Peruánsky ekonóm Hernando de Soto približuje čitateľom príčiny úspešného pôsobenia kapitalizmu a podmienky pre jeho nastolenie v iných ako západných krajinách. Je vôbec potrebné zaoberať sa úspechom kapitalistických a naopak neúspechom ostatných menej vyspelých krajín, najmä v čase, kedy sa krajiny arabskej jari boria s ekonomickými problémami a nezamestnanosť mladých je pre politikov neriešiteľný rébus? Odpoveď z knihy Mystérium kapitálu je jednoznačná.
Na začiatok je potrebné rozlúsknuť niekoľko záhad týkajúcich sa príčiny neúspechu klasickej trhovej spoločnosti. Je nimi 5 mystérií – chýbajúca informácia, kapitál, politické vedomie, úspešný americký model a právne zlyhanie. Prejdime si v skratke prvé tri záhady. Bližšie sa pozrime na úspešný model a jeho opak, kde autor nastoľuje praktické rady pre politikov.
Mystérium chýbajúcej informácie v jednoduchosti znamená, že nie je možné presne určiť, čo komu patrí, ťažko overiť adresy, majetkové pomery a následné právne úkony s dostupnými aktívami. Vymáhateľnosť práva tlačí mnoho ľudí do extralegálneho (nelegálneho) sektora. Pre legalizovanie podnikania je potrebné vynaložiť nadľudské úsilie, ktoré vyžaduje enormné množstvo času a byrokratických úkonov. Krajiny ako Egypt, Haiti, Brazília, Mexiko alebo Filipíny majú v tomto smere obrovské problémy. Tento „mŕtvy kapitál“ v rozvojových a post-komunistických krajinách autor odhadol až na niekoľko biliónov dolárov.
Kapitál nie sú len peniaze, sú to najmä nehnuteľnosti, pozemky alebo z minulosti najčastejšie využívaný dobytok. K lepšiemu pochopeniu kapitálu nám môže pomôcť „prestať na naše aktíva nazerať v stave, v akom sú a začať aktívne uvažovať o tom, aké by mohli byť“. A práve tu je jadro celého problému hlavne rozvojových krajín. Mŕtvy kapitál nedisponuje formalizovanými vlastníckymi právami, ktoré by umožnili jeho držiteľom extrahovať z potenciálnych aktív nadhodnotu. V tomto procese rozvojové a post-komunistické krajiny zaostali oproti Západu a zostali v akomsi pomyselnom „sklenenom zvone“.
Mystérium právneho zlyhania sa datuje spred niekoľko storočí, kedy s postupom priemyselnej revolúcie pribúdalo prisťahovalcov do veľkých miest. Títo novousadlíci mali problém s existujúcim právom, ktoré im bránilo slobodne podnikať a rozvíjať v legalite svoje schopnosti. Namiesto nadvihnutia skleneného zvonu štát úmyselne vytváral množstvo regulácií s cieľom udržať status quo. Výsledkom bola väčšia kriminalita, korupcia a sociálne pnutia. S postupom času západné štáty až v devätnástom a dvadsiatom storočí pochopili, že najlepšou cestou je integrovať právny systém vlastníckych práv do jedného celku a nevymýšľať zbytočné obmedzenia v merkantilistickom duchu.
Americký príklad
Zladenie právneho systému so sociálnymi a ekonomickými potrebami väčšiny populácie je fundamentálna otázka. V Spojených štátoch bola umožnená kapitalizácia statkov – narábanie s kapitálom podľa vlastníkových želaní. Zákony si zachovávajú vitalitu iba vďaka väzbe na spoločenské zmluvy uzatvárané medzi reálnymi ľuďmi v reálnom svete. Udelenie vlastníckych práv pred 150 rokmi bolo katalyzátorom tvorby kapitálu. V rokoch 1785 až 1890 prijal Kongres vyše 500 zákonov v snahe reformovať majetkové práva občanov. Spletitú situáciu komplikovala aj legislatíva na štátnej úrovni. Právne inštitúty sa nedokázali vysporiadať s rastúcim počtom presídlencov. V USA na počiatku 19. storočia sa tak vytvoril systém zákonov vytvárajúci syntézu anglického práva, amerického práva a zdravého rozumu. Mnohokrát bol výsledok taký, že zákon na papieri sa v praxi vôbec nedodržiaval. Bez ohľadu na právne úpravy sa počet squatterov (nelegálni prisťahovalci) nezadržateľne rozrastal. Ako rástol ich počet, zväčšovala sa politická sila, ktorou disponovali. Zrazu neboli ľahostajní ani pre politikov, pre ktorých znamenali voličské hlasy. Následne sa mnoho štátov zaručovalo garantovať nové majetkové a vlastnícke práva. Výsledným prvkom bol fakt, že extralegálne právo vychádzajúce „odspodu“, teda zo zvykov ľudí, bolo inkorporované a zlúčené s federálnym právom, čo prispelo k legitimite a rešpektovaniu takéhoto práva. Inými slovami, právo tvoril ľud a nie vláda.
