Monetárna komisia ECB rozhodla podľa očakávaní o ponechaní úrovne výšky základných úrokových sadzieb bezo zmien. Hlavnými dôvodmi bolo, že sa banky splatili 22% z celkovej 1 biliónovej pôžičky v rámci programu LTRO, čo poukazuje na zvýšenú medzibankovú dôveru, slabšie čísla o vývoji HDP, či nízku mieru odhadovanej februárovej inflácie na úrovni 1,8 %.
Centrálna banka Anglicka – Bank of England rovnako nezmenila sna svojom zasadaní svoju politku a ponechala nákup vládnych dlhopisov na úrovni 564 mld. USD. To sa však môže rýchlo zmeniť s príchodom jej nového šéfa Marka Carneyho. David Cameron sa už vyjadril o tom, že očakáva novú formy podpory ekonomiky zo strany banky, čo nebude znamenať nič inšie len rýchlejšie nakupovanie vládnych dlhopisov.
V Európe to vyzerá, že sa pevný nemecký stisk mení na pohladkanie. Talianske voľby, Francúzka rezistencia voči silnejším škrtom v ich rozpočte či protesty proti šetreniu v južnej časti Európy; to sú len niektoré z faktov, ktoré spôsobujú, že sa Bruselské silné a nemenné pravidlá rozpadávajú ako domček s kariet. A vysvetlenia prečo sú nádherné. Napr. „Ak máme inteligentné pravidlá, sú tiež flexibilné. Musíme nájsť správny rytmus a správne balansovanie bez dopadu na rast,“ povedal francúzsky minister financií, alebo “Musíme uniknúť z klietky úspor,” povedal Pier Luigi Bersani ako reakciu na výsledok volieb v Taliansku, čím postavil na hlavu svoj volebný program. Tak to vyzerá, že sa nám čoraz silnejšie formujú dve základné strany – blok úspor Nemci, Fíni, či Luxemburci a blok podpory rastu z verejných zdrojov – Francúzi, Španieli, Taliani, Portugalci a nakoniec i my. Hm. Koho názor myslíte, že v únii zvíťazí?
Agentúra Fitch znížila ratin Talianska na BBB+ z A- s negatívnym výhľadom, čo by malo mať vplyv i na rating ESM, ktorého je Taliansko podielnikom. Dôvodmi boli voľby, tým pádom vyššia pravdepodobnosť vlády flexibilne reagovať na prípadné šoky, či odhad dlhu nad alebo okolo úrovne 130 % HDP v tomto roku.
Aká je najnebezpečnejšia investícia v Číne? Kúpa nehnuteľností. A uvedomuje si čínsky ľud toto riziko. Kdeže! Situácia okolo čínskeho realitného trhu sa dostala konečne i do pozornosti mainstreamových médií. A oprávnene. Čínsky stavebný priemysel tvorí odhadom 20 – 30 % celkovej ekonomiky krajiny. Čína je zároveň údajne schopná postaviť 12 – 24 nových miest, čo je politika vlády, ktorá na tieto projekty dala viac ako 2 bilióny USD. S cieľom zachovania rastu krajiny. Výsledok? Prázdnota. Nie, že by niektoré mestá neboli postavené. Sú však úplne prázdne. Ak chcete vidieť ako to vyzerá v prázdnom obchodnom centre, paneláku, či celom meste, pozrite si video:
Jedna z vecí je na videu veľmi pekne popísaná. Praskanie bubliny tak, ako ju popisuje tzv. rakúska škola, ktorá vysvetľuje ekonomický cyklus prostredníctvom zlých investícií (tzv. malinvestments). Praskajúca bublina v Číne má presne tento priebeh. Nedostatok nových zdrojov na ďalšie a Ďalšie neefektívne projekty spôsobuje nezamestnanosť a postupné bankroty.
Novým guvernér Japonskej centrálnej banky plní očakávania a možno ide aj nad ne. Minulý pondelok sa vyjadril k doterajšej politike ich centrálnej banky. vyhlásil, že na to, aby malo Japonsku vyššiu infláciu na úrovni 2 % potrebuje nevyhnutne začať nakupovať dlhodobé vládne dlhopisy v omnoho vyššej miere a omnoho skôr ako v plánovanom roku 2014. Tak uvidíme pri prvom zasadaní ich monetárnej komisie, ktorá je plánovaná na začiatok apríla, či sú to len reči, alebo skutočné opatrenia.
V USA s zvýšil počet novo vytvorených pracovných miest o 236 tisíc, čo bolo vysoko nad očakávania na úrovni cca 165 tisíc. Nezamestnanosť klesla na úroveň 7,7 %, čo je najnižšia miera od roku 2008. Škoda len, že počet ľudí na sociálnych programoch zaznamenáva rekordy. Ale Američania musia byť už úplne pokojný. Nielenže im klesá nezamestnanosť, ale i najväčšie bankové inštitúcie prešli hypotetickými stres testami. Údajne sú dokonca banky silnejšie, ako boli pred krízou. Test spočíval v simulovaní 12 % nezamestnanosti, 50 % poklesu hodnoty vlastného kapitálu, 20 % poklese cien nehnuteľností, či projekcii strát vo výške 462 mld. USD počas 9 mesiacov. Tak len dúfajme, že si to nebudeme musieť vyskúšať naozaj.
Matúš Pošvanc