„Eurokríza ešte rozhodne neskončila.“ Toto je prekvapivo úprimný začiatok rozhovoru s Jensom Weidmannom, guvernérom nemeckej centrálnej banky. S dodatkom, že riešenie zaberie nejaký čas. Jeho doteraz najveľavravnejšie vyjadrenie prichádza pomerne skoro. Vysvetľuje, že „veriť, že všetko je už v poriadku, pretože situácia na finančných trhoch sa upokojila, je len ilúzia a veci rozhodne nepomôže“, nakoľko nerovnováhy ostávajú nevyriešené. Po kritike rôznych aspektov od francúzskej nekonkurencieschopnosti až po možné zvrátenie reforiem v Taliansku sa sústreďuje na najdôležitejší bod: „Sú takí, ktorí skutočne vidia riešenie krízy v podobe vyššej inflácie. Takýto prístup však považujem za potenciálne nebezpečný. Ak raz povolíte infláciu, je ťažké ju opäť utlmiť. V krátkodobom horizonte naše predpovede neukazujú žiaden významný nárast cien. Bol by som ale opatrný, aby sme nepodcenili vplyv strednodobých a dlhodobých rizík na stabilitu. Nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, že až príde ten správny čas, menovú politiku utiahneme.“
Rozhovor s Jensom Weidmannom, Guvernérom Deutsche Bundesbank:
Rozhovor viedli U. Dönch, J. Quoos a A. Wendt.
Pán Weidmann, Bundesbanka pred nedávnom zvýšila rezervy na krytie rizík na hodnotu 14 miliárd eur kvôli eurokríze. Znamená to, že očakávate, že to najhoršie nás eštelen čaká?
V procese vytvárania dostatočných rezerv na krytie rizík sme zapojení už tri roky. Tieto odrážajú riziká menovej politiky a krízových opatrení centrálnych bánk. Eurokríza sa rozhodne neskončila a jej úplné vyriešenie zaberie ešte nejaký čas.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble má úplne iný pohľad. Nedávno viac-menej dal najavo, že už je všetko v poriadku a Vy vysielate nové krízové signály.
Naše hodnotenie sa nezmenilo. My sme vždy hovorili, že eurokríza skončí až keď budú vyriešené všetky štrukturálne problémy – najmä nedostatok konkurencieschopnosti a vysoká úroveň dlhu. Viera, že všetko je teraz v poriadku len preto, že situácia na finančných trhoch sa upokojila, je proste ilúzia a veci rozhodne nepomáha: znižuje to tlak na to, aby sme sa vysporiadali s nerovnováhami, ktoré tak ostanú zachované.
Ako veľké je nebezpečenstvo, že veľké krajiny ako Francúzsko nedodržia svoje sľuby o reformách? Bude Francúzsko úspešné v naštartovaní svojej ekonomiky?
Nie je žiadnych pochýb o tom, že Francúzsko stratilo svoju konkurencieschopnosť a podiel na svetových trhoch, a naďalej tvorí deficity. V tomto ohľade sa musí niečo urobiť. Avšak, Francúzsko nevidím ako krízovú krajinu. Podobne ako Nemecko, aj Francúzsko má svoju váhu v Európe a preto nesie istý stupeň zodpovednosti v celoeurópskom kontexte. Má teda úlohu stanoviť príklad dodržiavania európskych dohôd a postupov.
Omnoho väčšou starosťou pre Vás musí byť Taliansko. Reformátor Mario Monti stratil podporu vo voľbách a v krajine je obrovská politická nestabilita. Má pre Európsku centrálnu banku ešte stále zmysel pumpovať miliardy do tejto krajiny?
Ak kľúčové politické osobnosti v Taliansku hovoria o zvrátení reforiem alebo dokonca o odchode z menovej únie, a ako výsledok rastú výnosy talianskych vládnych dlhopisov, tak toto nemôže a nesmie byť dôvod pre centrálnu banku na intervenciu. Napokon, je to záležitosť politikov danej krajiny, aby udržali dôveru v stabilitu verejných financií.
Inými slovami, ak sa Taliansko a jeho politici hrajú s ohňom, mali by niesť následky?
