Prezident Európskej komisie Barroso začal výrazne kritizovať úsporné opatrenia, ktoré uvalila EU primárne na juhoeurópske štáty, ktoré sa nachádzajú v ekonomických problémoch. Tvrdí, že daná politika je samozrejme „fundamentálne správna,“ avšak dosiahla „svoje limity“. V krátkom období preto potrebujeme vyšší dôraz na rast. Úžasné politické vyjadrenia. Politika je fundamentálne správna, ale vlastne nie teraz, až neskôr, keď prídu svetlejšie zajtrajšky.
Španielsky premiér Mariano Rajoy pravdepodobne očakával, že jeho priateľ Barroso, bude proti úsporným opatreniam, pretože už dnes chce, aby sa plnenie podmienok EU voči Španielsku oddialilo najmenej o dva roky; ideálne i viac, ale to už nepovedal. Dôvodom je fakt „prekvapivo“ očakávaný nižší rast hospodárstva a nezamestnanosť vo výške až 27 %. Španielsky rozpočtový deficit nakoniec dosiahol 10,6%, avšak vláda svorne tvrdí, že už čoskoro, v roku 2016, bude deficit stlačený pod 3 % HDP, ako kážu pravidlá EU. Všetci tomu samozrejme veríme. A najviac tomu veria asi investori, pretože 10 ročné vládne dlhopisy krajiny boli ku koncu týždňa v okolí 4.3 %. No čo k tomu dodať. Každý verí, niečomu. Malé deti napríklad na Santu. Úspory nie sú po vôli ani obyvateľstvu južných krajín. Minulý týždeň to ľudia opätovne vyjadrili v Španielsku a Portugalsku, kde prebiehali masívne protesty proti úsporám. Tak to už dopadne asi len dvojako. Buď sa ľudia zobudia zo svojho sociálneho sna, alebo tu budeme mať onedlho vyššie vládne výdavky, ktoré budú financované z novo-vytvorených peňazí Európskej centrálnej banky, ergo infláciu. To druhé, je asi pravdepodobnejšie.
Koľko ešte bude Euro žiť? Tak 5 rokov; to inak netvrdím ja, ale hlavný ekonomický poradca nemeckej vlády, ktorý sa v tomto zmysle minulý týždeň vyjadril. Tvrdí, že projekt Eura má len limitovanú šancu na úspech a dáva mu ešte 5 rokov. Oficiálne stanovisko Nemecka je však opačné. Teda aspoň zatiaľ.
Grécko dostane ďalšiu splátku zo záchranného balíka tzv. trojky a to 8,8 mld. euro. Pomoc je podmienená spustením privatizácie. A na predaj je toho, naozaj dosť. Odhaduje sa, že až 70 000 položiek, vrátane pozemkov pláží, ďalej palácov, prístavov, termálnych kúpeľov, lyžiarskeho strediska, či celých ostrovov. Kým niektoré aktíva štátu môžu byť zaujímavým investičným artiklom, ktorý by do krajiny mohol pritiahnuť nové investície, niektoré veci asi predajné nie sú. Typickým príkladom sú miestne železnice a energetické závody. Prečo? Dôvod je dosť jednoduchý. Majú militantné odbory a zákony im zatiaľ so svojimi chlebodarcami umožňujú zametať.
Dlh USA sa nám dostal na úroveň skoro 105 % HDP, keď vzrástol zo 103 % z decembra 2012; to znamená, že USA dlžia 16 744 mld. USD. Čísla rastu HDP v USA sklamali, keď trhy očakávali v prvom kvartáli rast na úrovni 3 % a bol len na úrovni 2,5 %.
A niektorí ľudia v USA, stále veria tomu, že tamojšia centrálna banka má nejakú exit stratégiu, ako znížiť svoju súvahu, ktorá dosiahla astronomických 3 bilióny USD. Na súvahe FEDu sa dnes nachádzajú hlave dlhopisy USA, ktoré FED kupoval a kupuje, aby sa úroky na dlhu USA nevyšplhali príliš vysoko. Exit stratégia je inak tak tajná, že niektorí začínajú pohybovať, či vôbec existuje. Medzi nimi sú i dvaja nešťastní republikánski poslanci, ktorí tvrdia, že sú už frustrovaní z toho, že im predstavitelia FEDu nechcú odpovedať na to, ako sa FED zbaví týchto aktív. FED však zatiaľ reaguje len tajomným mlčaním, resp. len politickými vyjadreniami, ktorým nie každý rozumie. A ako také klasické politické vyjadrenie vyzerá? Môžeme vám dať samozrejme príklad. Predstavme si jednoduchú otázku: „Aká je miera inflácie v Argentíne?“ Odpovedá tamojší minister financií. Španielčina nie je podstatná, aby ste pochopili, ako vyzerá jasná, stručná a zrozumiteľná politická odpoveď:
MatúšPošvanc