Mário Draghi minulý týždeň len potvrdil, že ECB je pripravená naďalej držať nízke úrokové miery po dlhšiu, bližšie nešpecifikovanú, dobu a vyhlásil, že ECB naďalej vidí riziko znižovania rastu v eurozóne. Centrálna banka Veľkej Británie rovnako nezmenila svoju politiku. Nízke úrokové miery a nákupy dlhopisov v mesačnom objeme 375 mld. libier. Monetárna politika dvoch najdôležitejších centrálnych bánk v EU tak i naďalej ostáva rovnaká a nízke úrokové miery a hrozba intervencie z ich strán je len dôkazom toho, že sa v Európe nič nevyriešilo.
Do Francúzska dorazila nová vlna vzájomného obviňovania sa a útokov medzi francúzskou pravicou a ľavicou. Tento krát sa nezhody týkajú štátneho deficitu. Opozícia prišla minulý pondelok so správou, z ktorej vychádza, že deficit dosiahne koncom roka o 20 miliárd eur viac ako bol prvotný predpoklad, a preto žiada vysvetlenie. Francúzsky premiér Jean-Marc Ayrault sa však ohradil, že do roka 2014 štát, po prvýkrát od začiatku Piatej republiky, teda od roku 1958, ušetrí 1,5 miliardy eur. Valérie Pécresse, bývalá ministerka pre rozpočet, sa obáva, že štátny deficit by mohol dosiahnuť až 4% HDP. Program stability, ktorý vláda odovzdala Európskej komisii predpokladal koncom roka deficit 3,7%. Je zábavné, keď sa háda pravica s ľavicou ohľadne výdavkov. Každá zo strán samozrejme tvrdí, že výdavky zníži, avšak realita býva až príliš často iná. V prípade Francúzska si už pomaly zvykáme na to, že príliš často sa mení na vždy.
Vyzerá to, že v Taliansku sa pomaly zmráka nad tamojšou vládou, ktorá je závislá od podpory Berlusconiho. To môže mať negatívny dopad na talianske dlhopisy. Berlusconi bol totižto nakoniec odsúdený za krátenie daní a uplácanie sudcov na jeden rok. Uvidíme, že akým spôsobom sa s týmto politické sily vysporiadajú.
To v Španielsku sa údajne uvažuje nad búraním rozostavených domov. Banky, ktoré nedostavané nehnuteľnosti vlastnia, považujú toto riešenie za lepšie, ako čakať s tým, že by sa podarilo tieto nehnuteľnosti predať. Pozemky by mohli využiť inak. Zároveň to však bude konečne priznanie reálneho stavu tohto sektora a priznanie strát bankového sektora. Španielsky trh s nehnuteľnosťami sa od roku 2007 prepadol o 30 % a viacerí analytici hovoria o minimálnom prepade 50 %. Najoptimistickejší sú však analytici Bankie, banky, ktorá sa kvôli nezdravým úverom dostala do nemalých problémov. Tí tvrdia, že dno je už dávno za nami. Avšak skôr nie ako áno, vzhľadom na znižujúcu sa populáciu Španielska, ako aj množstvo otvorených a existujúcich projektov. Tak aby sme si teda pomaly pripravili ďalšie peniaze na záchranu španielskych bánk.
Podľa Inštitútu pre medzinárodné financie sa výrazným spôsobom znižuje prístup k úverom v Ázií. Inštitút od roku 2007 vydáva index popisujúci podmienky požičiavania si v krajinách Južnej Ameriky, Ázie, Európy a Strednej Afriky. Index je realizovaný ako prieskum sentimentu medzi 133 bankami. Index sa v Ázii dostal na úroveň 45,7 bodu, čo je najhorší výsledok od krízy. To indikuje i stav na medzibankovom trhu v Číne, kde sa úrokové miery opätovne dostali k 5 % (3% sú normál).
Podľa amerického ministerstva financií sa výška dlhu USA zastavila na úrovni 16 699 396 000 000 USD (16,6 bilióna USD), čo je presne 25 miliónov USD pod limitom dlhu stanoveným zákonom. A na tejto úrovni sa dlh drží už celých 70 dní. To je inak celkom zaujímavé, pretože ich dlh by sa mal za toto obdobie podľa ich vlastných údajov zvýšiť o 53 mld. USD. Ako je to možné? Umožňuje to legislatíva USA, ktorá v prípade nezvyčajných situácií, umožňuje prijať súbor nezvyčajných opatrení. A tak sa nový dlh len nezaúčtuje. Veľmi kreatívny prístup k účtovníctvu. Dúfam len, že si z neho neberie príklad i naša vláda.
V piatok sa počet novovytvorených pracovných miest odhadoval na úrovni 165 tisíc, čo bolo pod očakávaním trhov. Zaujímavým je pritom kvalita týchto pracovných miest. Za rok 2013 vytvorila americká ekonomika 953 tisíc pracovných miest. Väčšina z nich sú však miesta na polovičný úväzok (731 tisíc). Inými slovami sa nie je čomu veľmi tešiť.
Matúš Pošvanc