Zhrnutie záverov:
- 4.- 5. Októbra 2012 organizovala Nadácia F. A. Hayeka a Združenie daňových poplatníkov Slovenska 1. Globálne fórum o rovnej dani v spolupráci s Nadáciou Friedricha Naumanna, Svetovým združením daňových poplatníkov a Združením daňových poplatníkov Európy.
- 130 účastníkov spolu so zástupcami 10 krajín – Rakúska, Bulharska, Českej republiky, Dánska, Nemecka, Maďarska, Litvy, Slovenska, Švédska a Spojených štátov – diskutovali o všetkých aspektoch rovnej dane vrátane jej histórie, teoretických základov, hlavných charakteristík, rovnako ako o reformných a skúsenostiach jednotlivých krajín a následných prínosoch rovnej dane pre ich ekonomiky.
- Hlavným rečníkom bol profesor Alvin Rabushka, otec rovnej dane, ktorý položil teoretické základy pre mnohé daňové reformy po celom svete. Spolu s ďalšími 16 rečníkmi a moderátormi sa v 4 hlavných paneloch venovali skúsenostiam s úspešným zavádzaním rovnej dane ale aj budúcemu vývoju a výzvam spojených s udržaním dosiahnutých reforiem.
- Napriek tomu, že pojem „rovná daň“ zahŕňa množstvo rôznych prístupov k reformám daňových systémov v rôznych krajinách (napríklad rozdielne výnimky, prídavky a typy daní, kde sa rovná sadzba aplikovala), ich spoločným znakom ostáva zjednodušenie daňového systému zavedením jednej sadzby, rozšírením daňového základu a zrušením výnimiek.
- Po tom, ako v roku 1994 zaviedlo rovnú daň Estónsko sme boli svedkami cunami obdobných reforiem, keď rovnú daň zaviedlo viac ako 30 krajín a autonómnych oblastí po celom svete. Mnohé z nich boli práve bývalé socialistické krajiny, ktoré sa chceli zbaviť vysokého daňového zaťaženia, podporiť rast svojich ekonomík, znížiť rozsah čierneho trhu a posilniť slobodu jednotlivca.
- Vo vyspelých krajinách môžeme identifikovať 2 najvýznamnejšie faktory, ktoré komplikujú potenciálne zavedenie rovnej dane: 1. Výrazný posun politického spektra doľava (dokonca aj liberálne strany volajú po väčšom štáte, vyšších daniach a väčšej miere prerozdeľovania v ekonomike) 2. Dlhodobý trend zmenšovania počtu prispievateľov a naopak rast počtu poberateľov.
- Krajiny s rovnou daňou sa ocitajú pod narastajúcim tlakom na zvrátenie svojich reforiem pod zámienkou fiškálnej konsolidácie. Napriek istým prekážkam, ako napríklad na Slovensku, je však zavedenie rovnej dane zvažované aj v mnohých ďalších krajinách.
- Zástancovia rovnej dane by mali pri oponovaní kritike morálnej („rovná daň nie je spravodlivá“) aj ekonomickej („rovná daň nemá pozitívny vplyv na rast ekonomiky ani daňové príjmy“) zamerať svoje úsilie najmä na: 1. Morálnu obhajobu, nakoľko rovná daň je spravodlivejšia, menej zasahuje do individuálnej slobody a menej narúša ekonomické správanie 2. Výrazné vylepšenie ekonomických argumentov (za pomoci dát presvedčivejšie ilustrovať, že zavedenie rovnej dane predstavuje prorastové opatrenie)
- Vzhľadom na dlhý zoznam akademických prác a analýz, ktoré sú otvorene nepriateľské myšlienke rovnej dane by bolo užitočné spracovať komparatívnu analýzu efektov zavedenia rovnej dane v rôznych krajinách. Účastníci fóra sa zhodli na tom, že za týmto účelom je potrebné vyvinúť medzinárodné úsilie na zozbieranie dôkazov podporujúcich tento druh reformných opatrení. Taktiež sa zhodli, že pre zlepšenie vyhliadky na zavedenie rovnej dane aj v ďalších krajinách musí dôjsť k výraznému zlepšeniu PR, komunikačných stratégii aj vzdelávania verejnosti.
- Myšlienka každoročného organizovania fór o rovnej dani ako platforme pre debaty o tomto type daňových reforiem bola prijatá veľmi pozitívne. Príprava, organizácia a výsledok 1. Globálneho fóra o rovnej dane môžu byť považované za úspech. Prípravy 2. Globálneho fóra o rovnej dani by za účelom zlepšenia jej kvality a umožnenia účasti zástupcov viacerých krajín mali začať tak skoro ako to bude možné.
Ján Oravec