Aby sa zabezpečilo, že menová únia ostane stabilnou úniou, tak sa do zmlúv zaviedol kľúčový princíp a to, že každá krajina má zodpovednosť sama za seba. Je na voličoch a vláde, aby rozhodli ktorým smerom pôjde národná politika a sú to práve oni, kto potom musí niesť následky a nespoliehať sa na iných, že ich ponesú namiesto nich. Z tohto dôvodu je financovanie centrálnou bankou zakázané vo všetkých zmluvách.
Ale aj Slobodná demokratická strana (Free Democratic Party) parlamentného lídra Rainera Brüderleho otvorene hovorí o možnosti , že Taliansko bude musieť opustiť euro.
Nie som súčasťou tejto diskusie a ani si nemyslím, že by bola nápomocná – a to isté platí aj pre podobné pripomienky v Taliansku.
Mnoho európskych politikov momentálne viac tlačí na zväčšenie rozsahu krízovej pomoci od Európskej centrálnej banky. Ako veľké nebezpečenstvo predstavuje tento neustály politický tlak na vašu nezávislosť?
Tento trend smerom k politickým vplyvom sa neobmedzuje iba na eurozónu. Je to globálny fenomén. Centrálne banky si na svoje plecia zobrali zobrali záchranárske práce počas krízy a tým sme akosi zmazali hranicu medzi monetárnou politikov a vládnou fiškálnou politikou. Toto znamená riziko pre nezávislosť centrálnej banky. Je tu nebezpečenstvo straty dôvery v schopnosť centrálnych bánk sústrediť sa na udržiavanie stability.
Mnoho predstaviteľov vlád vás, centrálnych bankárov doslova vyzýva, aby ste urobili stále viac a viac, takže by ste to boli vy, kto by bojoval s ohňom, a nie politici.
Toto je samozrejme pravda a nie je to nič nové. Ale je to ďaleko od toho, aby to bolo správne. Bol to práve tento dôvod, prečo počas tvorby menovej únie, bola centrálna banka vytvorená ako nezávislá inštitúcia s jasným mandátom udržiavať cenovú stabilitu. Jediným dôvodom prečo volať po zásahu centrálnej banky je to, že to jednoducho dovoľuje vyhnúť sa komplexnému procesu politických rokovaní. Niektoré rozhodnutia však musia byť skrátka urobené politikmi, napríklad v parlamente. Ak sa centrálne banky premenia na hasičov požiarov pre politikov, riskujú že stratia zo zreteľa svoj cieľ, ktorým je udržiavanie cenovej stability.
Aké náklady doteraz eurokríza spôsobila Nemecku? A koľko miliárd eur je stále v ohrození?
Momentálne to nie je o nákladoch, ale o vysokej miere rizika, ktoré bolo prijaté – čiastočne cez priamu fiškálnu pomoc, čiastočne cez opatrenia menovej politiky ako napríklad nákup vládnych dlhopisov. V konečnom dôsledku sú to práve európski daňoví poplatníci, a teda aj tí nemeckí, ktorí musia všetky tieto riziká znášať.
Bundesbanka doteraz zarobila miliardy na úrokoch z gréckych, španielskych a talianskych vládnych dlhopisov.
To je pravda. Ale tento príjem z úrokov je vysoký len preto, lebo riziko, ktoré sme podstúpili je tiež dosť vysoké. Vysoká návratnosť ide zvyčajne ruka v ruke s vysokou úrovňou rizika. To rovnako platí aj pre vládne dlhopisy v našej súvahe.
Bundesbanka ale nie je hedžový fond.
Nie. Rovnako nie je jej úlohou generovať zisk alebo zapájať sa do obzvlášť rizikových transakcií s výhľadom potenciálneho zisku. Našou úlohou je zabezpečovať menovú stabilitu. Mať vyššiu mieru rizika v súvahe centrálnej banky v čase krízy je očividne nevyhnutné. Sme však proti akémukoľvek rozsiahlemu vzájomnému zdieľaniu rizika solventnosti samostatných finančných systémov prostredníctvom našej súvahy. Tieto riziká presahujú náš mandát.
Malo by Nemecko viac pomáhať slabým krajinám v eurozóne? Napríklad zvýšením miezd a nižším exportom – ako požadujú niektorí politici a experti, ktorí sú vo všeobecnosti viac na ľavej strane politického spektra?
