Je medzi sviatočné obdobie a odrazilo sa to i na intenzite diania. To však neznamená, že sa nedeje nič. Medzinárodný menový fond napríklad predpovedá, že Francúzsko nenaplní svoje záväzky v zmysle cieľa 3% rozpočtového deficitu na HDP. Podľa MMF je omnoho pravdepodobnejšie, že rozpočtový deficit bude 3,5% HDP vzhľadom na nižší očakávaný rast HDP. Ale nie je sa čoho obávať. Hlavne nie sankcií. Vyzerá to, že Európska komisia už vo Februári budúceho roku navrhne, že Francúzsko, Španielsko, ale i iné krajiny eurozóny dostanú omnoho viac času na naplnenie dohodnutých cieľov. Ak sa daný zámer naplní, tak to bude len ďalším dôkazom toho, že neexistuje menej záväzná dohoda, ako tá na úrovni EU. Ale na to sme si už zvykli. Jediným prekvapivým momentom ostáva rýchlosť toho, ako sa od dohody udržania verejných financií na uzde ide upustiť. Vyzerá to, že jediným posledným optimistom ostáva nemecký minister financií Schaube, ktorý povedal, že si je “istý tým, že Francúzsko naplní svoje povinnosti.“ Asi mu zabudli povedať, že nie.
Španielska Bankia veru nepripravila pre svojich akcionárov pekný vianočný darček. Španielska banka oznámila, že straty budú omnoho vyššie ako sa očakávalo a úplne vytrela zem so svojimi 350 000 akcionármi – dôchodcami i menšími akcionármi. Niektorí z nich stratili značnú časť svojich úspor, keď hodnota akcií banky poklesla o 80% od júla 2011. A nie je sa čo čudovať. Straty banky súvisia s vysokou nezamestnanosťou v krajine. Mnoho nezamestnaných totižto nedokáže obsluhovať svoj dlh, ktorý nadobudli kúpou nehnuteľností v čase boomu. Výsledok je viac než depresívny. Od roku 2007 bolo v Španielsku realizovaných viac ako 400 000 súdnych vysťahovaní; len v tomto roku je otvorených 94502 podaní na vysťahovanie. Neplnenie dlhových povinností a klesajúce ceny nehnuteľností sú primárne za zlým stavom španielskeho bankového sektora.
Úsporné opatrenia nie sú veľmi populárnymi krokmi – ako u politikov, tak i u predstaviteľov medzinárodných inštitúcií. Príkladom je pani vedúca Medzinárodného menového fondu Christine Lagarde, ktorá prehlásila, že Nemecko by sa nemalo ubrať cestou príliš úsporných opatrení, pretože to môže negatívne zasiahnuť jeho rast a nepriamo i jeho obchodných partnerov z juhu Európy. Vyhlásenie prišlo potom, čo sa na verejnosť dostala správa z nemeckého Ministerstva financií, ktoré údajne pripravuje značný balíček opatrení, ako na strane výdavkov (napr. zníženie podpory v zdravotníckom fonde, či automatické predlžovanie veku odchodu do dôchodku napojené na očakávanú dĺžku dožitia sa v krajine), tak i na strane príjmov (zvýšenie DPH o 12 % na potraviny a verejnú dopravu). Balíček má pripraviť krajinu na prípad, kedy sa už nebude môcť ďalej zadlžovať. Celkom racionálne správanie, ktoré by mohlo byť inšpiráciou i pre našu vládu.
Nastupujúci premiér Japonska pán Abe je zásadne presvedčený o nevyhnutnosti uvoľnenia monetárnej politiky v Japonsku, oslabení ich meny a tým podpore exportu. Zdroje z ich centrálnej banky potvrdili, že asi nebude potrebné ani meniť zákon o centrálnej banke, ktorej predstavitelia sú pripravení rokovať o kompromisoch. Ako je vidieť, nezávislá centrálna banka, je mierna kontradikcia. Aj keď táto politika menovej vojny môže byť z krátkodobého hľadiska úspešná, Japonci sa budú musieť naozaj snažiť ako sa hovorí na plné pecky. Prečo. Majú totižto vo svete veľmi silnú konkurenciu. Okrem ECB, to je i napr. FED, ktorý len pred nedávnom oznámil, že je pripravený monetizovať dlh USA vo výške 1 bilióna USD ročne. Ak chce byť teda Bank of Japan úspešná vo svojej politike znižovania hodnoty yenu, resp. byť úspešná voči rovnakému zámeru doláru, musí minimálne zdvojnásobiť monetizáciu japonského dlhu, ktorého výška na jej bilancii dosahuje dnes 1.2 bilióna USD.
Vyzerá to, že je viac než pravdepodobné, že v USA sa na riešení problému tzv. fiškálneho útesu nedohodnú. Prezident Obama zvolal politických lídrov do Bieleho domu tri dni pred uplynutím termínu, avšak nálada medzi zúčastnenými bola viac než pesimistická. Prezident zatiaľ nezmenil svoj predchádzajúci návrh o zvýšení daní pre bohatých a Republikáni rovnako nezmenili svoju pozíciu, aby sa dane nezvyšovali. Zasadanie senátu je zvolané nezvyčajne na 30. decembra, avšak nie je zatiaľ o čom rokovať. Americké Ministerstvo financií sa rozhodlo nájsť úsporu vo výške 200 mld. dolárov, ktoré vydržia na 2 mesiace s cieľom dodania času na ďalšie vyjednávania. Nech to však dopadne akokoľvek, nezabúdajme na celkový obraz stavu verejných financií USA. Fiškálny útes je v porovnaní s celkovým stavom verejných financií USA len závanom mierneho vetríka. USA majú totižto viac ako 16 biliónový dlh, ktorý rastie ročne o 1,3 bilióna USD. Zvýšenie daní a ani mierne úsporné opatrenia tento stav v žiadnom prípade nezvrátia. Prečo? Odhaduje sa totižto, že len prijaté politické záväzky vyplývajúce z programov Medicare, Medicade a ďalších programov sú závratných 86 až 120 biliónov dolárov. Nižší odhad je dôsledkom predpokladu, že vláda zamedzí rastu týchto programov v dlhodobom období, ergo dôsledkom toho, čo sa dodnes nepodarilo, vzhľadom na fakt, že tieto programy neobsahujú v sebe žiadnu brzdu ich rastu. Inými slovami sa problém verejných financií USA dá vyriešiť len zmenou týchto politických záväzkov voči občanom, alebo hyperinfláciou. A to je pre tento rok všetko. Veľa šťastia v Novom roku 2013. Ale bude vôbec lepší, ako bol tento? Nechajme sa prekvapiť.
Matúš Pošvanc