Mystérium právneho zlyhania
„Produkovať kapitál bráni väčšine ľudí v rozvojových a bývalých komunistických krajinách zlý právny a administratívny systém“. Napríklad v Peru, za štyri storočia sa vláda pokúsila formalizovať vlastnícke práva 22-krát. Ale neúspešne. Majetkové zákony zlyhávajú, pretože neprihliadajú na legitimitu. Táto legitimita vychádza z extralegálnych práv určených pôvodnými obyvateľmi. Integrovať do formalizovaného majetkové práva – „nedosiahnu tým, že si budú najímať právnikov úradujúcich v kanceláriách výškových budov v Dílií, Jakarte alebo Moskve, aby im vypracovali nové zákony. Budú musieť vyjsť do ulíc a započúvať sa do štekotu psov“. Alebo inými slovami – „reformátori sa musia obuť do topánok chudobných a vyraziť do ich ulíc“. Zákon musel byť najprv objavený, až potom systematizovaný právnikmi. V 80-tych rokoch v Peru sa autor pokúsil založiť legálnu firmu na získanie kapitálu. Trvalo mu to viac ako 300 dní pri 6-hodinovej práci denne, pričom na to vynaložil 32-násobok minimálnej mzdy. A to bola len jedna dielňa s dvomi šijacími strojmi. Vytvorenie regulárneho trhu, v rámci ktorého jednotliví vlastníci preberajú zodpovednosť za svoj majetok vedie k rozšíreniu trhu, posilneniu zákonitosti a k väčším výnosom pre ich príslušníkov. Zmyslom formalizovaných vlastníckych vzťahov je vložiť kapitál do rúk celého národa.
Lekcie pre súčasnosť
Zahrňovanie chudobných mimo skleneného zvona je dôležitou súčasťou vysporiadania sa so zamieňaním kapitalizmu a imperializmu. Vo svete čoraz viac prehlbujúcej sa nerovnosti je možné sledovať nálady širokých más protestujúcich proti globalizácii a kapitalizmu. Úzka skupina vlastniaca drvivý objem majetku podáva argumenty antikapitalistom, ktorí sa budú uchyľovať k odmietnutiu trhovej morálky. Systematizácia a začlenenie vlastníckych titulov do komplexného právneho systému môžu napomôcť nadvihnúť okovy skleneného zvonu a rozšíriť tak legitímne právo narábať s vlastným kapitálom širokým vrstvám obyvateľstva rozvojových krajín. K tomuto je však potreba odvážne konajúcich politikov, ktorí by mali mať na zreteli potenciálne výhody, plynúce zo začlenenia čo najväčšej časti populácie k narábaniu s vlastnými aktívami. Hernando de Soto odmieta uznať, ako faktor úspešnosti kapitalizmu kultúru. Naopak obhajuje vlastnícke práva s fungujúcimi inštitúciami, ktoré môžu zabezpečiť produkciu nadhodnoty z priznaného kapitálu jednotlivcov.
Mystérium kapitálu odhaľoval autor mnoho rokov, prešiel veľkým počtom krajín a vykonal nespočet výskumov. Preto argumenty, ktoré vo svojej knihe zhrnul, môžu byť príklad aj pre iné, ako rozvojové krajiny. Je to výzva najmä pre politikov obývajúcich slonovinové veže, v ktorých prebývajú dlhé roky a strácajú kontakt s realitou. Platení z verejných peňazí častokrát nevedia a nechcú porozumieť problémom širokých vrstiev obyvateľstva. Sloboda vlastniť majetkové práva a slobodne s nimi narábať, môžu byť kľúčom k úspechu vytvárania bohatstva jednotlivcov a štátov. Intervencionistická politika zlyhala a zlyháva najmä v arabských diktatúrach, ktoré v súčasnosti postupne krachujú a prechádzajú na krehké demokratické zriadenia. Otázka politickej stability a kultúry je v každej krajine osobitná, no závisí hlavne od ekonomickej prosperity. Uvoľňovanie rúk súkromnému kapitálu z područia štátu je spolu so vzdelaním základným predpokladom úspešnej spoločnosti.
Tomáš Zemko