Tento prístup nevyrieši problémy a nakoniec nikomu nepomôže. Bundesbanka už na toto urobila modelové prepočty. Výsledok našich prepočtov bol, že ak Nemecko zníži svoju konkurencieschopnosť vo vzťahu k iným krajinám eurozóny – napríklad tým, že umožní, aby mzdy rástli rýchlejšie než produktivita – tak potom tu je nebezpečenstvo, že zatiaľ čo produktivita a zamestnanosť v Nemecku poklesnú, tak v krízou postihnutých krajinách sa neobjaví žiaden pozitívny efekt. Európa nie je ostrov. Eurozóna sa potrebuje stať viac konkurencieschopnejšou ako celok v rámci celosvetového trhu.
Ničmenej, už aj v Nemecku sa objavujú hlasy volajúce po významnom zvýšení miezd…
Nemeckí zamestnávatelia a odbory sa za posledné roky správali veľmi zodpovedne. To rozhodne pomohlo udržať nezamestnanosť nízko. Predpokladám, že tento trend bude pokračovať aj naďalej. Po silných tlakoch na zamestnanosť a priaznivých makroekonomických okolnostiach však budú mzdy v Nemecku pravdepodobne rásť rýchlejšie ako vo väčšine ostatných krajín eurozóny.
Nateraz sa Nemecku darí celkom dobre. Ako naliehavo potrebujeme novú reformnú ofenzívu „Stratégiu 2020“?
Mali by sme sa postarať, aby sme za všetkých možných okolností nezaspali na vavrínoch a neurobili tú chybu, že ohrozíme to, čo už bolo dosiahnuté. Nemecko stále čelí veľkým výzvam. Jednou z najväčších je starnutie populácie. Preto je dôležité, aby sme sa uistili, že náš systém sociálneho poistenia a trh práce bude včas poriadne pripravený .
Počúva Vás vláda v tomto ohľade? Alebo by ste potrebovali ešte nejakú podporu?
Pevne verím, že môj hlas ako guvernéra Bundesbanky je počuť. Či je rada Bundesbanky vždy zobraná k srdcu je už iná otázka. V konečnom dôsledku sú to práve politici, ktorí musia prijať tieto rozhodnutia, a tak je to aj správne. Budeme sa ale aj naďalej snažiť presvedčiť ľudí našimi argumentmi. Mám dojem, že naša politika zameraná na stabilitu sa teší širokej podpore nemeckej verejnosti.
Niet divu, že nakoniec sa ľudia budú musieť pýtať, aké nebezpečenstvo pre ich úspory predstavuje eurokríza.
Berieme tieto obavy veľmi vážne. Úrok získaný z veľmi bezpečných finančných nástrojov je momentálne o niečo nižší než miera inflácie. To ale nie je normálny stav, ale následok krízy. Úrokové výnosy sa nakoniec vrátia do normálu po tom, ako sa kríza skončí. My, ako centrálna banka, budeme aj naďalej pokračovať v tom, že budeme udržiavať ceny stabilné a uisťovať sa, že inflácia nebude odjedať z úspor ľudí.
Mnoho politikov má iný pohľad. Preferovali by radšej zmierniť krízu a dlhy cestou vyššej inflácie.
„Sú takí, ktorí skutočne vidia riešenie krízy v podobe vyššej inflácie. Takýto prístup však považujem za potenciálne nebezpečný. Ak raz povolíte infláciu, je ťažké ju opäť utlmiť. V krátkodobom horizonte naše predpovede neukazujú žiaden významný nárast cien. Bol by som ale opatrný, aby sme nepodcenili vplyv strednodobých a dlhodobých rizík na stabilitu. Nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, že až príde ten správny čas, menovú politiku utiahneme.“
Je strach práve tým faktorom, ktorý ženie príliš veľa ľudí ku kúpe akcií a nehnuteľností? Je tu nebezpečenstvo špekulatívnych bublín?
Nie je pochýb, že prostredie nízkych úrokových mier a neistota ohľadom budúcnosti majú efekt na investičné rozhodnutia množstva ľudí. V Nemecku však nevidím žiadnu špekulatívnu bublinu. Ceny akcií musia byť hodnotené v kontexte očakávaných budúcich zárobkov jednotlivých spoločností. Rast cien na trhu nehnuteľností sa nestane problematickým pokiaľ nenastane obrovský nárast v požičiavaní si hypoték, ktoré živia dopyt po nehnuteľnostiach. Ten momentálne nevidíme. V budúcnosti ale bude Bundesbanka zbierať viac údajov z kritických čiastkových trhov – napríklad ceny nehnuteľnosti v hlavných mestských centrách. Môžete si byť istí, že naozaj budeme tento vývoj veľmi pozorne sledovať.
