Schválil sa záchranný balík pre Cyprus. Má hodnotu 10 mld. euro a je podmienený tým, že na záchranu sa poskladajú i majitelia vkladov nad 100 000 euro, ktorí môžu prísť o 40 % svojich vkladov, pričom niektoré odhady hovoria aj o 80 %. Predstavitelia EU verklíkujú, že ide o jednorazové a úplne ojedinelé opatrenie. Samozrejme by v tom nebol čert, keby sa aspoň jeden z nich nepomýlil a nepovedal možno i pravdu. To sa podarilo údajne neskúsenému šéfovi euro-skupiny Jeroenovi Dijsselbloemanovi, ktorý povedal nasledovné: „Ak bude v banke riziko, našou prvou otázkou bude – OK – čo s tým chcete v banke robiť? Čo môžete urobiť pre to, aby ste ju rekapitalizovali? Ak to banka nebude schopná urobiť, potom sa obrátime na vlastníkov (akcionárov) a požiadame ich o rekapitalizáciu a ak to bude nevyhnutné, potom na tých, ktorí nemajú poistené vklady v banke“. Možno len jedna otázka? Už sa vôbec niekedy v histórii stalo, že by sa úplne ojedinelé opatrenia stali štandardným riešením? Treba sa zamyslieť a odpoveď si určite nejakú nájdete. Do tohto bola cyperská centrálna banka obvinená z toho, že neustrážila poriadne zákaz pohybu kapitálu. Viacerí ostali naozaj napajedení, že banka umožnila špeciálne platby, ktoré neznamenali nič iné, len to, že sa časť kapitálu z cyperských bánk nakoniec dostala mimo krajiny. Poslanci tamojšieho parlamentu, pravdepodobne tí, ktorí si nestihli peniaze vybrať, dokonca nariadili vyšetrovanie a žiadajú centrálnu banku, aby zverejnila zoznam klientov, ktorým sa podarilo peniaze vyviezť z krajiny. Zároveň chcú vyšetriť, kto a či vôbec vydal nejaké varovanie pre týchto „lepšie“ informovaných klientov. Faktom je, že už vo Februári, čiže mesiac pred chaosom, zažila krajina najvyšší odlev vkladov za ostatné dva roky, ako naznačuje graf z cyperskej centrálnej banky:
Rusi sú naozaj nahnevaní. Niektorí z nich, asi tí, čo nestihli vybrať peniaze, chcú žalovať Cyprus, resp. individuálne banky za to, že im zdanili (znárodnili) peniaze. Právnici predpovedajú, že to nebude veľmi ľahké (bodaj by, aj oni chcú zinkasovať podiel) a tvrdia, že to určite nebude spor, ktorý by trval niekoľko hodín, či dní. Avšak zatiaľ im zdanenie vkladov pripomína vyvlastnenie. Neviem teda, že prečo len pripomína. Cyprus bude mať určite viacero dohier. Nedá sa odhadnúť koľko a akých veľkých. Avšak strach sa už šíri. Luxembursko sa obáva toho, že Nemecko s komisiou budú aj v budúcnosti diktovať to, či krajina opustí svoj biznis model v prípade nejakej pomoci. A strach Luxemburska je logický. Krajina má rovnako rozsiahly finančný sektor, nápadne pripomínajúci cyperský, kde regulácie a dane nie sú až takým veľkým strašidlom, ako kdekoľvek inde v Európe. No a ešte si môžeme mierne pošpekulovať, kto bude v EÚ ďalší na rade. Taliani? Možno. Nevedia zostaviť vládu a to veru neprispieva k pokoju investorov. Španieli? Tí pre zmenu opäť ohlásili úpravu ich rozpočtového deficitu na rok 2012. Ale najskôr to vyzerá na Slovincov (ďalší malý člen euro zóny)? Krajina zápasí s vlastnými problémami svojho bankového sektora a vyzerá to, že bude potrebovať rekapitalizovať svoje banky. koľko to bude stáť? Odhaduje sa klasicky, že miliardy. Krajina má už dnes problémy s predajom svojich dlhopisov. Bude teda potrebovať pomoc? Tamojší i európsky politici svorne tvrdia, že nie. A my im samozrejme veríme. Alebo nie?
Francúzske mestá a municipality vyzývajú vládu, aby im pomohla od splácania dlhov vo výške 10 mld. euro, ktoré majú u Dexia banky. Dexia naviazala pôžičky na zahraničné úrokové miery a meny a dnes majú z tohto dôvodu niektoré samosprávy problémy s obsluhou svojich dlhov. Pýtajú pomoc. Samozrejme od koho iného – štátu. Asi sa inšpirovali svojimi kolegami zo Španielska, ktoré centrálnu vládu o pomoc žiadajú permanentne.
No a medzičasom ratingová agentúra Egan Jones znížila rating Veľkej Británie z AA- na A+. Hlavnými problémami, ktoré agentúra vidí, je vplyv európskeho bankového sektora na ten britský, dlh krajiny, a rozpočtový deficit, ktorý sa síce zmenšil, ale nie vďaka úsporám, ale vyšším daniam. To vyvoláva u agentúry pochybnosti o tom, či bude krajina schopná pri nižšom raste a hospodárskych problémoch EU, znižovať deficit naďalej.
Najväčšia investičná ázijská banka Nomura varuje pred dlhmi, ktoré sa vytvárajú v Číne. Analytici banky dokonca tvrdia, že dlh Číny sa pohybuje reálne na úrovni 150 – 200 % HDP, čo znamená, že krajina má namierené presne tam, kde smeruje Európa i USA. Guvernér centrálnej banky v Japonsku pán Kuroda opäť potvrdil, tentokrát pred parlamentom, že banka bude výrazným spôsobom nakupovať dlhodobé vládne dlhopisy a dokonca špekuloval o tom, že zvýši nákup i riskantnejších aktív. Len tak mimochodom, ako keby japonské vládne dlhopisy neboli riskantné dostatočne.
Americké banky odpísali 3 mld. USD na študentských pôžičkách počas prvých troch mesiacov tohto roku. Hlavným dôvodom je, že značné množstvo vyštudovaných študentov ostalo bez práce. Miera nesplácania pôžičiek sa pomaly zvyšuje už osem rokov. Dnes nespláca pôžičky 90 dní po termíne až 6,8 milióna absolventov z celkového počtu 40 miliónov. Trh so študentskými pôžičkami má v USA hodnotu viac ako 1 bilión USD (celkový dlh USA je 16 biliónov pre ilustráciu). Takže, zdá sa to i Vám také mierne povedomé? Žeby i tu bola bublina? Určite nie. To tvrdia len zlé jazyky.
Matúš Pošvanc