V máji tohto roka sa zvýšil počet nezamestnaných o štvornásobok viac, než boli prognózy analytikov.  Z odhadovaných 5 tisíc tak v skutočnosti pribudlo na trhu nezamestnaných až o 21 tisíc ľudí. Percentuálne sa nezamestnanosť pohybuje okolo 6,9%, čo predstavuje asi 2,96 milióna obyvateľov.  Oproti iným štátom Európskej únie má štvrtá najväčšia ekonomika sveta najnižšiu nezamestnanosť, avšak jej neočakávane prudký nárast je nepríjemným prekvapením a dôkazom toho, že kríza eurozóny má na ňu vplyv.

Na nedávnej konferencii francúzsky prezident Francois Hollande prisľúbil, že do konca roka bude vypracovaný reálny plán zvýšenia zamestnanosti, na ktorom sa dohodol s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Zamerané bude na problematiku nezamestnanosti u mladých. Tvrdia, že tak, ako bolo potrebné pomôcť povojnovej generácii pred šesťdesiatimi rokmi,  treba pomôcť mladým z tzv. pokrízovej generácie, ktorí sa po ukončení štúdií už tradične stávajú nezamestnanými. Na vytvorenie nových miest EÚ zatiaľ vyčlenila 6 miliárd eur, francúzsko-nemceký plán má spočívať najmä v podpore malých a stredných podnikov.

Nemecká ekonomika nečelí iba rastu nezamestnanosti. V poslednom kvartáli roka 2012 klesol hrubý domáci produkt o 0.7%, následne období od januára do marca vzrástol HDP o 0.1%, čím sa Nemecko úspešne vyhlo recesii. Za to môže vďačiť predovšetkým spotrebiteľom. Zatiaľ čo v iných krajinách reálna mzda klesá, nemeckí zamestnanci si polepšili o viac než dve percentá a ochota utrácať stúpa spolu s dôverou nemeckých spotrebiteľov, ktorá sa má z májovej hodnoty 6,2 bodov preklenúť  do júnových 6,5 bodov, čo prekročí päťročné maximum (6,3 bodov). Vyšší konzum tak čiastočne vykompenzoval pokles ekonomiky na poli priemyslu (najmä v stavebnom sektore) ale aj exportu, keďže je známe, že Nemecko má obchodné zmluvy najmä s recesiou zmietanými štátmi eurozóny.

Nádej na opätovné zvýšenie exportu svitá s väčšími obchodnými stykmi s krajinami mimo menovej únie, najmä s USA a Čínou. Samozrejme, Nemecko by nemalo zabúdať na prepojenosť európskych ekonomík a fakt, že z európskeho vnútorného trhu ťaží stále najviac.

V rámci bilaterálnych obchodných vzťahov  Nemecka a Číny sa Čína rozhodla Nemecku dokonca prednostne otvoriť nemeckým investorom sektory svojej ekonomiky. Investície by mali putovať najmä do logistiky, zdravotníctva a vzdelávania. Čínsky premiér Li Kche-čchiang vyzval tiež na užšiu spoluprácu v oblasti výroby a vyhlásil, že krajiny by sa mohli stať „tímom snov“. Už v roku 2011 sa hodnota obchodu medzi týmito krajinami vyšplhala na 150 mld. eur, čo predstavuje tretinu z celkovej hodnoty obchodov Pekingu s celou EÚ. Čína zabezpečuje predaj nemeckých strojárenských výrobkov, zatiaľ čo do Nemecka je importovaná elektronika, textil a hračky. Obe strany si uvedomujú potrebnosť dobrých obchodných vzťahov a Merkelová s čínskym premiérom Lim sa spoločne usilujú ich vyhrocovaniu predísť. Za riešenie zo strany Nemecka považuje Merkelová nezavedenie trvalého dovozného cla. Všeobecne k sporom s EÚ prispelo obvinenie Európskej únie, ktorá Čínu upodozrieva z dumpingu v rámci cien solárnych panelov a telekomunikačných technológiách. Čína akékoľvek cenové podvádzanie odmieta a v prípade, že EÚ povedie spor až pred Svetovú obchodnú organizáciu (WTO), hrozí odvetou.  Pravdou však ostáva, že čínsky export do EÚ je výrazne väčší, než hodnota výrobkov vyvážaných z EÚ do Číny, a preto je obava výrobcov z krajín európskeho spoločenstva z vytláčania ich produktov z domáceho trhu čínskymi produktmi na mieste.

Ani ekonomický gigant ako Nemecko nie je totálne imúnny voči kríze vládnucej v iných štátoch, čoho následkom bude ešte mierny pokles počas tohto leta. Nemecká vláda na čele s kancelárkou Angelou Merkelovou ale napokon očakáva nárast o 0.5%. Napomáhajú tomu i relatívne zdravé verejné financie a vysoká konkurencieschopnosť. Oproti Španielsku, Taliansku či Francúzsku, ktoré čelia negatívnym prognózam ohlasujúcich stagnáciu alebo ďalší pokles, bude mať Nemecko väčšie šťastie.  Spomínaný nárast ekonomiky má nastať v druhej polovici roka 2013. Očakávaný jav potvrdzujú predikcie Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj. Tie síce tvrdia, že eurozóna ostane druhý rok v recesii, avšak výhľady na spomaľovanie alebo rast hospodárstva sa u jednotlivých sedemnástich krajín eurozóny rôznia. V tomto prípade OECD Nemecku predpovedá nárast o 0.4%, v budúcom roku zatiaľ 1.9%.

Kristína Lorková