Pred pár týždňami vláda oznámila úmysel v rámci svojho už druhého sociálneho balíčka, znížiť daň z pridanej hodnoty(DPH) na vybrané druhy potravín od 1. januára 2016. Konkrétne by malo ísť o základné potraviny, ktoré nakupujú najmä nízko-príjmové skupiny obyvateľstva. Presné druhy potravín ešte neboli určené, avšak pôjde pravdepodobne o chlieb, niektoré druhy mäsa, maslo a rovnako aj mlieko.

Táto krátka analýza bude zameraná práve na spotrebu a cenu mäsa, konkrétne hovädzieho, bravčového a kuracieho a rovnako aj na maslo a chlieb. Mlieko v analýze zahrnuté nebude, keďže dáta pochádzajú  z údajov štatistického úradu a Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a majú teda mlieko druhovo odlišne evidované. Konkrétne sa budeme zaujímať  o dopad na peňaženky občanov a či teda má toto opatrenie reálny dopad alebo to len v rámci sociálneho balíčka dobre znie. Rovnako sa pozrieme aj na dopad v rámci štátneho rozpočtu. A v konečnom dôsledku na celkový efekt tohto opatrenia.

Pri výpočtoch sme počítali s priemernou spotrebou danej potraviny v rámci SR na jedného obyvateľa a s priemernou cenou pre spotrebiteľa v rámci jednotlivých potravín v roku 2013.  Výpočet je zameraný  primárne na to koľko teda spotrebiteľ na jednotlivých položkách ušetrí. Počítali sme rozdiel medzi cenou s DPH 20% a cenou s DPH 10% a potom sme to vynásobili priemernou ročnou spotrebou danej položky. Z toho vyplýva, že spotrebiteľ najviac ušetrí na bravčovom mäse, keďže jeho spotreba je najvyššia a 10% zníženie DPH sa výraznejšie prejaví aj na jeho cene.  Pri ostatných položkách je dopad marginálnejší, keďže sú to alebo položky s nízkou cenou alebo položky, ktoré sa konzumujú v menšom množstve.

Spotrebiteľ ušetrí celkovo 23,67 € ročne, keď sa zníži DPH na vybrané druhy potravín. To je oproti celkovej sume s 20% DPH, ktorú vynaloží na jednotlivé položky za celý rok menej o 8,33%. Tu je potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade sa abstrahuje od všetkých okolností, ktoré môžu vplývať na trhovú cenu.

Z toho vyplýva problém, ktorý bol spomenutý vyššie, že zníženie DPH sa môže prejaviť na spotrebiteľských cenách ešte menej. Vláda už avizovala, že sa bude snažiť dohodnúť s obchodníkmi aby na zníženie DPH nereagovali navýšením marže, teda ponechaním rovnakej ceny pričom sa im zvýšia tržby. Sankcie, ktoré by mohli vyplývať z porušenia dohody by mohli byť v konečnom dôsledku zaujímavé. Najmä vtedy, keď by vláda sankcionovala aj v prípade, že by zvýšenie cien bolo skutočne dôsledkom zmeny ponuky a dopytu na trhu. V takom prípade bude skutočne ťažké posúdiť či sa ceny zvýšili v dôsledku zlej úrody alebo silného dopytu a slabej ponuky alebo si len skrátka obchodníci zvýšili marže. Rovnako je možné očakávať, že sa v dôsledku vyššieho disponibilného príjmu obyvateľov zvýši dopyt čo by skutočne mohlo spôsobiť zvýšenie cien, potom je otázne či bude mať opatrenie v konečnom dôsledku zmysel.

V prípade našich položiek pri výpočtoch by vláda mala na strane príjmov menej o viac ako 128 miliónov eur. Tento výpadok, aj keď nie je veľký by sa musel kompenzovať na strane výdavkov alebo na strane príjmov.

Z celkového pohľadu je toto opatrenie a jeho dôsledky nestabilnými, pretože je problém predpovedať ako zareaguje trh a spotrebitelia, avšak na druhej strane ho nemôžeme považovať za čisto negatívne. Opatrenie, ktoré by bolo podobným k zníženiu DPH je zníženie dane z príjmu. Avšak aj tu je problémom niekoľko vecí. Napríklad to, že obyvatelia s hrubým príjmom do 366 € nemusia platiť daň z príjmu, tým pádom by z toho nemali žiadny úžitok. Pričom dane z príjmu by sa týkalo len pracujúcich. Rovnako by spotrebitelia znížením dane z príjmu nemuseli nevyhnutne tieto peniaze minúť, ale mohli by si ich sporiť. Na jednej strane vnímame zníženie daňového zaťaženia, ktoré nejde na úkor zvýšenia daní v inej oblasti za pozitívne. Na strane druhej je ťažké posúdiť, ktoré opatrenie by malo priaznivejší vplyv na obyvateľstvo, keďže v oboch prípadoch hrá rolu príliš veľa nepredvídateľných faktorov.

Martin Lindák, analytik Nadácie F.A. Hayeka