Neefektivita vynakladaných prostriedkov

Stručný popis riešeného problému: Neefektivita vynakladaných prostriedkov pri prevádzkovaní verejnej autobusovej dopravy.
Krajina pôvodu: USA
Typ samosprávy: Mesto
Názov samosprávy: San Diego
Rok realizácie: 1990 – súčasnosť

Detailný popis riešeného problému

Po založení štedrých sieti dopravných spojov koncom sedemdesiatych rokov si administratíva uvedomila, že náklady na mestskú dopravu dosahujú neúmrne vysokú úroveň. Neefektívnosť vynakladaných prostriedkov na dopravu spôsobovala samozrejme ich nedostatok v ostatných oblastiach. Dôležitú rolu zohralo uvededomenie si faktu, že subvencovanie autobusovej dopravy sa robí na úkor ostantných, dokonca dôležitejších služieb financovaných z verejných zdrojov. Dopravný podnik mesta pri svojom monopolnom postavení a napriek výraznému nárastu počtu obyvateľov (a teda aj cestujúcich) zaznamenával obrovské straty.

Detailný popis stratégie na riešenie problému

Stratégia vychádzala z predpokladu, že kým v ktorejkoľvek oblasti neexistuje konkurenčné prostredie, nepracuje sa za najnižšiu možnú cenu, a teda výdavky nie sú vynakladané efektívne. Práve neprítomnosť tohto princípu vedie k hore spomenutému mrhaniu prostriedkami. Problém bol jednoznačne v neprítomnosti konkurenčného prostredia.

Jedným zo spôsobov ako vniesť do týchto vzťahov trhový mechanizmus bolo využitie tzv. Competitive contractingu (voľne preložiteľné ako konkurenčné zazmluvňovanie). Tento princíp spočíva v tom, že mesto (samospráva) hľadá a pozýva vhodné súkromné subjekty do verejnej súťaže na poskytovanie časti konkrétnej verejnej služby patriacej pod kompetenciu mesta, napríklad na obsluhovanie niektorých autobusových liniek alebo všetkých liniek ako celku v rámci jednotliých štvrtí. Sú špecifikované kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na vykonávanie danej služby a následne je vo verejnej súťaži vybraný jeden alebo viacerí poskytovatelia, samozrejme takí, ktorí zabezpečia prinajmenšom rovnakú kvalitu a kvantitu pri nižšej cene ako verejný sektor.

Dôležitou charakteristickou črtou tohto postupu je, že mesto si ponecháva kontrolu nad službou (napríklad si ponecháva právo určovať trasy a ceny lístkov) a zároveň nad ňou vykonáva verejný dohľad. Subjekt, ktorý nedokáže plniť podmienky ustanovené v zmluve je penalizovaný alebo vymenený. Zároveň sa zachováva aj pôvodný verejný poskytovateľ, no príchodom konkurencie je nútený zefektívňovať svoje náklady aby dokázal vo verejnej súťaži obstáť, resp. aby bol schopný udržať si zostávajúce časti pomyselného trhového koláča. Snáď najprínosnejšou devízou tohto systému je, že mesto zazmluvňuje vykonávateľov verejných služieb na dobu určitú (obyčajne nie viac ako 5 rokov), čím sú títo, pod hrozbou, že si mesto prípadne samospráva ich služby v budúcnosti už nevyberie, nútení poskytovať najvyššiu kvalitu.

Competitive contracting nemusí a priori viesť k prechodu od verejného k súkromnému poskytovateľovi. Vyžaduje však, aby verejná služba bola poskytovaná v rámci požiadaviek samosprávy a za čo najnižšiu cenu, čomu napomáha ním nastolené trhové prostredie. Jeho výhodou je tiež odstránenie jednostrannej orientácie na uprednostňovanie verejného sektora a naopak, uprednostňovanie orientácie na výsledky, nehľadiac nato, či ide o verejného alebo súkromného poskytovateľa.

Touto cestou sa vydala aj administratíva mesta San Diego. Len do roku 2000 vzrástol počet neverejných poskytovateľov autobusových služieb na základe Competitive contractingu/zazmluvňovania na 44 %.

Popis výsledkov riešenia

Dve najväčšie spoločnosti operujúce v meste dokázali pracovať s nákladmi 30-70% nižšími ako verejný poskytovateľ, pričom kvalita cestovania prirodzene stúpla, čo sa viditeľne odrazilo v náraste počtu cestujúcich využivajúcich služby „mestskej“ autobusovej dopravy.  Aby verejný poskytovateľ vôbec udržal krok s konkurenciou, musel rovnako znižovať prevádzkové náklady, a teda výrazne zefektívniť svoje fungovanie, následkom čoho nepriamo odbremenil rozpočet mesta. Pre porovnanie, pôvodné ročné náklady na jedného pracovníka u verejného poskytovateľa boli o približne 2,500 dolárov vyššie ako súčasnosti, pričom je dôležité podotknúť, že všeobecné zefektívňovanie systému sa nedotklo dovtedajšej platovej úrovne vodičov.

Zdroje:
http://www.publicpurpose.com/pp-pvtza.htm
http://www.manhattan-institute.org/html/cr_30.htm

Peter Tóth

Zdieľať na
Facebook
Twitter
LinkedIn
WhatsApp