Odpoveď skúsime hľadať u človeka, ktorého pozná pravdepodobne viacero krypto-nadšencov: Jeffrey Tucker. O Bitcoine píše pravidelne a mňa zaujali jeho dva články: What Gave Bitcoin Its Value? a How Will Banking and Credit Work in a CryptoCurrency Economy?
V prvom článku Tucker popisuje, ako peniaze získavajú svoju kúpnu silu. Píše: „Would salt have become money had it otherwise been completely useless? Would beaver pelts have obtained monetary value had they not been useful for clothing? Would silver or gold have had money value if they had no value as commodities first? The answer in all cases of monetary history is clearly no. The initial value of money, before it becomes widely traded as money, originates in its direct utility.“ Pričom následne popisuje využiteľnosť Bitcoinu.
Je jasné, že peniazmi nemôže byť statok, ktorému ľudia nepripisujú žiadnu hodnotu. Statkom, ktorým sa dá zaplatiť, t.j. eliminovať svoj dlh z výmeny, však nemusia byť len tradičné príklady statkov, ktoré v minulosti slúžili ako peniaze (soľ, kožušiny, dobytok, zlato). Eliminovať dlh z výmeny je možné z definície akýmkoľvek statkom, ktorý má pre druhého nejakú formu využiteľnosti, t.j. že ho druhá osoba bude zo svojho subjektívneho hľadiska považovať za užitočný a akceptovateľný pri výmene. Teoreticky je preto možné, že statkom, ktorým zaplatíte, môže byť i Vaše hovno, zavreté v zaváraninovom pohári; stačí nájsť dostatočného úchyla, ktorému bude prinášať nejaký úžitok (tzv. use value) a ktorý Vám na oplátku niečo ponúka. No a výmenným prostriedkom nemôže byť z definície len ten statok, ktorý skutočne nikto nechce, lebo druhým nič neprináša.
Rôzne statky však majú rôznu formu vymeniteľnosti, čo v ekonómii nazývame tzv. „exchange value“. Tá vyplýva nielen z charakteru statku, t.j. aký úžitok subjektívne prináša tomu, ktorému človeku, ale i z hľadiska toho, či je vhodný na to, aby sme ho akoby len „posunuli“ ďalej; to vyplýva z toho, že je statok napr. skladný, deliteľný, trvácny a pod.. Umožňuje to ľuďom pripisovať mu aj charakter vymeniteľnosti. Niektoré statky ju tak majú vyššiu a niektoré nižšiu. Príklad hovna v pohári je totižto stále skôr príkladom nižšej vymeniteľnosti bez ohľadu na to, že je dokonca dobre deliteľné, pri určitých okolnostiach jeho skladovania trvácne a dokonca je celkom skladné; príklad hovna umožňuje inak sa celkom dobre zamyslieť nad tým, ako statky hodnotíme a ako im následne pripisujeme kúpnu silu v zmysle ich vymeniteľnosti (zamyslite sa na tým). Zlato muselo napríklad získať v minulosti svoj status nielen na základe jeho fyzikálnych (objektívnych) vlastností, ktoré boli subjektívne reflektované ľuďmi. Tí totižto používali ako výmenný prostriedok aj iné statky (napr. vyššie vymenované). Pozícia zlata bola vybudovaná teda aj na základe jeho následného používania na inštitucionálnej úrovni bánk (market-makrov), ktoré monetárny systém dotvárajú, nech si už o funkcii bánk myslí kto chce, čo chce. Fakt, že banky v monetárnej oblasti pôsobia, sa poprieť nedá. Poďme však ďalej.
Kryptokomunite vysvetľovať potenciálnu užitočnosť Bitcoinu netreba. Tí ostatní, by si o nej mali určite prečítať. Je zároveň jasné, že Bitcoinom sa možno bude dať teoreticky zaplatiť (neriešim dnešný technický stav, ten sa vyrieši) v princípe všade; dokonca nielen tam, kde je internet. Ide však pri peniazoch len o platenie? Tu sa pozrime na druhý článok od Tuckera, kde rieši úverovanie. Článok sa zameriava na svetlú budúcnosť, kedy budú monetárnemu svetu dominovať kryptomeny, píše: „In the century of central banking, we’ve seen interest rates decline inexorably and the terms of credit issuance shifting dramatically to favor longer terms, ever less collateral and ever more confusing titles for ownership. In cryptocurrency-based credit markets, we are likely to see the opposite trend: shorter terms, higher collateral requirements, very clear titles demarcating indisputable rights of ownership and enforcement of terms built into lending protocols.“
Zamerajte sa prosím na druhú časť jeho textu. Vo svetlejších zajtrajškoch sa máme pripraviť na „kratšie doby pôžičiek a vyššiu mieru kolaterálu“. Úverovanie a riešenie dlžníckych vzťahov je podstatná črta peňazí. Peniaze totižto slúžia v časovom kontinuu. A sú to práve ekonomické projekty, ktoré sú náročnejšie na čas a zdroje, ktoré prinášajú vyššiu ekonomickú efektivitu a prosperitu. Tie sú financované úvermi. A práve na tomto spôsobe financovania (peniazmi) závisí, či bude spoločnosť ekonomicky prosperovať alebo nebude. Toto je mega dôležitá funkcia peňazí!