Veľa ľudí mimo Nemecka považuje naše obavy z inflácie za rovnako iracionálne ako aj hysterické. Je to skutočne tak?
Je to čokoľvek, len nie nemecká iracionalita alebo citlivosť na túto tému. V Európskej centrálnej banke sme sa zhodli na jasnej definícií cenovej stability: pre nás cenová stabilita znamená, že miera inflácie je pod, ale blízko k dvom percentám v strednodobom horizonte. Po vysokých mierach inflácie v 70-tych a 80-tych rokoch si ešte viac krajín uvedomilo, že cenová stabilita neprekáža ekonomickému rastu, ale podporuje ho.
Váš jednoduchý prístup vyústil skoro v kampaň proti Vám v ostatných krajinách. Hovorí sa o Vás, že ste v Európskej centrálnej banke izolovaný. A prezident USA Barack Obama sa dokonca opovážlivo opýtal, „Kto je to?“ Aký vplyv to na Vás malo?
Rozhodne nie je hanba, ak na vaše názory odpovedá prezident Spojených štátov. V skutočnosti to demonštruje, že naše argumenty sú diskutované a že Bundesbanka je braná vážne. Eurozóna je stále uviaznutá v kríze a my nie sme schopní nájsť správnu odpoveď. Bundesbanka obhajuje názor orientovaný na stabilitu a považuje za chybu, ak sa od monetárnej politiky očakáva, že splní príliš veľa úloh naraz.
Hovorí Nemecko v ECB jedným spoločným hlasom, alebo by ste privítali viac podpory od nemeckého člena Rady guvernérov Jörga Asmussena?
Bolo by nedorozumením predpokladať, že ECB je o národných záujmoch – nemeckých, francúzskych alebo iných. Máme za úlohu vykonávať menovú politiku pre eurozónu ako celok. Bol by to nebezpečný vývoj, ak by sa rozlišovali medzi konkrétnymi nemeckými, francúzskymi alebo inými záujmami. Práve z tohto dôvodu som volal po jasnom oddelení európskej menovej politiky od úloh národnej hospodárskej a fiškálnej politiky. Ak toto rozdelenie nebudeme rešpektovať, tak potom skutočne môže vzniknúť otázka zastupovania národných záujmov.
Robí Vám nemecká sila a ekonomický úspech rokovania ťažšie?
Aj keď Nemecko prešlo ekonomickou krízou lepšie ako mnoho iných, bolo by chybou mať arogantný alebo trúfalý postoj. Nemecko je príkladom toho, že štrukturálne reformy sa nakoniec vyplatili.
Do akej miery ste tažili z dlhoročnej úzkej spolupráce so spolkovou kancelárkou Angelou Merkelovou?
Rozhodne nie je na škodu, ak viete ako funguje politika v Berlíne. Z práce s kancelárkou som sa naučil veľa a zistil som, že pre mňa osobne to bolo prínosné. Ako guvernér Bundesbanky mám ale úplne inú náplň práce v porovnaní s tým, akú som mal u kancelárky.
Ako úzky kontakt je medzi vami teraz?
Spolkový kancelár a guvernér Bundesbanky sú prepojení prostredníctvom rôznych formálnych kanálov. Napríklad sa zúčastňujem zasadnutia kabinetu vlády, keď sa prerokúva spolkový rozpočet. A radím kancelárke v otázkach menovej politiky. Máme intenzívnu výmenu názorov.
Hovoríte o výmene názorov medzi guvernérom Bundesbanky a spolkovou kancelárkou. Ale ako blízko sú si v komunikácií Angela Merkelová a Jens Weidmann ako ľudia?
Máme osobný vzťah vybudovaný na dôvere. To nám umožňuje ľahšie prerokúvať hlavne citlivé témy, najmä ak sa naše názory občas líšia.
Zdroj: Zerohedge
Preklad: Jozef Dzuriš