému presvedčeniu.

Tak sa zachovala aj vláda Roberta Fica, ktorá v obhajobe ideálov sociálnej demokracie zabudla, že tieto ideály znamenajú viac než len sociálne balíčky. Najmä ak sa premiérovi vypláca využívať strach z migrantov alebo ukázať svoje ostré lakte pri diskusiách o Rusku. Opozičné strany však v tejto taktike vôbec nezaostávajú. Tak sme svedkami, že liberáli, ale aj ostatné stredo-pravé strany s výnimkou jedinej, majú svoj prístup k zahraničnej politike založený na strachu ľudí, ktorý sa snažia utíšiť. Lebo každý politik si aj v diplomacii spomenie, že kamery stále bežia a volič stále počúva.

Avšak Európu a teda aj Slovensko čakajú viaceré kľúčové diskusie, ktoré budú dotvárať budúcu podobu Európskej únie a jej vzťahov so zahraničím. Najbližšie týždne môžu rozhodnúť o budúcnosti Schengenu, čo môže mať priamy dopad slovenskú ekonomiku. Slovensko sa potrebuje zamerať na jasné zadefinovanie svojho postoja vo vzťahu k našim kľúčovým strategickým partnerom, teda Európskej únii, krajinám V4, ale aj NATO. Slovensku totiž v súčasnosti hrozí najviac to, že za cenu obhajoby populárnych riešení stane dlhodobo nespoľahlivým partnerom. V dôsledu tohto prístupu tak nemusíme byť prizvaní k diskusiám o budúcich riešeniach európskych problémov.

Na to aby sa Slovensko neocitlo v tejto pozícii, je potrebné, aby prišlo nie len personálne, ale aj odborne pripravené prispiť k takýmto diskusiám. Najmä ak má Slovensko zvládnuť aj predsedníctvo EÚ v druhej polovici tohto roka. Na Slovensku je veľa politických strán, ktoré niečo také ponúknuť nevedia. Chýba im totiž širšie pochopenie tém, ktoré hýbu okolitým svetom. Potenciálny konflikt medzi Saudskou Arábiou a Iránom či snaha Škótska o samostatnosť sú témy, kde je potrebné prísť s postojom a nie sériou prázdnych fráz. V diplomacii je síce pravda, že keď sa zapnú kamery, všetky vyhlásenia sú namierené voličom. Netreba však zabúdať na to, že počúva aj zvyšok sveta. A podľa toho sa k nám bude správať.