V roku 1993 sa Venezuelská federálna vláda rozhodla spustiť v štáte Monagas pilotnú reformu vodohospodárskeho odvetvia. Prostredníctvom zapojenia súkromného sektora do riadenia mala za cieľ zlepšiť jeho celkový stav aj kvalitu poskytovaných služieb.
Stručný popis riešeného problému: outsourcing vodohospodárskych služieb
Krajina: Venezuela
Typ samosprávy: federálny štát, mestá
Názov samosprávy: Monagas
Rok realizácie: 1993-1998
Detailný popis riešeného problému
Pokrytie vodovodnými a kanalizačnými sieťami bolo v čase zahájenia reformy na vysokej úrovni- pokrytých bolo až 93% mestských oblastí a 80% vidieckych, avšak neefektívna prevádzka v rukách miestnej štátnej správy v konečnom dôsledku ústila do poskytovania služieb na nízkej úrovni.
Najväčším problémom sa ukázali chabé snahy štátneho prevádzkovateľa o inkasnú činnosť. Z neskorších prepočtov vysvitlo, že zaúčtovaných bolo len 30% z distribuovaných dodávok vody, za ktoré bolo fakturovaných sotva 30% odberateľov a z celkovej sumy určenej k úhrade bolo nakoniec inkasovaných len 15%. Dôsledkom bola prirodzene veľmi zlá finančná situácia štátneho podniku a teda neustále vznikanie nedoplatkov voči dodávateľským firmám. To znamenalo na jednej strane neustálu potrebu dotovania federálnou vládou a na strane druhej stále ďalšie prieťahy v uskutočnení nutnej renovácie vodovodnej infraštruktúry. Nečudo, že kvalita vody sa ocitla na spornej úrovni a aj to pri nestálej dostupnosti.
Cieľom reformy teda bolo najmä zvýšenie peňažných príjmov spoločnosti a tým schopnosti jej sebafinancovania bez potreby ďalších federálnych dotácií. Vytýčené ciele sa mali dosiahnuť zapojením kvalitnejšieho obchodného a prevádzkového manažmentu súkromného sektora. Na obnovu infraštruktúry napomohlo získanie pôžičky Svetovej banky vo výške 39 miliónov USD.
Detailný popis stratégie na riešenie problému
Vzhľadom na primálo dostupných informácií o reálnom finančnom aj fyzickom stave štátnej prevádzkovateľskej spoločnosti a komplikovanej administratívnej situácii vláda usúdila, že by sa plný prenájom pre vysoké riziko stretol s nezáujmom investorov. Navyše Monagas mal dovtedy len veľmi slabé skúsenosti so spoluprácou so súkromným sektorom. No na druhej strane, odborné poradenstvo sa javilo pre dosiahnutie stanovených cieľov ako nedostačujúce. Rozhodnutie preto padlo na „zlatú strednú cestu“ -realizáciu manažment kontraktu, na ktorý bol vyhlásený medzinárodný tender financovaný z pôžičky Svetovej banky.
Prvé kroky uskutočnila vláda rozsiahlou reštrukturalizáciou štátneho vodohospodárskeho podniku. V prvom rade to bola okamžitá decentralizácia prostredníctvom vytvorenia novej spoločnosti Aguas de Monagas (AdM), ktorej akcionármi sa stal štát Monagas aj jeho 12 mestských samosprávnych oblastí. Zástupcovia federálneho štátu aj samospráv boli menovaní do správnej rady AdM a na spoločnosť bola vzápätí prevedená všetka zodpovednosť za dodávky vody v regióne. Tiež bolo nutné upraviť zmluvné vzťahy medzi AdM, Venezuelou, Monagasom aj jeho 12 samosprávami.
Nasledovala výrazná redukcia počtu zamestnancov a zvýšenie cien za meter kubický vody z pôvodných 16 na 60 bolívares pre zlepšenie pomeru cien k prevádzkovým nákladom.
Z 11 prihlásených spoločností vyhrala tender vo výške 4 miliónov USD španielska spoločnosť FDS. Vyplácanie peňazí bolo podmienené plnením vopred stanovených obchodných, finančných a investičných cieľov, pričom za lepšie výkony boli stanovené motivačné podielové platby zo ziskov AdM. Spoločnosť FDS po podpísaní zmluvy dostala plnú kontrolu nad AdM, no bola čiastočne obmedzovaná vopred schváleným regulačným mechanizmom.
Druhú fázu reformy teda predstavoval samotný vstup súkromného prevádzkovateľa, ktorý však bol hneď po prevzatí vedenia nútený riešiť niekoľko nových problémov. Prípravy na vstup FDS trvali takmer rok a AdM počas tohto obdobia odkladala dôležité rozhodnutia, čo malo za následok ďalšie zhoršenie jej finančnej situácie a FDS tak našlo úplne inú firmu ako bola popísaná v zmluvách. Aby toho nebolo málo, federálna vláda schválila zmeny v pracovnom práve, ktoré viedli k výraznému zvýšeniu ceny práce.
FDS sa každopádne pustila do série opatrení zameraných okrem plnenia dohodnutých plánov aj na ďalšie zefektívnenie fungovania AdM. V priebehu prvých 6 mesiacov dokončil prevádzkovateľ nový, detailný kataster užívateľov, ktorý zvýšil počet registrovaných pripojení v mestách zo 48 000 až na 81 000 z celkového počtu 110 000 odberateľov.
Nasledovala rozsiahla reštrukturalizácia mestských prevádzok. Jednalo sa najmä o plošnú revíziu zmlúv na prevádzku vlastných súčastí systému tretími stranami. Ďalej to bola reorganizácia zamestnancov podľa ich zručností a schopností do pracovných skupín, s čím bolo spojené aj ďalšie prepúšťanie ľudí, ktorí sa ukázali nadbytočnými. Po týchto krokoch sa prevádzkovateľ konečne mohol zamerať aj na opravy a renováciu vodovodného systému.
Popis výsledkov riešenia
Výsledkom bolo najmä celkové zlepšenie v kvalite prevádzky aj poskytovaných služieb. Napríklad dodávky vody stúpli z pôvodného priemeru 12 až na 22 hodín denne, jej kvalita sa zvýšila a objem priesakov zasa znížil. To malo veľmi pozitívne ohlasy odberateľov aj miestneho politického vedenia.
Nový kataster a ďalšie zlepšenie pomeru cien k prevádzkovým nákladom malo za následok strojnásobenie výšky fakturácií už za obdobie roku 1997. Revízia zmlúv s tretími stranami a reorganizácia zamestnancov zvýšili produktivitu práce a výrazne znížili prevádzkové náklady spoločnosti, vďaka čomu sa stabilizovala jej finančná situácia.
Manažment kontrakt teda umožnil v podmienkach kontrolovaného rizika zistiť skutočný stav vodární a začať s najnutnejšími krokmi na ich obnovu. Tento projekt nielenže otvoril dvere ďalšiemu angažovaniu súkromného sektora vo verejnom obstarávaní Monagasu, ale viedol tiež k rozhodnutiu pokračovať v podobných reformách vodohospodárskych spoločností po celej Venezuele.
Zdroje:
http://rru.worldbank.org/documents/publicpolicyjournal/166marin.pdf
http://siteresources.worldbank.org/INTWAT/Resources/5WWF_WaterPPP_PhM_v2.pdf
http://en.wikipedia.org/wiki/Water_supply_and_sanitation_in_Venezuela
Tomáš Púchly