O belgických sťažnostiach a španielskej ponorke

Zhrnutie udalostí uplynulého týždňa tentokrát začíname netradične v Indii. Minulotýždňový kolaps cien zlata tu spôsobil doslova explóziu v dopyte po fyzickom kove. Import žltého kovu v apríli medziročne narástol až o 138% a postrčil tak deficit obchodnej bilancie krajiny na trojmesačné maximá.. Indický minister financií preto kvôli obavám z ďalšieho zhoršovania situácie vyzýva občanov, aby nákup zlata zvážili.

Francúzsky prezident Hollande sa pri príležitosti prvého výročia svojho nástupu do úradu zaviazal začať „ofenzívu“, ktorá by „vytrhla Európu z letargie“. Do dvoch rokov plánuje dosiahnuť politickú úniu, ktorej by malo poskytnúť obsah práve Francúzsko. To neznačí nič menšie ako spoločnú ekonomickú vládu so silným prezidentom, harmonizáciu daní a sociálnych vecí a postupom času aj istú formu eurobondov. Tento návrh je tak len ďalšou pripomienkou diametrálne odlišných prístupov Francúszka a Nemecka k otázkam ohľadom budúcnosti EÚ.  Zatiaľ čo Francúzsko kladie väčší dôraz na urýchlenie integrácie, Nemecko trvá na tom, aby bola najprv dosiahnutá rozpočtová disciplína.

Zaujímavú rovinu tomuto sporu dodáva aj opakované obviňovanie Nemecka zo „sociálneho dumpingu“. Belgická vláda sa pridala k predchádzajúcim sťažnostiam niektorých francúzskych a holandských podnikov a v oficiálnom liste požaduje od Európskej komisie, aby zastavila “nesolidárnu súťaž medzi krajinami”. Nemeckí zamestnávatelia sú totiž schopní zamestnať pracovníkov už za 3-4€ na hodinu,  zatiaľ čo na druhej strane hranice to vyjde minimálne na 12-13 € na hodinu. Dôvodom nie je nič iné ako minimálna mzda a nutnosť platiť odvody. Zatiaľ čo krajiny volajúce po väčšej solidárnosti sa potýkajú s dlhmi a vysokou nezamestnanosťou, v Nemecku vďaka „mini-jobs“ (obdobe slovenských dohôd) funguje až 7,5 milióna pracovných miest.

Vzhľadom na nepokoje v doteraz pokľudnom Švédsku by mohlo byť zajímavé pozrieť sa na pravdepodobnosť rozsiahlejších sociálnych nepokojov v rámci Európy. S blížiacimi sa letnými prázdninami a pokračujúcou krízou sa môžu ako najrizikovejšie ukázať práve regióny s vysokou nezametnansťou mladých. Zatiaľ čo v celkových štatistikách vedie Grécko, štyri z piatich regiónov s nezamestnanosťou mladých nad 60% sú práve v Španielsku. Najhoršie je na grécky región Západná Macedónia so 72,5%, najlepšie naopak rakúsky Salzburg s rekordne nízkymi 2,5%.

Zo Španielska medzičasom prichádzajú kuriózne novinky o výdavkoch na zbrojenie Ukázalo sa, že najmodernejšia španielska ponorka za 2,2 miliardy € má jednu zásadnú konštrukčnú vadu. Nakoľko je príliž ťažká, po vypávaní by zjavne šla ku dnu ako kameň… Analógia  s konsolidačným úsilím je samozrejme čisto náhodná.

Úsmevné novinky prichádzajú aj zo Spojených štátov, kde pokračuje škandál s „únikom“ dôležitých rozhodnutí FOMC vybranému okruhu ľudí. Jon Hilsenrath z Wall Street Journal tentokrát zverejnil svoj 410 slovný komentár úctyhodných 180 sekúnd po oficiálnom zverejnení rozhodnutia komisie. Embargo síce neporušil, no zrejme máme ďalšie meno, ktoré sa nachádza v mailing liste na „predzverejnenie“.

Pod skrutinu kongresu sa tentokrát dostal aj Apple, ktorý je podozrievaný, že vďaka zložitej firemnej štruktúre a využívaniu offshore destinácií nepriznal medzi rokmi 2009 a 2012 na daniach najmenej 74 miliár dolárov. Spoločnosť je napriek tomu jedným z najväčších daňových poplatníkov v krajine.

Pokračujúcím problémom sú nesplácané študentské pôžičky, ktoré dosiahli v treťom kvartáli 2012 až 11% v porovnaní so 6% v treťom kvartáli roku 2003. Situácia sa vysoko pravdepodobne bude naďalej zhoršovať, nakoľko takmer 30% ľudí vo veku medzi 20 a 24 rokov neštudujú a sú nezamestnaní.

Tomáš Púchly

Zdieľať na
Facebook
Twitter
LinkedIn
WhatsApp