No. A teraz si to porovnajte s tým, čo predpovedá Tucker. Kratšie pôžičky, vyšší kolaterál. To môže znieť dobre len pre nihilistu, ktorého cieľom je vyššia chudoba, či polobláznovi, ktorý hlása úplný „návrat k prírode“, či demonštrantovi proti globalizácií s „Nike“ teniskami na nohách. Kratšie pôžičky a vyšší kolaterál neznamenajú totiž nič inšie, len skracovanie produkčnej štruktúry. Tucker nás teda smeruje k podstate veci (nemyslím, že si to plne uvedomuje).
Kryptomeny nedokážu reagovať na úrok. Úrok je fenomén, ktorý používame na ohodnotenie dlhších a efektívnych ekonomických projektov v čase. Je to úrok, ktorým rozdeľujeme komplikovanejšie ekonomické projekty realizované v čase na produktívne a neproduktívne. A kryptomeny nedokážu reagovať na úrok kvôli ich obmedzenej ponuke. Nejde o to, že by Bitcoin spôsoboval defláciu! Ide o to, že potenciálne požičiavanie krpytomien je limitované potenciálnou neexistenciou novej ponuky po ich vyťažení. Vlastníci (veritelia) Bitcoinu, by mali vždy „navrch“ nad tými, čo by Bitcoin potrebovali na financovanie svojich projektov (dlžníkmi). Je to práve nová ponuka peňazí, ktorá dáva vzťah veriteľ/dlžník do rovnováhy; pri novej ponuke mám na mysli hlavne zlato, ktoré podmienku spĺňa; fiat meny sú iná téma, aj keď nie až tak iná, ako si mnohí myslia. Ak by sme dokonca predpokladali, že Bitcoin získa svoju stabilnú kúpnu silu na základe viery, že ho ľudia budú ako peniaze používať, tak trh s pôžičkami by aj tak nefungoval, resp. by musel fungovať len pri záporných úrokoch. Načo by ste však potom Bitcoin požičiavali? Aby ste ich dostali menej, ako ste ich požičali? Odhliadnuc od tohto predpokladu (myšlienkového experimentu, že peniaze získavajú kúpnu silu na základe viery v ich kúpnu silu), samotný úrok nie je odvodený od peňazí. Jeho výška závisí od rozhodnutia použiť kapitálové zdroje na ekonomický projekt. Je hodnotovým javom, na ktorý peniazmi až následne reagujeme. A nech nás nemýli, že dnes existuje výška úrokovej miery na spoločenskej úrovni. Je už výsledkom inštitucionálneho pôsobenia bánk a v dnešnej dobe (bohužiaľ) i regulátorov manipulujúcich úrok. To je však už iná téma.
K Tuckerovi teda treba len dodať, že v prípade využívania kryptomien ako peňazí by žiadne „kratšie termíny a vyšší kolaterál“ neexistoval. Nič také ako požičiavanie si na reálne ekonomické procesy prebiehajúce v realite v Bitcoine a spol. nedáva zmysel. Kedy sa teda stane Bitcoin peniazmi? Z definície nikdy. Peniaze nie sú to, čím sa dá zaplatiť. Pamätajte. Zaplatiť sa dá teoreticky aj Vašim hovnom. Peniaze sú to, čo dobre reflektuje zmeny a výšku úrokovej miery. Ak Vás to náhodou mierne vyviedlo z Vášho presvedčenia o Bitcoine ako potenciálnych peniazoch, nezúfajte, Prečítajte si P.S. k článku.
Matúš Pošvanc, článok je prebratý z blogu viagold.sk
P.S.
