V poslednej dobe sme mohli v médiách počuť ako naši aj európski politici chrabro bojujú proti hydre zvanej nezamestnanosť mladých. Na prvý pohľad to znie neskutočne krásne, ale pri hlbšom zamyslení je to pokrytecky paradoxné. Za nezamestnanosť mladých je zodpovedný štát a je desivé ako sa snaží nanútiť občanom do hláv, že aktívne bojuje proti problému, ktorý sám spôsobil.

Na Slovensku sa za posledný rok rozšírila kultúra nezamestnanosti a nepracovania. Aby toto svoje fatálne zlyhanie najvyšší predstavitelia štátu zakryli, tak hrdo vytiahli milióny eur na boj proti nezamestnanosti. Smutnou otázkou ostáva komu museli tieto peniaze zobrať, aby ich mohli prerozdeliť medzi svojich súkmeňovcov na akože pomoc mladým. Dotácie rozhodne nie sú riešením, lebo je to len prerozdelenie pracovného miesta (a práce) od jedného trhového odvetvia k druhému. Aby sa znížila miera nezamestnanosti štát musí urobiť len jednu zásadnú vec a to nerobiť nič. Nezamestnanosť mladých ľudí a aj celkovú nezamestnanosť väčšinou spôsobuje štát svojimi intervenciami a reguláciami. Riešením teda nie je prerozdeliť, čo najviac peňazí (a dať tak možnosť zarobiť špekulantom), ale vytvorenie zdravej konkurencieschopnej ekonomiky, ktorá bude sama tvoriť pracovné miesta. Mladým teda netreba pomáhať, stačí nestáť im v ceste. Oni si už potom pomocou svojich komparatívnych výhod nájdu spôsob ako si nájsť zamestnanie.

Ktoré rozhodnutia štátu teda spôsobujú nezamestnanosť mladých?

1.) Daňovo-odvodové zaťaženie
Štát zaviedol odvody zo študentských dohôd, čím im sťažil možnosť nájsť si nejakú prácu popri štúdiu a tak zvýšiť svoju prax a tým aj možnosť sa v budúcnosti zamestnať. Zvýšil tak mzdové náklady pre podnikateľov a znížil im tak motiváciu investovať do mladých ľudí.

Ak by štát chcel zvýšiť zamestnanosť mladých ľudí, tak by ich podporoval tým, že by na ich prácu nezaviedol žiadne dane ani odvody a aktívne by im vytváral podmienky na získanie praxe ešte počas školy, aby na pracovný trh vstupovali s aspoň nejakými skúsenosťami. Teraz budu absolventi vďaka štátu vstupovať na pracovný trh bez skúsenosti, bez peňazí, bez príležitosti… Proste úplne odkázaní na milosť toho, kto im to spôsobil – štátu.

2.) Mizerné vzdelanie
Aj tie najlepšie školy na Slovensku patria na európskej úrovni medzi tie najhoršie. Štát poskytuje absolventom mizerné vzdelanie, lebo sa zameriava hlavne na teoretické poznatky a bifľovanie, namiesto praktických poznatkov a prácou so znalosťami. Toto všetko oberá absolventov o možnosti a robí ich nekonkurencieschopných.  Je veľmi zlé, ak častokrát musí firma dlho a zložito zaškoľovať absolventa do vecí, ktoré ho v škole nenaučili. Pre firmy je to dodatočný náklad, ktorý významne môže rozhodnúť, či sa firme oplatí absolventa zamestnať alebo nie. Najmä pri rastúcich nákladoch na pracovnú silu.

3.) Regulácie v Zákonníku práce
Pre mnoho podnikateľov je Zákonník práce nočnou morou. A čím je neflexibilnejší a má viac regulácií (ktoré vytvárajú podnikateľom náklady), tým bude menšia motivácia pre podnikateľov niekoho zamestnať. Vytvorí sa tak menej pracovných miest a najviac na to doplatia práve mladí absolventi, lebo podnikateľ radšej zamestná niekoho s praxou a skúsenosťami.

4.) Zlé podnikateľské prostredie
Korupcia, nevymožiteľnosť práva, byrokratické regulácie a ďalšie množstvo podobných vecí spôsobujú, že sa na Slovensku vytvorí menej pracovných miest (a na to opäť doplatia mladí absolventi), lebo všetko to vytvára podnikateľom náklady (rastie cena práce) a vytvára im riziko niekoho ďalšieho zamestnať. Preto rastie nezamestnanosť a vzácnosť pracovného miesta.

5.) Ďalšie množstvo malých veci, ktoré sťažujú život mladým a motivujú ich opustiť našu krajinu, ako napríklad:
-likvidácia 2. piliera (budúca neistota, lebo 1. pilier sa skôr či neskor rozpadne),
-banková daň a bankové regulácie (predraží to najmä hypotéky, ktoré by si mohli zobrať, keď už nejakú prácu nájdu),
-rodinkárstvo (schopní ľudia nemajú šancu sa zamestnať, lebo nemajú správne známosti)

Kombinácia všetkých týchto faktorov spôsobuje, že práve mladí ľudia majú najväčšie problémy si nájsť zamestnanie. Riešením rozhodne nie je prerozdeľovať milióny,  rozhodne nie do odvetví, ktoré to nepotrebujú. To spôsobí zbytočné špekulácie a podvody a navyše to zoberie peniaze (prostredníctvom daní) z produktívnych odvetvi. Lepším riešením je odstraňovať bariéry spôsobené štátom a umožniť študentom kvalitnú prax už počas štúdia. To by si však museli predstavitelia štátu uvedomiť, kto skutočne spôsobuje problém nezamestnanosti mladých, ešte pred tým než nám väčšina mladých ľudí utečie do zahraničia…

Jozef Dzuriš