Odporcovia úsporných opatrení v týchto dňoch triumfujú. Všeobecná neobľúbenosť úspor je pochopiteľná. Nezamestnanosť v Európe sa šplhá do rekordných výšok a ekonomický rast sa nie a nie obnoviť. A tak nervozita zo škrtov rastie nielen medzi voličmi, ale aj medzi politikmi. Tí v čoraz väčšom počte prebiehajú do tábora kritikov škrtov. Najnovšie sa k nim pridal aj predseda slovenskej vlády, ktorý politiku úspor označil za „úplne kontraproduktívnu“.

Ak sa konsenzus v Európskej únii a v ďalších medzinárodných organizáciách preklopí v prospech podobných názorov, bude to Pyrrhovo víťazstvo. Bojovníci proti úsporným opatreniam akoby totiž zabudli, že jednou z hlavných príčin našich súčasných problémov nie sú úspory v reakcii na krízu, ale v mnohých krajinách to bola práve nezodpovedná politika verejných výdavkov desiatky rokov pred krízou, ktorá ich dostala do existenčných problémov. Politika úspor dnes začína byť úplne pomýlene považovaná za hlavnú prekážku, ktorá nám bráni vstúpiť do vysnívaného sveta ekonomického rastu.

Navyše, zároveň sa ignoruje skutočne závažný problém, ktorý by sa oprávnene mal stať terčom masívnej kritiky. Je ním permanentné zvyšovanie nákladov na podnikanie v dôsledku prijímania zákonov, ktoré sú výsledkom prehnaných ambícií na jednej strane a ignorovania ekonomických dôsledkov prijímanej legislatívy na strane druhej.

Uvediem len jeden príklad za všetky: tzv. REACH je chemická legislatíva, ktorá bola nedávno schválená Európskym parlamentom. Už počas schvaľovania bola predmetom kritiky kvôli predpokladaným neúmerným nákladom, čo jej zástancovia označovali za strašenie. Aká je realitadnes?

Podľa prieskumu medzi nemeckými podnikmi dosahujú náklady na registráciu chemických látok niekoľko stotisíc až niekoľko miliónov eur na jednu firmu. Tvoria ich náklady na poplatky agentúre EÚ, na právnikov, externých poradcov, vlastných zamestnancov. Vyše 60 percent nemeckých firiem muselo premietnuť zvýšené náklady do cien. Podľa odhadov Európskej komisie nemali celkové náklady pre európsky priemysel prekročiť 2,3 miliardy eur, len prvý z troch stupňov jej zavedenia stál 2,1 miliardy, pričom dva sa ešte majú uskutočniť do roku 2018. Z REACH sa tak stala najdrahšia legislatíva za posledných niekoľko desiatok rokov, ktorá zbytočne zvyšuje firmámnáklady. Preto by malo platiť: rušme zbytočne drahé zákony, nie úsporné opatrenia.

Ján Oravec