Dnes majú peniaze svoju kúpnu silu preto, lebo dôverujeme bankám, že správne odhadli to, na čo vytvorili záväzok (menu ako USD / dlžobný úpis), t.j. že vytvorili záväzok-menu voči nejakému aktívu, ekonomickému projektu, statku, službe (pohľadávke). Je to zároveň dôvera v splatenie daného záväzku (meny); správny odhad financovania projektu implikuje splatenie a naopak. V plynúcom čase to funguje dovtedy, dokedy sú splácané dlžobné úpisy/meny produktívnymi statkami. Ak sa začnú za dlžobné úpisy financovať neproduktívne statky alebo sú banky motivované financovať neproduktívne statky napr. zo strany štátu, systém zažíva krízové udalosti. Ak sa zároveň vlády v nejaký moment rozhodnú dlhy nesplatiť, resp. umožnia ich nesplatenie súkromným subjektom, prichádza krízová udalosť masového významu – ekonomická kríza; to je to, na čo upozorňuje napr. v tej druhej citácií Tucker – centrálne banky dnes robia zlobu. Tá je niekedy riešená infláciou. Tvorením mien (záväzkov), ktoré nie sú/nemusia byť splácané produktívnou činnosťou.
To, že sa Bitcoin nestane peniazmi je irelevantné. V monetárnom svete má iný potenciál. Vieme, že je „technológiou dôvery“. Čo nám teda umožní bitcoin/blockchain (alebo iný krypto-projekt)? Vyššiu konkurenciu pri budovaní v dôveru splatiť dlh. Krypto je technológia, ktorá umožňuje vznikať tzv. smart kontraktom (automaticky plneným záväzkom na základe určitej motivácie). Predstavme si teda prvú situáciu, ktorá sa podobá dnešnému systému. Banka vytvorí token, pokojne aj viazaný na oficiálnu menu, spojený so smart kontraktom na stavbu nehnuteľnosti. K nehnuteľnosti sa pripoja senzory, ktoré budú napr. otvárať/zamkýnať nehnuteľnosť, či presúvať práva k nehnuteľnosti podľa toho, či a ako klient spláca poskytnutý úver, t.j. záväzok voči banke (nie je to inak nič iné, ako to, čo píše Tucker v zmysle vymáhania a dodržiavania vlastníckych práv a vymáhania podmienok úverov – viď posledná veta tej jeho druhej citácie). Splatenie úveru je samozrejme zároveň podmienené produktívnou činnosťou klienta. To nie je všetko. Banka, ktorá daný úver „vyviaže“ do ďalších finančných derivátov, ktoré sú obchodované, dokáže takto in-time poskytovať údaje o stave podkladového aktíva (splácajú/nesplácajú sa dlhy?), čo má vplyv na správne ohodnocovanie daných derivátov. A samozrejme sa jedná len o jednoduchý príklad. Takto sa dajú teoreticky upravovať ďalšie a ďalšie dlžnícke vzťahy v kontexte celého bankového portfólia a v nadväznosti na ne i priemyselné procesy. Odlišnosť od súčasného systému by mala byť teda zrejmá. V čom? V aktuálnych informáciách o stave podkladových aktív (ekonomiky), voči ktorým sú vytvárané smart kontrakty, rýchle informácie o vzniknutých problémoch a hlavná je vyššia transparentnosť dôvery voči správnym rozhodnutiam finančníkov. Predstava aplikovateľná i na dnešný systém.
Čo však prináša technológia ďalej? Možnú decentralizáciu a dereguláciu bankovej činnosti. Vždy bude musieť totižto existovať „niekto“, kto rozhodne, voči čomu smart kontrakt vytvoriť (tak ako je popísané v odstavci vyššie), t.j. na akú aktivitu použiť existujúce kapitálové zdroje. Kto to bude? Toho „niekoho“ si môžeme predstaviť ako „decentralizovanú banku“, t.j. aplikáciu prepojenú napr. s predikčnými trhmi, napojenú na rôzne senzory a IoT, či poskytujúcu služby individuálnych profesionálov hodnotenými reputačnými mechanizmami. Predstavivosti a konkurencii sa medze nekladú. Čo je cool, všetko v prostredí, kde štát nevydáva licencie na túto novú bankovú činnosť. Krypto teda nielenže umožňuje vstup do odvetvia, ale ho môže i meniť v kontexte toho, kto a na základe čoho bude „rozhodovať“ o alokácií kapitálových zdrojov. Mega vec. Slobodné, konkurenčné bankovníctvo na báze slobodných mien!
Bitcoin alebo iný krypto projekt (možno maidesafe??) preto prinesie nový vietor do finančných vzťahov; či už tých starých alebo nových – slobodnejších. Nie tým jednoduchým spôsobom, že vznikom Bitcoinu, či inej krypto, vznikli nové a slobodné peniaze. Trošku komplikovanejším. Ale tak to už v realite chodí.
Pre tých, ktorí majú záujem o hlbší náhľad na problematiku odporúčam môj článok, v ktorom teoreticky vysvetľujem problém rigidnej monetárnej zásoby, úlohu bánk a to, že frakčné banky nie sú spoločenským problémom. Teoretické pozadie toho, prečo peniaze nadobúdajú kúpnu silu na základe reflexie úroku riešim v Kritike regresného teorému a Teórii úrokovej miery.