To, čo nebola úspešná stratégia v Nemecku, sa podarilo euro-skeptikom v Rakúsku. Po prvý krát sa dostala do parlamentu čisto euro skeptická strana, založená miliardárom Frankom Stronachom, ktorá získala 5,8 % voličských hlasov. Vyzerá to tak, že euro skepticizmus bude už čoskoro relevantným politickým prúdom. Už bolo načase. Ale to pre lídrov nie je nič nové. Tento týždeň sa stretli akademici a politické elity, ako za starých časov a diskutovali o budúcnosti Európy. Čuduj sa svete, prevládal pesimizmu nad optimizmom. Pesimizmus bol spojený hlavne s ekonomickou stagnáciou, vysokou nezamestnanosťou mladých a tzv. stratenou poslednou dekádou. Avšak riešenia boli deklarované stále tie isté. Pritom hlavný problém Európy nie je o politickej vôli a schopnosti lídrov vysvetliť ich konanie verejnosti. Je naopak o vyšších reguláciách, zadlženosti, vysokých daniach a eliminácií akýchkoľvek trhových riešení. Kým sa to nezmení, lepšie zajtrajšky tak skoro neuvidíme.
Tento týždeň rozhodla ECB o ponechaní nízkych úrokových mier, čo sa očakávalo. Niektorí čakali na rozhodnutie ECB o treťom kole LTRO – lacných pôžičiek bankám, avšak Mario Draghi nič také neoznámil. Rovnako sme tento týždeň zažili mierne stresy v Taliansku, kde však nakoniec strana Silvia Berlusconiho podporila vládu a z Bruselu a ECB sme mohli počuť silné vydýchnutie si. Inak by sme boli svedkami spustenia OMT mechanizmu z dielne ECB.
Po tom, čo Francúzsko v lete zaznamenalo nikým nečakaný hospodársky rast, objavil sa ďalší „zázrak“. Zdá sa, že cieľ francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, a to zvrátiť krivku nezamestnanosti do konca tohto roka, sa nakoniec naplní. V auguste totiž klesla miera nezamestnanosti o 1,5 %, čo znamená, že sa z Pôle emploi (francúzskeho úradu práce), v mesiaci august, odhlásilo rekordných 277 500 žiadateľov. Išlo o prvé zníženie po 27- mesačnom zvyšovaní. Francúzsky minister práce, Michel Sapin, sa zdržal prílišných osláv, ktoré považoval za predčasné. Dodal však, že ide o prvé pozitívne čísla po dlhom čase, a že vládna politika prináša svoje prvé ovocie. Nadšenie však netrvalo dlho. V pondelok Pôle emploi uviedol, že išlo o technickú chybu. Telefonická spoločnosť SFR, ktorá má na starosti posielanie SMS nezamestnaným, aby sa ich situácia mohla zaktualizovať, tieto správy odoslala, avšak k adresátom sa už nedostali. Napriek tomu, pokles miery nezamestnanosti skutočne nastal, avšak nešlo o pokles o 1,5 %, ale len o 0,7 až 0,9 %.
A pri dátach ešte chvíľku ostaneme. Najprv Španielsko vyhlásilo, že jeho dlh sa dostane v roku 2014 na úroveň skoro 100 % – presne 99,8%. Avšak už o štyri dni neskôr správu dementoval hovorca Ministerstva financií, ktorý uviedol, že dlh bude len 98,9 % a že chyba nastala pri písaní tlačovej správy, keď posledné čísla niekto vymenil. Ono je to vlastne jedno. Stačí sa pozrieť na trend španielskeho dlhu. A ten je jasný. Nárast. V roku 2011 bol dlh krajiny 68,5 % HDP, o rok neskôr už 85,9 % HDP a tento rok vyhlásil premiér, že dlh bude na úrovni 94,2% HDP. Španielsko tak ostáva jedným z hlavných problémov euro zóny a Európy.
Japonská centrálna banka svoju politiku nezmenila. Tamojšia monetárna komisia rozhodla o tom, že banka bude naďalej nakupovať japonské vládne bondy, ETF fondy a japonské realitné investičné dlhopisy s tým, že si zachováva i ročný cieľ zvýšenia monetárnej bázy od 60 do 70 biliónov jenov.
Hlavné správy tohto týždňa sa však točili okolo USA, kde sa diskutuje o navýšení dlhového stropu a zavretí federálnej vlády. To, že sa dlhový strop navýši, je asi každému jasné. Inak by vznikol chaos. A naň upozorňujú všetci. Či je to MMF, ktoré upozornilo, že nenavýšenie stropu môže mať globálny dopad alebo Mario Draghi, ktorý má úplne rovnaký názor.
Dlh USA je dnes na úrovni viac ako 16 biliónov USD a viac ako 106 % HDP. Obavy však existujú. Dokonca niektoré americké banky údajne navýšili zásobu bankoviek vo svojich bankomatoch, aby sa vyhli potenciálnemu run-u na banky. Na strane druhej je zavretie federálnej vlády skôr divadlo pre občanov. Treba si uvedomiť, že všetko podstatné funguje ďalej. Odhaduje sa, že až 85 % všetkých vládnych aktivít beží ďalej a v práci ostáva 1,3 milióna dôležitých zamestnancov vlády. Inak ak sú títo dôležití a tých 800 tisíc, ktorí ostali doma nie, prečo ich potom Američania potrebujú? Ale to je už iná otázka. Faktom je, že pošta chodí, FED tlačí peniaze, verejné školy ostali otvorené, letecká kontrola funguje, atď., atď.. A na akej úrovni sa zadlženie USA zastaví? Osobne si myslím, že sa už nezastaví. Naopak. Bude sa výrazne zvyšovať, pretože politické elity USA prijímajú nové a nové zákony, ktoré vyžadujú nové a nové verejné zdroje. A najpohodlnejšie si je požičať.
Matúš Pošvanc