Poslanci pod lupou je názov projektu v rámci ktorého vám prinášame analýzu vo forme článku o dopadoch prijatých alebo prerokovaných zákonov. Ani 51. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky nie je výnimkou. Budeme sa venovať hlavne finančnému dopadu na občanov a podnikateľov, ako aj dopadom na podnikateľské prostredie.
Na prebiehajúcej schôdzi bude predložených 15 zákonov, ktorých podobu je stále možné pozmeniť. Avšak niektoré z nich už poslanci stihli schváliť. V nasledujúcich riadkoch popíšeme tie, ktoré majú najväčší dopad.
Novela zákona o sociálnom poistení
Novelou zákona o sociálnom poistení sa zavádza minimálny dôchodok. Rovnako sa ňou zavádza aj vyrovnávací príplatok k dôchodkom vypočítaným pred rozdelením bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky, pričom podmienka je odpracovanie 25 rokov v spoločnom štáte.
Minimálny dôchodok, teda minimálna suma ktorú dôchodca dostane bude 269,50€, čo je 1,36 násobok životného minima. Zákon sa pritom bude vzťahovať už aj na vyplácané dôchodky. Budúci poberateľ musí pracovať minimálne 30 rokov dôchodkového sporenia a vypočítaný dôchodok musí mať nižší ako minimálny dôchodok. Nárok budú mať len poberatelia invalidného a starobného dôchodku. A za každý odpracovaný rok navyše, teda nad 30 rokov dostane dôchodca plus 2% k minimálnemu dôchodku, pričom nad hranicou 40 rokov to budú 3%.
Spornou oblasťou tejto novely je, že pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok sa nebude posudzovať majetok a príjem celej domácnosti. Rovnako je spornou oblasťou, že sporitelia, ktorí budú sporiť aj v druhom pilieri prakticky prídu o tieto peniaze. Pretože parlament schválil pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa bude minimálny dôchodok počítať len z nasporenej sumy v prvom pilieri, pričom druhý pilier sa nebude brať do úvahy. Vláda to odôvodnila tým, že zabráni týmto prístupom morálnemu hazardu, keďže sporitelia v druhom pilieri by mohli rizikovo investovať. V prípade keby sa investícia v dôchodcovských správcovských spoločnostiach nevydarila vždy by tu bol inštitút minimálneho dôchodku. Novela ide v súčasnosti na podpis prezidentovi, pričom keď ju podpíše, tak začne platiť od 1.júla 2015.
Novela zákona o účtovníctve
Hlavné zmeny, ktoré zavádza táto novela sa týkajú hlavne podnikov s 500 a viac zamestnancami, ako aj tzv. veľkých účtovných jednotiek v oblasti ťažobného priemyslu alebo v klčovaní prirodzených lesov.
Pre podniky s 500 a viac zamestnancami sa zavádza povinnosť vo výročnej správe uvádzať nefinančné informácie o dodržovaní ľudských práv, sociálnom prostredí, ako aj informácie o boji proti korupcii či úplatkárstvu. V prípade veľkých účtovných jednotiek pôsobiacich v oblasti ťažobného priemyslu sa zavádza povinnosť zverejniť ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci. V praxi to znamená, že subjekty budú musieť uviesť platby podľa druhov a podľa štátov, ktorých hodnota je vyššia ako 100 000€. V prípade fungovania materskej spoločnosti a jej dcér zákon ustanovuje povinnosť zverejniť ročnú správu len v rámci materskej spoločnosti, kde už budú zahrnuté aj ročné správy dcérskych spoločností. Z toho vyplýva, že dcérske spoločnosti túto povinnosť už nemusia vykonať.
Zákon už bol schválený v treťom čítaní, a tak predstavuje hlavne administratívnu záťaž pre určitú skupinu podnikov, ktorým ukladá nové povinnosti. Rovnako sa tu dá predpokladať finančná záťaž v spojitosti so zostavovaním ročných správ, pričom je otázna ich pridaná hodnota v prípade hládania nefinančného stavu v podniku s 500 a viac zamestnancami.
Situácia od začiatku volebného obdobia
Od začiatku volebného obdobia schválili poslanci celkovo už 393 zákonov. V prípade vplyvu na peňaženky občanov a podnikateľov a vplyvu na podnikateľské prostredie je tu jednoznačná prevaha zákonov s negatívnym dopadom. Počet zákonov v neprospech peňaženiek bolo celkovo 132 a v prospech 75 schválených zákonov. V prípade podnikateľského prostredia bolo prijatých 119 zákonov s negatívnym vplyvom a 87 zákonov s pozitívnym vplyvom.
Martin Lindák, analytik Nadácie F.A. Hayeka a Centra ekonomických a právnych analýz